Poučenia Antona I. Vytrvalosť v askéze

V prvom rade musíme povedať, ako satan krásne asketiku zlikvidoval. Život človeka, ktorý je svetský, stojí v obžerstve, v alkohole, v zábavkách, zaoberá sa politikou, športom, jednoducho svetom – je bežný kresťan tejto doby. Na druhej strane je kresťan, ktorý Duchom premáha telo, čo je pravý význam asketiky, ktorý poznala cirkev ranného veku.

Dnes je asketika pre ľudí strašiakom zo stredoveku, naopak svetskosť kresťana sa velebí a berie ako čosi normálne. Anton pustovník patrí k tým ľuďom, ktorí sami prešli umŕtvovaním tela na púšti, keď sa neskôr vrátil do sveta, vydal svedectvo a učenie ako žiť s Bohom, vzdialene od sveta.

Anton pustovník

Kiež sa všetci v prvom rade staráme o to, že ak sme sa už dali do práce, aby sme v nej nepoľavili a neklesali na mysli, hovoriac: Už dlhú dobu sa venujeme askéze, ale bude lepšie, keď začneme nový deň tým, že budeme znásobovať svoju horlivosť. Veď celý ľudský život je taký krátky v porovnaní s večnosťou a všetko, čo máme, je ničím oproti večnému životu.

Pravda na ktorú kresťanstvo zabudlo. Nie sme tu večne, život pomaly plynie do nášho konca, smrť je nablízku každému z nás. Ak sme sa dali na cestu krotenia tela, Anton nám hovorí aby sme nepoľavili. Pavol toto potvrdzuje keď píše:

Lebo vy ste k slobode povolaní, bratia. Len aby vám sloboda nebola zámienkou (povoľovať) telu, ale v láske slúžte si vospolok. Gal 5:13

Dnešný svet si nedrží telo na uzde. Kresťania sú na jednej lodi s pohanmi. Anton hovorí o opačnom zmýšľaní. Nielenže nepripúšťa povoľovať telu, on hovorí ešte o väčšej horlivosti Ducha v boji proti telu. Veď ľudské telo vyžaduje takzvané – ,,odmeny”.

Keď človek niečo vykoná, po práci, po námahe, po stresujúcom dni – siahne na niečo, čo uvoľní jeho telo. Výdatné jedlo, pivo, víno, sex a podobne. Anton nielenže varuje pred takýmto bláznivým prístupom, on hovorí o pritvrdení. Ako dôvod uvádza krátkosť života, v porovnaní s večnosťou.

Podobne ako vo svete, keď sa nejaká vec predáva podľa svojej ceny a kdekto vymieňa v približne rovnakých hodnotách, zakiaľ čo prisľúbenia večného života sa kupujú za takú maličkosť. Lebo je napísané: Vek nášho života je sedemdesiat rokov a ak sme pri sile, osemdesiat. No zväčša sú len trápením a trýzňou (Ž 89, 10).

Teda, ak už osemdesiat alebo aj sto rokov pobudneme v sebazapieraní, tak nieže sto rokov budeme vládnuť, ale na veky vekov. Popritom, ak sa zapierame na zemi, dedičstvo nadobudneme nie na zemi, ale na nebesiach. To sa nám prisľúbilo a ešte naviac: Keď zanecháme telo porušiteľné, aby sme ho prijali ako duchovné.

Nestrácajme hlavu a nemyslime si, že sme sa dlho venovali askéze, alebo, že sme urobili niečo veľkolepé: Lebo utrpenia tohto času nie sú hodné porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť (Rim 8,18).

Toto je skutočná a pravdivá múdrosť, na rozdiel od svetských rečí a názorov. Výmena nášho života za večnosť je neporovnateľná. Za pár dní tu na zemi, nám Boh ponúka večnosť vo večnej radosti s Ním.

Nikdy nezabúdajme, že kresťanstvo vždy stojí ako na prvotine – na viere v Krista. Až z tejto viery je nám odhalený plný obzor kresťanstva. Ak neverci čítajú tieto riadky, musia sa smiať, pretože nerozumejú duchovnému svetu, keďže nemajú vieru. Ale kresťanovi je odhalený tento rozmer viery a chápe, že múdrosť tu vypovedaného, je skutočná a mocná.

Ak sa ti článok páčil, prihlás sa k odberu – ODKAZ