Posmech z tých, ktorí bojujú s hriechom (Paisij)

Dnešný svet spočinul v morálnej katastrofe. Ľudia sa rozkladajú psychicky aj fyzicky. Jedna osoba mi povedala: „Ľudia nazývajú Atény džungľou!” Ale hľa – koniec koncov, nikto z tejto džungle neodchádza. Každý hovorí „džungľa!“ a všetci sa do tejto džungle hrnú.“ Ako ďaleko ľudia zašli! Do stavu zvierat.

Viete, ako je to u zvierat: najskôr vstúpia do maštale, vyprázdnia sa, vymočia sa, potom sa hnoj začne rozkladať, vytvorí teplo a zviera sa zahreje. Páči sa mu v maštali, nechce už nikam inam chodiť. Chcem tým len povedať, že rovnako ľudia cítia „teplo“ hriechu a nechcú sa ho vzdať. Cítia zápach, ale nechcú sa dostať preč z tepla. Ak do mesta vstúpi človek, ktorý žil odtiaľ ďaleko, dodržiaval Božie prikázania, nevydrží tento smrad. Ale ľudia ktorí tam neprestajne žijú, už na to zvyknutí, zápach im neprekáža.

V Ríme ľudia uctievali modly, boli to pohania. A apoštol Pavol v Liste Rimanom sa prihovoril k pohanom, ktorí síce prijali svätý krst, ale ešte stále žili so starými zlými zvykmi (Rim 1,24–32). Neberte si za vzor príklady najväčšieho úpadku z každej éry.

Kam sa to dnešný svet prepadol? Dnešní ľudia, ktorí sú hromadne unesení hriechom a vidia, že sa niekto neriadi duchom doby, teda nehreší, má kvapku úcty, začnú ho nazývať zaostalým, retardovaným. Takýchto ľudí uráža, že niekto nehreší! Hriech považujú za pokrok.

Keby moderní ľudia žijúci v hriechu aspoň pripustili svoj biedny stav, potom by sa nad nimi Boh zľutoval. Ale oni ospravedlňujú to, pre čo neexistuje ospravedlnenie – pre hriech, k tomu spievajú hriechu chvály. Považovať hriech za pokrok a povedať, že morálka prežila svoj vek, je najstrašnejším rúhaním proti Duchu Svätému. Preto ak niekto, kto žije vo svete, bojuje, udržiava svoj život čistý, potom to má značnú cenu. Takýchto ľudí čaká veľká odmena.

Za starých čias sa voľnomyšlienkár alebo opilec hanbil ísť na trh, pretože sa im ľudia posmievali. A ak hrešila žena, potom sa bála vystrčiť nos z domu. A môžeme povedať, že išlo o silu, ktorá hriech týmto spôsobom obmedzovala.

Ale dnes, ak človek žije správne, ako napríklad – ak dievča žije v úcte, potom o nej hovoria: „Spadla z Mesiaca!“ A vo všeobecnosti: za starých čias, ak sa svetskí ľudia dopustili hriechu, potom, bohužiaľ, zažili pocit svojej hriešnosti a stali sa pokornejšími. Nezosmiešňovali tých, ktorí žili duchovne, ale naopak, obdivovali ich. No v našej dobe sa tí, ktorí hrešia, necítia byť vinní. Nemajú potom úctu ani k ostatným ľuďom. Ak človek nežije ako svet, potom si z neho hriešnici robia smiech.

Ak sa ti článok páčil, prihlás sa k odberu – ODKAZ