Čiňte pokánie I. (Brjančaninov)

„Čiňte pokánie a verte v evanjelium! Kajajte sa: priblížte sa k nebeskému kráľovstvu “ (Marek 1:15, Matúš 4:17). Toto boli prvé slová kázania Bohočloveka. Až doteraz nám tieto slová ponúka prostredníctvom evanjelia.

Poznámka: ,,Na západe sa pokánie berie v dvoch rovinách. Protestanti hovoria o odvrátení sa od všetkých vier, k viere len v Krista. Od zhubných názorov, k Jedinému Trojjedinému Bohu. To je len časť. Katolíci hovoria o odvrátení sa od hriechov. Aj to je len časť. Východná cirkev berie pokánie ako odvrátenie sa od celého sveta ku Kristovi. V tom je zahrnuté nielen odvrátenie sa od náboženstiev ku Kristovi, nielen odvrátenie sa od hriechu k čistote, ale aj zanechanie sveta a neprestajná služba Bohu. Ak sa neodvrátime cele k Bohu, ak chceme sedieť na stoličke sveta, zároveň aj na stoličke Boha – potom nás Boh neuzdraví k dokonalému kresťanstvu, neuzdraví nás z hriechov, aby sme ich už nemuseli páchať. Nikto nemôže slúžiť dvom pánom; lebo buďto jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone. Mt 6:24″

Keď sa hriech stal najintenzívnejším na svete, všemocný Lekár zostúpil do sveta. Zostúpil do krajiny vyhnanstva, do krajiny našich túžob a utrpenia, ktorá predchádza večnému mučeniu v pekle. Tento Lekár hlása evanjelium o oslobodení, radosti, uzdravení pre všetkých ľudí, bez akejkoľvek výnimky. Začína slovami: „Čiňte pokánie!“

Sila pokánia je založená na sile Božej: Lekár je všemohúci a Ním podávaný liek (evanjelium) je rovnako všemohúce.

Potom – počas svojho kázania na zemi – Pán vyzval k uzdraveniu všetkých, ktorí boli chorí hriechom, neuznal žiadny hriech ako nevyliečiteľný. A teraz naďalej volá všetkých, sľubuje a udeľuje odpustenie za každý hriech a uzdravuje každé hriešne utrpenie.

Och, pozemskí tuláci! Ó, všetci, ktorí ste ťahaní širokou cestou, s neustálym šumom pozemských starostí, zvukov a zábavy, farbami, ktoré sú zmiešané s tŕním, lákaní temnou a strašnou večnosťou – prestaňte! Zbavte sveta svojho kúzla, ktoré vás neustále drží v zajatí! Počúvajte, čo vám Spasiteľ oznamuje, venujte náležitú pozornosť Jeho slovám! „Kajajte sa a verte v evanjelium ,“ hovorí vám, „kajajte sa: priblížte sa k nebeskému kráľovstvu.“ “

Je nevyhnutné, aby ste, pozemskí pútnici, venovali celú pozornosť tomuto užitočnému spásonosnému napomenutiu: inak sa dostanete k hrobu, k prahu a k bránam večnosti bez nádeje. Najvážnejším hriechom je nepozornosť voči slovám Spasiteľa, zanedbávanie Spasiteľa a jeho napomenutia: „Čiňte pokánie!“

Lichotivé a klamlivé sú cesty pozemského života. Pre začiatočníkov sa zdá, že odvrátenie sa od sveta je nekonečným polom, ktoré sa nedá prejsť. Odhodlaní ale vidia cestu, plnú realitu; ktorí sa týmto polom vydali a to – najkratšou cestou, vybavený slovom Spasiteľa. „Čiňte pokánie!“

K čomu je sláva, bohatstvo a všetky ostatné skaze podliehajúce výrobky a výhody, na získanie ktorých zaslepený hriešnik využíva všetok pozemský čas a život, všetky sily duše a tela? Veď všetko náhle a rýchlo musí zanechať v tej minúte, v ktorej sú šaty – telo – násilne strhnuté z duše, keď duša je uchvátená anjelmi k súdu spravodlivého Boha, pre ňu tak neznámeho, zanedbávaného. Ale je tu liek: „Čiňte pokánie!“

Ľudia pracujú, ponáhľajú sa, aby sa obohatili o vedomosti, ktoré často nie sú podstatné pre večnosť, vhodné len na čas, prispievajúce k uspokojeniu potrieb, vymožeností a rozmarov pozemského života. Zbierajme vedomosti, ktoré sú podstatné pre večný život – k poznaniu Boha a k zmiereniu s ním prostredníctvom Vykupiteľa, keď nás Lekár volá: „Čiňte pokánie!“

Bratia! Pozrime sa nestranne, vo svetle evanjelia, na náš pozemský život. Je nepodstatný! Všetky jeho výhody sú odobraté smrťou a ešte skôr ako príde smrť, je život naplnený rôznymi neočakávanými a nepríjemnými okolnosťami. Rýchlo sa kaziace potreby človeka, rýchlo sa kaziace veci sveta, tak skoro miznú a pomíňajú sa do prázdna, že sa ani nehodia nazývať tovarom! Sú to skôr podvody a siete, ktorými nás láka satan. Tí, ktorí sú zapletení do týchto sietí a sú s nimi zapletení, sú zbavení skutočných, večných, nebeských, duchovných výhod, poskytovaných vierou v Krista a nasledovaním Ho po tajomnej ceste života podľa evanjelia ktoré hovorí: „Čiňte pokánie!“

V akej strašnej slepote sme sa ocitli! Ako evidentne je náš poklesok dokázaný vlastným zaslepením! Vidíme smrť našich bratov; vieme, že určite aj nás zastihne koniec, pretože nikto z ľudí nezostal navždy na zemi. Vidíme, že pre mnohých sa pozemská pohoda ešte pred smrťou mení, na nešťastné udalosti, choroby, slabosť tela, starobu, ktoré prinášajú ochutnávku smrti. Napriek tomuto, toľkému jasnému dôkazu o samotnej skúsenosti, aj tak nasledujeme iba dočasné výhody, akoby boli trvalé a večné. Celá naša pozornosť sa upriamuje na svet a jeho zvody! Boh upadol do zabudnutia! Zabudli sme na jednej strane – majestátnu, na druhej strane zároveň hrozivú večnosť! „Čiňte pokánie!“

Zrada, bratia! Na oko prospešné veci dostanú skutočnú podobu: bohatí prídu o svoje bohatstvo, slávni o svoju slávu, pyšní mladí ľudia v sile o svoju mladosť, múdri o svoje vedomosti. Počas pozemského putovania môže človek získať iba jedno večné a zásadné dobro: pravé poznanie Boha, zmierenie s Bohom vo viere a zjednotenie sa s Ním, ktoré udelil Kristus. Ale aby človek mohol získať tieto najvyššie výhody, musí sa vzdať sveta, ako aj hriešneho života, musí ho znenávidieť. Preto Spasiteľ kričí: „Čiňte pokánie!“ „Čiňte pokánie!“

Nestačí len opustiť svet, veriť v Boha, veriť v Ježiša, ale človek sa musí ešte priznať, oľutovať a opustiť svoje hriechy – a už sa k nim nevracať, ako sa vracia pes k vývratku . Tak sa veľa hriešnikov zmenilo na svätých, veľa priestupníkov na spravodlivých. „Čiňte pokánie!“.

Odmietaj nielen zjavné hriechy – vraždu, lúpež, smilstvo, ohováranie, klamstvá, ale aj ničivé zábavy a telesné radovánky, zločinecké sny a nezákonné myšlienky – všetko, všetko čo je zakázané evanjeliom. Umyte svoj starý a hriešny život slzami úprimného pokánia, skrze moc viery v Spasiteľa a Jeho preliatej krvi za vás.

Nehovor si v skľúčenosti a duševnom uvoľnení: „Padol som do ťažkých hriechov; dlhodobým hriešnym životom som získal hriešne návyky: tie sa z času na čas akoby zmenili na prirodzené vlastnosti a znemožnili mi pokánie. Tieto pochmúrne myšlienky sú inšpirované vašim nepriateľom, ktorého si v zaslepenosti nevšimnete a nepochopíte ho, pretože on pozná moc pokánia, bojí sa, aby vás pokánie nevytrhlo z jeho moci – preto sa snaží od vás pokánie odvrátiť a nahovoriť vám, že slabosť je prirodzená, nie je vhodné s ňou zápasiť.

Inštalátorom pokánia je ale váš Stvoriteľ, ktorý vás stvoril z ničoho. O to ľahšie vás môže znovu vytvoriť, premeniť vaše srdce: urobiť srdce ktoré bude milovať Boha. Zo srdca milujúceho hriech, vytvoriť srdce čisté, duchovné a sväté.

Ak sa ti článok páčil, prihlás sa k odberu – ODKAZ