Ježišova modlitba III. Nesiliť modlenie

Ak človek začne milovať Ježišovu modlitbu a keď je zapálený jeho duch, potom začne Ježišova modlitba prechádzať zo slovnej formy do srdca. A srdečná modlitba, ak bude vyvolaná pozornosťou, začne zachytávať intelektuálne sféry duše. Iba tak sa môže stať, že sa modlitba srdca stane prístupnou pre moderných kresťanov, ktorí sú úplne oddaní Bohu. Kňazi, mnísi, zbožní laici, ktorí sú zbavení každodenných starostí a trápenia, môžu vziať tento božský dar a v prospech duše sa modliť s inteligentným srdcom.

Odporúčam začať takto: choďte preč od bežného zhonu – od rádia, televízie, odíďte do ústrania na pokojné nerušené miesto, kde sa môžete naladiť na modlitbu. Ak sa časom začnete vážne angažovať v Ježišovej modlitbe, musíte hľadať tých ľudí, ktorí zažili túto cestu, a diskutovať s nimi o všetkých svojich stavoch. Je dobré ak má začiatočník pomocníka.

Činnosť ducha ovplyvňuje dušu, duševný stav a nervový systém. Prebúdza v duši veľa takých pohybov, ktoré možno predtým neexistovali. Keď človek neustále recituje duševnú modlitbu, začne sa v ňom prebúdzať to najvnútornejšie, s čím sa človek pri svojej praxi doposiaľ nemusel stretnúť.

Je tu však aj nebezpečenstvo. Vo fyzickom svete existuje zákon – čím silnejší a viac energetický pohyb, tým viac sú doň zapojené okolité sféry. Rovnako aj Ježišova modlitba. Ak sa koná so silovým úsilím, s určitým napätím, nesústredene, v zhone, potom namiesto dobrého ovocia, sa môže veľa prebudiť zo zmyslového sveta a zo sveta fantázie, najmä ak nemáme pri modlitbe kajúci pocit. Mnohé negatíva, ktoré boli zatiaľ skryté, sa uvedú do pohybu a môžu nepriaznivo ovplyvniť stav mysle človeka. Preto sa mnohí ľudia pýtajú, prečo ich modlitba neprináša efekt?!

Je možné určiť, či človek kráča pri svojej modlitbe správnou cestou podľa ovocia. Pýcha mysle, zaiste ovplyvní ovocie nesprávnej modlitby. Človek sa začne modliť pre parádu, bude sa snažiť sa všetkým ukázať, že sa už dlhšiu dobu modlí, že vie, ako sa modlí modlitba Ježišova.

Evanjelium nás preto varuje a s láskou vedie: ak sa chcete modliť k Bohu srdečne: Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky, zamkni dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe. Mt 6:6 Ak človek nevstúpi do svojej zamknutej izby s pokorou pred Bohom, s hlbokou vierou, s kajúcim srdcom, s pozornosťou, potom bude mať taká modlitba za následok buď farizejstvo, alebo pyšné seba-potvrdenie.

Ľudia často v takejto situácii miesto pokoja, začnú byť nervózni, hnaní pýchou a výstrednosťou – keď k nim príde vzrušivosť, túžba niečo dokázať, hádať sa. To potom ukazuje, že daná osoba sa nesprávne modlí.

Do duchovného sveta nemôžete vstúpiť bezdôvodne. Každý krok musí byť skúšaný duchom evanjelia, duchom Pánových prikázaní, tradíciou a učením Cirkvi, myšlienkami svätých otcov. Človek musí mať jasný duševný stav, aby mohol vidieť správne a nesprávne cesty.

Ak chce človek vstúpiť na úrad, musí vedieť za kým má ísť, čo má povedať, akú žiadosť vyplniť. S duchovným svetom je to rovnaké. Mnohí sa pokúšajú svojvôľou a svetským rozumom chápať Božie pravdy, chápať rozhovor s Bohom – modlitbu, ale keďže obchádzajú múdrosť cirkvi, ich modlitebné úsilie vychádza nazmar.

Mnohokrát chcú docieliť výšok, aké dosiahli veľkí modlitebníci, no nechcú konať malé kroky, v trpezlivosti a pokore. Preskočia celé kapitoly učenia a praxe, keď prídu do bodu, kde sa nebudú vedieť modliť, keď ich modlitba bude iba vychádzaním slov z úst, bez pohnutia srdca. Taký modlitebný život je blízky zániku.

Ak sa ti článok páčil, prihlás sa k odberu – ODKAZ