Poučenie Antona III. Pominuteľnosť viditeľného

V predošlom zamyslení Antona, sme nahliadli do túžby po bohatstve. Bohatstvo samo o sebe nie je špatné, rovnako ako peniaze nie sú zlé. Problém je milovanie bohatstva, milovanie peňazí:

Koreňom všetkého zla je zaiste milovanie peňazí, po ktorých niektorí zatúžili, tak zblúdili od viery a spôsobili si mnoho bolestí. 1Tim 6:10

Veci vo svete nie sú dobré ani zlé. Záleží na tom, ako sa ne človek pozerá, ako si ich privlastňuje ľudské srdce. Ak sa srdce upne na dané predmety, urobí si z nich modly ktorým sa klania. Nie je dôležité postaviť si zlaté teľa, ako to robili Izraeliti na púšti. Zlaté teľa sa môže byť čokoľvek, aj bez nášho klaňania sa. Televízor, mobil, PC, auto, zábavky. Jednoducho všetko, čo dávame nad Boha. Ale má to význam? Anton hovorí:

Na základe takejto príčiny nikto z nás nemôže v sebe živiť želanie nadobúdať bohatstvo. Lebo aký úžitok máme z toho, čo si nemôžeme vziať so sebou?

Ideme do krajiny večnosti, do ktorej si nič nemôžeme vziať z tejto krajiny, okrem dobrých vlastností a cností. Všetko pozemské zanikne, nemá to tým pádom skutočnú hodnotu. Hľadieť na viditeľné, pominuteľné, je tak povediac hlúposť. Práve to neviditeľné, pominuteľné nie je a to má skutočnú a večnú hodnotu. Pavol napísal:

Lebo toto terajšie ľahké bremeno súženia získa nám nesmiernu hojnosť večnej slávy, keď nehľadíme na viditeľné, ale na neviditeľné. Viditeľné je totiž dočasné, ale neviditeľné je večné. 2Kor 4:17-18

Svet sa ale riadi heslom – lepší vrabec v hrsti, ako holub na streche. Hľadajú to, čo nemá trvácnosť, ale je to v ich dosahu. Naopak, o viditeľnom svete nechcú ani len počuť, o večnosti nechcú premýšľať. Ba ešte nadto, posmievajú sa z večnosti a posmievajú sa s večného Boha. Ale kresťan má pochopiť význam života, ktorý nemá trvácnosť a sústrediť sa na večnosť. Má sa vyzbrojiť očakávaním a trpezlivosťou.

Ale ak sa nádejame tomu, čo nevidíme, to trpezlivo očakávame. Rim 8:25

Tento čas očakávania sa sústreďujme na to, čo si vezmeme na večnosť, ktorá je neviditeľná a ešte nášmu zraku zastretá, keď iba viera môže do nej nazrieť. Anton píše:

Preto radšej získavajme to, čo si so sebou môžeme vziať: Šľachetné zmýšľanie, spravodlivosť, mravnú bezúhonnosť, statočnosť, rozvahu, lásku, nemajetnosť, vieru v Krista, povznesenosť nad hnev, záľubu v putovaní. Keď nadobudneme tieto (čnosti), nájdeme ich pred sebou tam, kde v zemi mierumilovných nám pripravujú útočisko.

Peter hovorí podobne: tak aj vy podobne vynaložte všetko úsilie a pridávajte k viere cnosť, k cnosti poznávanie, k poznávaniu zdržanlivosť, k zdržanlivosti trpezlivosť, k trpezlivosti pobožnosť, k pobožnosti milovanie bratstva a k milovaniu bratstva lásku. 2Pt 1:5-7

Všetky tieto vlastnosti sú prenosné. Prenášajú sa z tohto sveta do budúceho. V tom svete už nebude žiaľ, smútok, slzy, neprávosť, ale len dobré vlastnosti a láska.

Ajhľa, stánok Boží s ľuďmi; prebývať bude s nimi a oni budú Jeho ľudom a On, Boh, bude s nimi, zotrie im každú slzu z očí a smrť už viac nebude, ani smútok, ani plač, ani bo lesť už viac nebude, lebo prvotné sa pominulo. Zjv 21:3-4

Rozdiel medzi viditeľným, pominuteľným, ktoré sa nedá preniesť do večnosti a dobrými vecami, ktoré vo večnosti budú v hojnosti, je badateľný. Rozumný človek by si mal premyslieť, ktorá cesta je pre neho lepšia. Či cesta so značkou – slepá ulica, ktorá má svoj koniec, alebo cesta, ktorá vedie do večnosti, nepominuteľnosti, k večnému spoločenstvu s Bohom a Jeho nekonečnou láskou…

Ak sa ti článok páčil, prihlás sa k odberu – ODKAZ