Ježišova modlitba – úvod pre laikov

My na západe si hlavne musíme uvedomiť, že celý náš život sa točí okolo nás samých, čo je hlboký egoizmus. My aj keď sa modlíme, chceme nakŕmiť svoje ego. Ľudia sa modlia dlhé žaltáre, dlhé modlitby a to ich utešuje, pretože to utešuje ich ego.

Citát z článku

Toto je modlitba, ktorú sa východ modlí od čias apoštolov. Je krátka. Kratšia než by sme si mohli myslieť. Prečo je o nej napísaných nespočet kníh? Mnohí kresťania kontemplovali Boha skrze túto modlitbu čo znamená, že duša sa na čas odpútala od matérie, od tela a uvidela Boha, aspoň lem Jeho rúcha. Neskúsení ľudia sa skúšali modliť túto modlitbu, ale nevydržali pri nej. Tá modlitba znie: „Pane, Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou, hriešnym“. Toto je všetko.

Zdá sa byť ako modlitba jednoduchá. Modlitebníci však upozorňujú nato, aby boli ľudia pri jej používaní veľmi opatrní. Prečo? Čo je na tejto modlitbe také zvláštne? Pozrime si príručku pre laikov, kde skúsení modlitebníci upozorňujú, na čo si dať pozor, čoho sa vyvarovať.

My na západe si hlavne musíme uvedomiť, že celý náš život sa točí okolo nás samých, čo je hlboký egoizmus. My aj keď sa modlíme, chceme nakŕmiť svoje ego. Ľudia sa modlia dlhé žaltáre, dlhé modlitby a to ich utešuje, pretože to utešuje ich ego. Ježišova modlitba nie je pre nás príliš atraktívna kvôli dĺžke, dokonca prídeme k poznaniu, že je pre nás nudná. Koľkí ľudia na západe povedali, že modlitbu ,,vyskúšajú”. Tu vidíme egoizmus a sebeckosť človeka. Slovo – vyskúšam – ak moje ego poteší, budem sa ju modliť – ak nepoteší, preč s ňou. Vstúpme do poučenia modlitebníkov, ktorí dávajú rady začiatočníkom o tejto modlitbe…

Mimoriadna sila modlitby

Tradícia používať v modlitbe slová adresované nášmu Pánovi a Spasiteľovi Ježišovi Kristovi, začína od čias evanjelia, keď sa ľudia, ktorí sa stretli s Kristom, obrátili k Nemu so svojimi žiadosťami. Najbližší Kristovi učeníci – apoštoli – videli a poznali účinnosť takéhoto obrátenia sa na Neho. Prví kresťania tak začali vzývať meno Krista v cirkevnej, ako aj v súkromnej modlitbe a táto tradícia sa nikdy nezmenšila. Modlitba, ktorú dnes nazývame – Ježišova, sa formovala slovami z evanjelia, k čomu iba málo pridali púštni kresťania, oddaní boju Ducha proti telu. Vzývanie Božieho mena bolo pre nich živou potrebou. Skúsenosti týchto starých otcov zachytávajú mnohé knihy.

Títo svätí učili, že Ježišova modlitba má mimoriadnu moc transformovať ľudskú myseľ a uzdraviť dušu. Za predpokladu, samozrejme, že máme rozumný a zodpovedný prístup k nej. Odporúčali túto modlitbu použiť nielen pre pustovníkov, ale aj pre všetkých kresťanov žijúcich na svete, dokonca aj pre tých, ktorí ešte len začínajú svoj duchovný život.

Podnes sa hovorí, že ak sa táto modlitba, odvolávajúca sa na padnutý rod kajúcnika, koná s úprimnou pozornosťou a neustále, bude prospešná a očistí od mnohých hriešnych závislostí aj ľudí, ktorí nie sú duchovne príliš vysoko.

Jednou z najvyšších úrovní duševnej modlitby je kontemplácia. Toto je taký zvláštny stav, o ktorom svätí otcovia hovorili, ako o prahu Božieho kráľovstva. Duša je tak povznesená a očistená od vášní, že keď je tajomne zjednotená s Kristom prostredníctvom modlitby, stane sa schopnou Ho vidieť.

Ale pre nás, ľudí moderného sveta, je táto práca príliš vysoká. Asketici, ktorí sú nám časovo blízki, hovoria, že moderný človek, ktorý stratil celistvosť života, už nemôže tvrdiť, že robí také kroky duševnej modlitby. Preto, keď niektorí ľudia – to je charakteristické najmä pre nováčikov – horlivo prijímajú vzývanie Ježišovho mena v modlitbe, môžu byť vystavení všetkým druhom nebezpečenstva, ktoré nebudú pripravení prijať. O tom si povieme v ďalších dieloch…

Ak sa ti článok páčil, prihlás sa k odberu – ODKAZ