Nedeľné evanjelium – Bohatý mládenec

A nadto vám hovorím: Ľahšie je ťave prejsť uchom ihly, ako bohatému vojsť do kráľovstva nebeského. Mt 19:24

Dnes sa nebudeme zamýšľať nad celým podobenstvom, ale nad bohatstvom. Prečo Pán Ježiš povedal, že bohatí ľudia len ťažko vojdú do nebeského kráľovstva? Naozaj je bohatstvo tak veľkým problémom? Mnohé kázne a výklady hovoria, že samotné bohatstvo nie je zlé, ale lipnutie na tomto bohatstve je špatnosť. V histórii sa stretávame len s málo ľuďmi, ktorí mali bohatstvo, ale na ňom nelipli. Pre padnutú ľudskú prirodzenosť, ide skôr o teóriu ako o realitu. Pán Ježiš je veľmi presný, keď hovorí o probléme bohatstva.

V čom je samotné bohatstvo problémom? Poctivou prácou človek nezbohatne. Poctivá práca, ako ju ustanovuje Božie slovo, drží človeka pri zemi. Človek zbohatne z obchodu, cez zmluvy, skrze vyjednávanie, výmenu. Oveľa rýchlejšie človek zbohatne skrze podvody, klamstvá, vydieranie, vraždy a krádeže. A to sa nemusí stať len na úrovni malých vecí, ale aj na úrovni, kde sú tieto veci kryté zákonom a politicky. Inak povedané – sú zlegalizované. V dnešnom svete vidíme, ako funguje politika – na podvodoch, krádeži, klamstvách, čo končí až politickými objednávkami na vraždu.

Získanie bohatstva sa dnes deje skrze praktiky, ktoré v dávnoveku nepoznali. Vezmime si lacnú pracovnú silu, ktorá je dnes na východe. Pokiaľ v Európe alebo v USA, by museli zaplatiť ľuďom za výrobu povedzme mobilných telefónov značnú výplatu, na východe to majú za ,,babku” keď dokonca zneužívajú na prácu malé deti.

Vezmime si drancovanie prírody, ktorú nám dal Boh do spoločného užívania. Už len boj o ropu je tragickou ukážkou zbohatnutia, kde sú ešte ďalšie ťaženia a likvidácia spoločnej zeme a vzduchu, keď korporácie ktoré vedú nenásytní ľudia, znečisťujú vzduch, prírodu, na úkor celého ľudstva. Onedlho začne ostrý boj o vodu, ktorý sa už vo svete začal. Priemysel dve storočia drancuje čistý vzduch, čistú prírodu, kvalitné potraviny, ktoré nevyrastajú pod kyslými dažďami. Priemysel berie ľuďom ticho a pokoj. Dnešný človek, ktorý v tomto systéme vyrástol, si neuvedomuje, že všetko toto ho okráda, že peniaze idú niekoľko málo bohatým, ktorí ľudí zneužívajú len ako akési číslo.

Vezmime si mediálne korporácie a ich prácu, na okrádaní ľudí o duchovnosť, ticho, pokoj. TV, rádiá, hudba, filmy. Na prvý pohľad to vyzerá ako pokrok, ktorý naši predkovia nepoznali, no za všetkým sú peniaze. Tieto veci oberajú človeka o spásu, o rozjímanie o Bohu, o modlitbu, o duchovný pokoj. A slabosť človeka je v tom, že nedokáže tieto veci vypnúť. Oltáre, ktoré má dnes každá domácnosť, netvoria stolíky pri ktorých sa ľudia modlia, stolíky s ikonami, sviečkami, s krížom, ako tomu bolo v minulosti. Dnes na tomto oltári stojí televízor, ktorý neprestajne produkuje výrobky, na ohlupovanie a vymývanie mozgov ľuďom. Zisky, chamtivosť a obrovské bohatstvo, sa spojilo so zotročením ľudstva, ktoré prepadlo droge show biznisu. Tento priemysel filmov, hudby, reklamy, má za úlohu roznecovať v ľuďoch vášne, útočiť na ich mravnosť, ponúkať im sexualitu, obžerstvo, alkoholizmus a okradnúť ich o drahocenný čas, ktorý majú na tejto zemi presne vymedzený.

Dnes nikto tieto veci nenazýva pravým menom – že sú to lúpeže, krádeže, ťaženia na získanie peňazí od ľudí, ako aj ťaženia na ich zdemoralizovanie. To je lúpež, zboj, krádež. Málokto dnes nazve lúpežou to, keď sa predávajú výrobky za oveľa vyššiu cenu akú majú. Lúpežou sa nenazýva dnes prehnaný plat, aký dostávajú športovci, celebrity, politici, niektorí len z provízií zarobia viac, ako bežný človek dostane za ročnú prácu.

Tieto peniaze ktoré dostane jedinec, patria v pravde inému, pretože Božie riadenie bolo nastavené tak, že všetci ľudia sú spolu prepojení. Môžeme sa diviť, že vo svete zomierajú ľudia od hladu, malé deti – kosť a koža – zomierajú od nedostatku jedla? Paisij povedal, že jedla a peňazí na jedlo je dosť pre celý svet. Ale rozloženie je špatné, proti Božské. Keď jedna skupina má nehorázny nadbytok a iná skupina nemá ani chlieb. Obviňme Boha z tejto situácie, ako to mnohí robia. Potom, si títo istí ľudia, ktorí obvinili Boha, prečo nezabráni chudobe v Afrike, si uchovávajú jedlo v zásobe, postavením väčšej špajze a kúpou väčšej chladničky.

Celý systém dnešného sveta je založený na zisku a obchode. Niečo za niečo, zisk za každú cenu, cez mŕtvoly. Ak sa pozrieme na skutočné nadobudnutie bohatstva, len ťažko nájdeme niekoho, kto sa k nemu dopracoval podľa Božích princípov.

V starej zmluve bohatstvo u Izraelitov zabezpečoval sám Boh, keď svojmu ľudu dával bohatstvo zo svojej ruky. A patriarchovia, ktorí toto bohatstvo obdržali, vedeli od koho je a preto Boha oslavovali a nedali sa bohatstvom spútať. Toto je jediné prijateľné získanie bohatstva – z Božej ruky.

Ak bohatstvo nie je od Boha, sa prevažne získa na základe podvodu – ktorý môže byť legálny podľa svetských zákonov, ale je nelegálny, často nemorálny, podľa Božích princípov. Hore vymenované veci, aj keď sú len obšírne spomenuté, odhaľujú, ako sa skutočne bohatstvo dá získať.

Aj pracovníci, alebo robotníci, ktorí niečo stavajú – ,,ulejú” si pre seba na materiále, dohodnú si nižšie ceny s obchodníkom, keď ich konečnému spotrebiteľovi predajú za vyššiu cenu. Provízie, zisky, percentá – mnohé z týchto vecí podliehajú podvodom, ktoré sú dnes legálne, nie však podľa Božej normy. Banky a ich lichvárstvo, je v dnešných časoch vrcholom ožobračovania. Na druhej strane treba povedať, že ľudia sa ožobračovať nechajú, pretože sami kryjú svoju chudobu tým, že si požičiavajú od bánk peniaze na úroky a splátky, aby sa pred inými ukazovali vo falošnom svetle – ,,my nato máme”!

Chudoba sa dnes stala strašiakom, opovrhnutia hodným tovarom, ktorý nikto nechce. To Ježišovo – blahoslavení chudobní duchom – sa odmietlo už len pre samotné slovo – chudoba. Je jedno že tento verš nehovorí o chudobe hmotnej, ale o chudobe duchovnej. Dnes sa ani chudoba duchovná neprijíma, každý človek chce mať vo všetkom veľa – veľa modlitieb, veľa modlitebných a duchovných kníh, veľa teologických kníh, veľa skúseností, veľa názorov, veľa smerov, veľa cirkví. Výsledkom bohatstva je paradoxne chudoba. Ako materiálna, tak aj duchovná.

Keď sa pýtali miliardára, ktorý zomieral, čo by si ešte v živote želal, jeho odpoveď bola – ,,ešte nejaký ten miliónik naviac!” Spokojnosť s tým, čo človek má, sa vytratila. Človek ktorý sa naučil spamäti celú novú zmluvu, ktorý má dlhé kázania, je duchovnou troskou, ktorý sa sotva dokáže skutočne modliť.

Každý sa zháňa za novými vecami, novými poznatkami, novými zážitkami. Kuriérske autá dnes nestačia prichádzať do domov a bytov, ktoré sa zapratávajú nezmyslami, čo skončia onedlho v koši.

Vaše správanie nech je bez lakomstva, buďte spokojní s tým, čo máte. Hebr 13:5

Podstatou chudoby je prázdno, ktoré sa človek snaží zaplniť matériou, i keď toto prázdno dokáže zaplniť len Boh. Bohatý mládenec bol vo svojej podstate prázdny. Potešovalo ho bohatstvo, na ktoré sa rád díval, no vpravde išlo o podvod. Pán Ježiš ho vyviedol z omylu. Keď za Ním prichádzal, nešlo mu o pravdu, ale o nejakú novú vedomosť, o nejaký nový zážitok o duchovnom živote.

Ľudia tak konajú celý život. Prechádzajú z jednej viery na druhú, od jedného zboru k inému, od jednej teológie, k ďalšej, od takej modlitby, k onakej. Pán Ježiš bol pre mládenca len ďalším z radcov, i keď bol sebavedomý, že všetko robí správne. On sa len chcel uistiť o správnosti svojej cesty. Keď mu Ježiš povie jednoduché pravidlo – zachovať prikázania – upadá v očiach tohto mládenca na bod mrazu. Veď toto mu v synagógach hovoria od malička, toto dávno vie a dokonca si myslí a tvrdí, že zákon od mladosti dodržiava, čo zaručene nie je pravdou.

Ale Ježiš mu nehovorí o tom, či dodržať alebo nedodržať zákon. On ide vyššie, oveľa vyššie. Nad zákon je totiž chodenie s Bohom.

Dávid zabil veľa ľudí vo vojnách, potom upadol do smilstva, keď zviedol vydatú ženu a jej muža dal zavraždiť tým, že ho poslal do prvej línie, kde ho čakala istá smrť. Ale Boh mu odpustil, Boh prejavil svoju milosť na ňom. Prečo? Pretože Dávid mal niečo viac, ako mechanické dodržiavanie zákona – on miloval Boha, bol Bohu plne oddaný.

O kráľovi Saulovi sa hovorí, že nezabil nikdy ani jedného človeka, písmo napokon nemá priamy dôkaz, že by Saul niekoho zabil. No neposlúchol Boha a dokonca sa postavil do role Božieho kňaza, keď Bohu obetoval. Z dnešného pohľadu by sme mali viac viniť Dávida – vraha, ako Saula, ktorý kvôli obetovaniu stratil Božiu priazeň. Ale nad zákonom je milovanie Boha a blížneho, ako nás naučil Spasiteľ a Saul Boha nemiloval.

Bohatý mládenec je v roli toho, kto sa pýši sám sebou, že on zákon dodržiava. Pán Ježiš ho mohol ľahko preveriť – či miluje Boha neprestajne, 16 hodín denne, keď zvyšných 8 hodín spí. Či všetko koná na slávu Boha, každú činnosť dáva na Jeho oltár. Tak konal Ježiš – on robil všetko na slávu Boha Otca.

Tu by bohatý mládenec spoznal, že nedodržiava zákon ako má, že je odhalené pokrytectvo, ktoré bolo v Izraeli v tom čase vysoko ctené. Ale Pán Ježiš mieri ešte vyššie. On skúša prakticky, ako miluje Boha a preto mu hovorí – predaj všetko čo máš, rozdaj chudobným, príď a nasleduj ma.

Tu skončilo jeho chytráctvo, jeho dokázanie si správnej životnej cesty, jeho potvrdenie pravosti viery a spásy. Toto bolo od Pána tak radikálne, ako keď hovorí o vylúpnutí svojho oka, ktoré človeka zvádza na hriech. Bohatý mládenec viac lipol na svojom bohatstve, ako na milovaní Boha. Ježišove slovo ho totálne ranilo.

No stala sa podivuhodná vec. Už ho to bohatstvo prestalo tešiť! Od tohto momentu mal v hlave Ježišovu požiadavku ako meč, ktorý mu rúbal neprestajne do svedomia. Už sa nemohol tešiť nad množstvom peňazí a statkov, pretože dostal požiadavku, ktorá toto prevýšila.

Podľa tradície, sa tento mládenec stal kresťanom, keď skutočne predal majetok a zložil ho pod nohy apoštolov. Odo dňa, kedy Ježiš chcel po ňom, aby ho nasledoval, jeho pýcha na svoj majetok spadla na samotné dno. Keď počul neskôr o Ježišovi, o slove ktoré hovoril – Ja som cesta, pravda a život – nikto nepríde do nebeského kráľovstva, ak nie skrze Mňa – jeho duša bola čím ďalej tým viac skrúšená. Vedel, že Ježiš je pravda, tušil, že je Mesiáš, desilo ho, ak sa o Ježišovi hovorilo, ako o Božom synovi. To by potom pre neho znamenalo, že odmietol samotného Boha a Jeho požiadavku. Jeho život sa radikálne zmenil. Prešiel len malý čas a on sa odhodlal Pána nasledovať.

Každý kresťan je, alebo bude postavený pred toto isté rozhodnutie. Viera totiž otvára bránu, dvere, keď sa človek za dverami ocitne v predsieni, v ktorej je možnosť ďalšieho postupu, alebo úteku. Len viera otvára tieto dvere, ktoré odhaľujú nasledovanie Krista, ťažkosti pre Neho, prenasledovanie, posmievanie, potupu, ale zároveň aj večnosť. Len vierou človek pozná úzku cestu, ktorá človeka učí, ako sa vzdať sveta, poťažme aj samotného majetku.

Úzka cesta nie je ničím iným, ako púšťou, ktorou Izraeliti putovali 40 rokov. Tá púšť bola školou ich trpezlivosti, učenia sa chodiť len s Bohom, spoliehať sa len na Neho, modliť sa k Nemu, učiť sa ho milovať. A to ďaleko nielen od Egypta, ktorý predstavoval bohatstvo, ale aj bežného sveta, jeho šumov a hlasov.

Ako ťažko príde človek bohatý do nebeskej vlasti. Nemusí byť bohatý čo do majetku a peňazí, ale môže byť bohatý na pýchu svojho mena, postavenia, duchovnej vyspelosti, vedomostí, titulov. Pán po ňom chce len jedno – aby sa tohto všetkého vzdal a nasledoval Ho. Ba inde hovorí, aby sa vzdal všetkého pre Jeho meno. Lebo keby si chcel zachovať svoj život, stratí ho, ale keby sa vzdal života pre Neho a evanjelium, nájde ho.

Každý človek príde pred dvere – pravda. Tie dvere sa dajú otvoriť len vierou v Ježiša. Veľa ľudí tieto dvere neotvorí. Veľa ľudí tieto dvere otvorí, ale sa preľaknú keď uvidia, čo všetko človek môže podstúpiť pre pravdu, aké slová sú napísané pre cestu života. Mnohí to uvidia a povedia – Tvrdá je táto reč, kto ju môže počúvať? Jn 6:60

Tí vychytralejší ktorí vedia, že Ježiš je pravda, ale sa im zdá cesta tvrdá, vymyslia spôsoby, ako zostať s Ježišom, zároveň nenastúpiť na cestu. Povedia – Ja verím – ale žijú si svoje svetské pohanské životy, kde modly a harašenie túžob, odhaľuje ich skutočnú cestu, cestu širokú, ktorá vedie do zahynutia. Práve tejto kresťanskej laxnosti a obchádzania skutočnej viery v plnosti, sa desili cirkevní otcovia, keď zhodne prehlasovali, ako málo ľudí skutočne túži po nebeskom kráľovstve. Ako málo ľuďom záleží na večnosti, ako málo ľudí je ochotných trochu potrpieť, kvôli nekonečnému šťastiu. Pán to povedal takto:

Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených. Mt 22:14

Bohatý mládenec je ukážkou povolania. Ježiš ho povoláva, ako každého učeníka – predaj čo máš a nasleduj ma. Inak povedané, rozhodni sa pre svet, alebo pre mňa, veď nikto nemôže slúžiť svetu a Mne.

Nikto nemôže slúžiť dvom pánom; lebo buďto jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone. Mt 6:24

Vy cudzoložníci a cudzoložnice, či neviete, že priateľstvo so svetom je nepriateľstvo proti Bohu? Kto teda chce byť priateľom sveta, prejavuje sa ako nepriateľ Boha. Jak 4:4

My sami sme v pozícii tohto mládenca. Nám Boh dnes hovorí, zanechaj svet a nasleduj ma. Nevracaj sa do Egypta, keď ťa Boh z neho už raz vytrhol. Vyber si – Mňa, alebo svet. Ak totiž milujeme svet, nie je v nás Otcova láska:

Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nieto v ňom lásky k Otcovi. 1Jn 2:15

Ja, ty, my, sme tými bohatými mládencami, ako sa rozhodneme? Zanecháme všetko, odvrátime sa od márnivostí sveta a budeme nasledovať Krista? Alebo zostaneme pri svojom pomyselnom bohatstve, pri veciach a túžbach ktoré nás potešujú, ktoré nám však smrťou budú odobraté? Rozhodnime sa rýchlo, pretože nikto z nás nevie, kedy príde jeho posledný deň…

Amen…

Ak sa ti článok páčil, prihlás sa k odberu – ODKAZ