Čiňte pokánie II. Záver. Brjančaninov

Bratia! Spoznajte nevýslovnú Božiu lásku k padlému ľudskému pokoleniu. Pán sa stal človekom, aby prostredníctvom vtelenia, mohol sám prijať popravu, ktorú si zaslúžili ľudia, a smrťou odčiniť naše viny. Čo Ho k nám priťahovalo sem, na zem, do krajiny našej biedy? Naša dobrota a pravda? Nie! Prilákal ho k nám náš mizerný stav, do ktorého nás uvrhla naša hriešnosť.

Hriešnici! Rozveselme sa. Pre nás, iba pre nás, Pán vykonal veľké dielo svojho vtelenia; na naše choroby sa díval s nepochopiteľnou milosťou. Prestaňme váhať! Prestaňme sa nechať odradiť a pochybovať! Naplnení vierou, horlivosťou a vďačnosťou, začnime činiť pokánie: odvráťme sa od sveta, od hriechov, od neprávostí, prostredníctvom Spasiteľa sa zmierime s Bohom. Prorok odhalil už dávno vôľu Boha:

Ak sa bezbožný odvráti od akéhokoľvek svojho hriechu, ktorý páchal, a bude zachovávať všetky moje ustanovenia, uskutočňovať právo a spravodlivosť, určite bude žiť. Nezomrie! Nijaké priestupky, ktorých sa dopustil, sa mu nebudú pripomínať. Bude žiť pre svoju spravodlivosť, ktorú uskutočňoval. Ez 18:21-22

Konajme podľa svojich slabých síl, naproti veľkej láske Pánovej pre nás, ktorá môže zodpovedať láske Tvorcu k jeho stvoreniam a padlých tvorov: činme pokánie! Nekonajme pokánie iba svojimi perami; dosvedčme svoje pokánie nielen vyronením slzy, nielen vonkajšou účasťou na bohoslužbách, pri vykonávaní cirkevných rituálov, s ktorými sa upokojovali farizeji. Prinesme ovocie hodné pokánia: zmeňme hriešny život na život evanjelia. Prečo máme zomrieť?

Odhoďte od seba všetky svoje priestupky, ktorých ste sa dopúšťali, a vytvorte si nové srdce a nového ducha. Veď prečo máte pomrieť, ó dom Izraela?! Ez 18:31

Prečo, kresťania, hyniete od svojich hriechov večnou smrťou? Prečo je vami naplnené peklo, bez ohľadu na to, aká moc pokánia bola ustanovené v Kristovej cirkvi? Tento nekonečne dobrý dar bol daný domu Izraela – kresťanom – a v ktorejkoľvek dobe vášho života, bez ohľadu na vaše hriechy, pracuje s rovnakou silou: očisťuje každý hriech, spasí každého, kto vierou beží k Bohu, aj keby bol v poslednej hodine života a zomrel o pár minút.

„Zomieraš, dom Izraela!“ Z dôvodu neodvracania sa od hriechov, neočisťovania sa od hriechov, nevyznávaním hriechov, kresťania nakoniec zahynú večnou smrťou, napriek tomu, že boli zapojení v kresťanskom živote, boli pokrstení v Krista, ale ich služba nebola Kristovi, lež hriechu a satanovi. Nebrali vážne napomenutie: Čiňte pokánie: odvráťte sa od sveta k Bohu, od hriechu k čistote, od neprávostí k službe, od sebectva k ľudomilnosti. Vyznajte svoj hriech a budete žiť.

V najsmrteľnejších chvíľach kresťania nevedia, ako využiť všemohúcu moc pokánia! Nevedia, ako ho použiť, pretože nedostali nijakú predstavu o kresťanstve, alebo dostali najnevhodnejší a nejasný koncept, ktorý by sa mal nazvať skôr úplnou ignoráciou, ako nejakým druhom poznania.

Pokánie nie je niečím novým, čo by človek nemal poznať zo starej zmluvy. Veď Pán povedal: Akože žijem – znie výrok Hospodina, Pána – nemám záľubu v smrti bezbožného, ale v tom, že sa bezbožný odvráti od svojho spôsobu života a bude žiť. Odvráťte sa, odvráťte od svojich zlých spôsobov života! Prečo máte vymrieť, dom Izraela? Ez 33:11

Boh poznal slabosť ľudí, vedel, že padnú do hriechov aj po krste, aj po uverení: z tohto dôvodu ustanovil vo svojej Cirkvi pokánie, ktorým sa očisťujú hriechy. Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti. (1Jn 1:9).

Keď mnohí z Jeruzalema a celej Judey prišli k Jánovi, kazateľovi pokánia, do Jordánska na krst, vyznali mu svoje hriechy, nevyznali sa preto, lebo svätý Krstiteľ potreboval poznať hriechy tých, ktorí k nemu prišli, ale preto, že pre silu ich pokánia bolo potrebné spojiť vyznanie hriechov s pocitmi ľútosti nad ich pádom do hriechov. Oni sa priznali k svojim neprávostiam, ktoré ľutovali, neospravedlňovali sa, ani sa nevyhovárali.

Duša, ktorá vie, že je povinná vyznať svoje hriechy, práve skrze toto zmýšľanie, je jej zabránené opakovať predchádzajúce hriechy. Naopak, nevyznané hriechy, akoby spáchané v tme, sa pohodlne a neprestajne opakujú. Priateľstvo s hriechmi je prerušené vyznávaním hriechov. Nenávisť k hriechom je znakom skutočného pokánia – odhodlania viesť cnostný život.

Ak ste si zvykli na hriechy, zvýšte ich vyznávanie – a čoskoro budete oslobodení zo zajatia hriešnosti, budete ľahko a radostne nasledovať Pána Ježiša Krista.

Ten, kto neustále zrádza svojich priateľov, pre neho sa priatelia stávajú nepriateľmi, vzďaľujú sa od neho ako od zradcu, hľadajúceho ich bezpečné zničenie. Tak isto kto vyzná svoje hriechy, tie od neho ustúpia, pretože hriechy sú upevnené na pýche padlej prirodzenosti, nenávidia výčitky a hanbu.

Aby ste zo srdca vymazali hriešne zvyky, ktoré sú v ňom zakorenené už dlhšiu dobu, vyžaduje to čas, potrebu neustáleho pokánia, ktoré spočíva v pokore, v skrúšenosti ducha, v zápase s myšlienkami a vnemami, s ktorými sa odhaľuje hriešna vášeň ukrytá v srdci, v potláčaní telesných pocitov, ​​v pokornej modlitbe.

Bratia! Svojvoľným hrešením sme stratili svätú celistvosť konaním zla, celistvosť, ktorá duchovne vyžarovala, keď sme sa zjavovali pred tvárou Stvoriteľa, ako jeho deti. Zafarbili sme svoje rúcha, vybielené Vykupiteľom. Na umývanie nám ale vždy zostáva očisťujúca voda – voda pokánia. Čo z nás bude, keď zanedbáme toto umývanie? Budeme sa musieť zjaviť Bohu s dušami znetvorenými hriechom – keď dobrý Boh bude hrozivo pozerať na poškvrnenú dušu a odsúdi ju do ohňa gehenny.

Umyte sa, očisťte sa, odstráňte svoje zlé skutky spred mojich očí! Prestaňte zle robiť, učte sa dobre robiť. Ak sú vaše hriechy ako šarlát, môžu zbelieť na sneh; ak sú červené ako purpur, môžu byť ako vlna. (Iz 1,16 a 18)

Ak kresťan zanedbá toto milosrdné Božie povolanie, potom mu bude oznámené konečné zničenie. „Božia dobrota ,“ hovorí apoštol, „ vás vedie k pokániu“ (Rim 2,4). Boh vidí vaše hriechy: Trpezlivo pozerá na hriechy, ktorých sa dopúšťate pod Jeho pohľadom, hľadí na reťaz hriechov, z ktorej sa formuje celý váš život; no trpezlivo očakáva vaše pokánie a dáva vašej slobodnej vôli, výber spásy alebo zničenia. Prečo zneužívate dobrotu Božiu, prečo si myslíte, že môžete využiť Boha na svoje sebecké výhody z viery?

Ale ty vo svojej zatvrdilosti a nekajúcnosti srdca zhromažďuješ si hnev – keď príde deň hnevu a zjaví sa spravodlivý súd Boha, ktorý odplatí každému podľa jeho skutkov: večným životom tým, čo s vytrvalosťou v dobrom skutku hľadajú slávu, česť a nesmrteľnosť, ale hnevom a rozhorčením tým, čo sú svárliví, sú neposlušní pravde, ale povoľujú neprávosti. Súženie a úzkosť príde na každú dušu, ktorá pácha zlo, najprv na Žida, i na Gréka. Rim 2:5-9

Ak sa ti článok páčil, prihlás sa k odberu – ODKAZ