Hrešením dávame diablovi práva nad sebou (Paisij)

V dnešnom svete je veľa démonického vlastníctva. Diabol sa túla svetom, v ktorom veľmi ľahko zvádza človeka, pretože dnešní ľudia mu dali veľa práv. Ľudia sú vystavení strašným démonickým vplyvom. Jeden človek to vysvetlil veľmi správne. „Predtým,“ hovorí, „diabol ľudí musel prehovárať aby vykročili na jeho cesty, ale teraz sa nimi už ani len nezaoberá. Oni sami chodia po jeho cestách, kde im dohovára: „Ja vás neobmedzujem ako Boh, môžete konať všetko čo sa vám páči!“ A ľudia sa po tejto ceste túlajú sami. “To je strašidelné. Pozri: démonov v kraji Gadarenskom (Lk 8, 26–33) požiadali Krista o povolenie vstúpiť do ošípaných, démoni sú skutoční. Ale moderný človek si myslí, že Ježiš hovoril rozprávky.

Mnohí ľudia skutočne veria, ba aj kresťania, že neexistuje žiaden diabol.

Áno, aj mne istá osoba odporučila, aby som z francúzskeho prekladu knihy „Ctihodný Arsenius z Kappadocie“ odstránil tie pasáže, ktoré hovoria o posadnutých diablom. Európania to nechápu. Neveria, že diabol existuje. Pozrite, ako všetko vysvetľujú psychológiou. Keby sa démoni dostali do rúk psychiatrov, podrobili by ich liečbe elektrošokmi! Kristus odobral diablom právo robiť zlo. Môže páchať zlo, iba ak mu na to dá právo sám človek. A človek odhodil vieru v Krista a začal sa spoliehať sám na seba. Tým démonom otvoril dokorán dvere.

Ako môže človek dať diablovi také práva? Pýtajú sa mnohí.

Logické zmýšľanie nad vierou, rozpor a konflikt, tvrdohlavosť, svojvôľa, neposlušnosť, nehanebnosť – to všetko sú charakteristické znaky diabla. Osoba sa po prijatí týchto vlastností, stáva zraniteľnou voči démonickému vplyvu. Moderný človek sa nielenže nechce týchto vlastností vzdať, ona sa nimi pýši a vychvaľuje.

Až keď sa duša človeka očistí, keď uzná svoju pýchu a tvrdohlavosť, uzná svoj hriech a vyzná ho, zanechá tieto zlé veci a vplyvy, vleje sa mu do srdca Duch Svätý a človek je naplnený milosťou. Ak sa človek poškvrní úmyselnými hriechmi, ujme sa ho nečistý duch zvnútra. Ak hriechy, ktorými sa človek poškvrnil, nie sú ťažké, nie sú úmyselné, potom je aj tak – zvonku – pod vplyvom zlých duchov.

Bohužiaľ, v našej ére ľudia nechcú odseknúť svoje vášne, svoju vlastnú vôľu. Nerobia si nič z rád duchovných ľudí. Tak hovoria nehanebné slová, ktoré vychádzajú z nehanebných myšlienok, čím odháňajú od seba Božiu milosť. A potom človek – nech už ide kamkoľvek – nemôže uspieť, pretože sa stal zraniteľným voči démonickým vplyvom. Osoba už nie je sama sebou, pretože diabol mu velí zvonku, ak nedaj-Bože, už nie je v ňom.

Osoba opustená milosťou, sa stáva horšou ako diabol. Pretože diabol nerobí všetko sám, ale podnecuje ľudí k zlu. On sám nepácha trestné činy, ale podnecuje k ich páchaniu ľudí.

Vyznanie pozbavuje diabla jeho práv na človeka

Keby ľudia šli aspoň k svojmu duchovnému otcovi, keby sa aspoň vyznali svoje hriechy inému kresťanovi, keby išli za Veľkňazom Kristom a priznali by sa, potom by démonický vplyv zmizol a mohli by znova premýšľať svojou hlavou. Teraz skutočne kvôli démonickému vplyvu, nie sú schopní myslieť hlavou. Pokánie, vyznanie, priznanie, spoveď, pozbavuje diabla jeho práv na človeka.

Nedávno, prišiel čarodejník na Svätú horu (Athos). Nejakými magickými kolíkmi a sieťami zablokoval na jednom mieste celú cestu vedúcu k mojej kalive (chyži kde Paisij býval). Keby tam žil človek, ktorý by sa nevyznával zo svojich hriechov, trpel by, nevediac pôvod svojej bolesti. Keď som uvidel tieto čarodejnícke siete na ceste, okamžite som nad nimi urobil znak kríža – všetky sa roztrhali. Potom prišiel do mojej kalivy sám čarodejník. Porozprával mi o všetkých svojich plánoch, napokon sa vyznal z hriechov a spálil svoje čarodejnícke knihy.

Diabol nemá nijakú moc a autoritu nad človekom, ktorý je veriaci, chodí do kostola, vyznáva sa z hriešnosti a hriechov, prijíma dary Pánovej večere. Diabol na takého človeka iba šteká, ako bezzubý pes. Má však veľkú moc nad neveriacim, ktorý mu dal práva sám nad sebou. Diabol môže takého človeka hrýzť – v tomto prípade používa svoje zuby a nešťastníkov nimi trápi. Diabol má moc nad dušou v súlade s tým, aké práva mu človek dáva.

Ak diabol získal nad človekom veľké práva, ktoré nad ním zvíťazili, musí sa nájsť príčinu, čo sa stalo, aby bol diabol týchto práv zbavený. Inak, bez ohľadu na to, koľko ďalších ľudí sa za túto osobu modlí, nepriateľ neodíde. Satan ochromuje človeka. Veriaci mu vynadajú, duchovní mu vynadajú miesto pomoci, až nakoniec sa nešťastník ešte viac prepadne zlu, pretože ho diabol týra viac ako predtým. Človek musí činiť pokánie, priznať sa, pozbaviť diabla tých práv, ktoré mu sám dal. Až potom diabol odíde, inak človek bude trpieť.

Ak sa ti článok páčil, prihlás sa k odberu – ODKAZ