Kresťanstvo upadá, pretože nemá živých kresťanov (Paisij)

V našej dobe nie je dosť živých príkladov. Za našej doby sa množia slová, knihy, teológie, výklady, ale životné kresťanské skúsenosti sú na veľmi nízkom bode. Obdivujeme svätých kresťanov minulosti, neuvedomujúc si, aká veľká bola ich práca. Aby ste to pochopili, musíte tvrdo pracovať sami na sebe, musíte milovať svätých kresťanov minulosti a snažiť sa byť ako oni. Aj Pavol hovorí – buďte ako ja. Nehovoriac už o tom, že Pán hovorí, aby sme boli ako On.

Dobrý Boh berie do úvahy zvláštnosti našej doby a ťažké podmienky modernosti, v ktorých musíme žiť. Ale ak urobíme čo i len malý kúsok práce na Božej vinici, budeme korunovaní viac ako kresťania staroveku.

Za starých čias tu bol asketický duch. Každý sa snažil napodobniť toho druhého. Bola hojnosť dobroty a aj preto nedbanlivý človek bol zbavený nedbanlivosti. Bol unesený všeobecným prúdom dobra.

Pamätám si, že raz v Solúne sme čakali na semafor, ktorý svietil cez ulicu. Zelená sa rozsvietila, ľudia sa pohli a ja som cítil, že som unesený s davom, ktorý prešiel na druhú stranu cesty.

Chcem tým povedať, že ak idú všetci na to isté miesto, potom je ťažké, aby niekto sám nešiel so všetkými – aj keď sám nechce. Ostatní ho unášajú, berú so sebou. Ale dnes, ak chce človek žiť čestne, duchovne, kresťansky, asketicky, potom pre neho na svete nie je miesto, má to ťažké. Ešte horšie je to, keď samotní kresťania budú stáť proti nemu!

V minulosti bola hojnosť dobra, hojnosť cností, dobrých príkladov, zlo sa topilo v množstve dobra. To malé pobúrenie, ktoré existovalo na svete alebo v cirkvi, bolo nepostrehnuteľné a nepoškodilo ľudí. Čo sa ale deje teraz? Zlých príkladov je neúrekom a to málo dobrého, čo ešte zostáva, nestojí ani za cent. To znamená, že teraz sa deje opak: málo dobra sa topí vo veľkom zle, zlo je tak pri moci.

Ak má jedna osoba alebo viac ľudí kresťanského, alebo ešte viac – asketického ducha, veľmi to pomôže ostatným. Pretože ak je niekto duchovne horlivý, potom z toho nebude mať úžitok len on sám, ale aj ten, kto ho pozoruje.

Tak isto je to aj s laxným človekom – ovplyvňuje ostatných. Ak laxný kresťan relaxuje, začne relaxovať aj ďalší, potom postupne a nenápadným spôsobom, nezostane naokolo nič dobrého. Preto uprostred panujúcej laxnosti, veľmi pomôže pravý kresťanský duch.

V tejto súvislosti však musíme byť mimoriadne opatrní, pretože dnešní ľudia, žiaľ, zašli tak ďaleko, že dokonca prijali zákony, ktoré učia laxnosti a nemorálnosti. Aj kresťania sa prispôsobili dodržiavať tieto zákony. Ale svätí by nemali podľahnúť vplyvu svetského ducha, vôbec by sa nemali ani porovnávať s ľuďmi tohto sveta.

Mnohí kresťania sú na seba pyšní. Porovnávajú sa so svetskými ľuďmi a začnú sa tým považovať za svätých, potom sa uvoľnia a nakoniec dospejú do bodu, keď sa stanú horšími ako tí, s ktorými sa porovnávali. Vzorom v duchovnom živote by mali byť svätí kresťania a samozrejme náš Pán Ježiš Kristus, nie ľudia tohto sveta.

Hľadajme svätého, ktorého cnosti sa odlišovali od sveta a pozorne čítajme jeho život. Až potom kresťan uvidí, že ešte vlastne neurobil nič a začne s pokorou žiť život hodný Božieho dietka.

Bežci na štadióne sa nepozerajú späť, aby videli, kde sú tí druhí. Ak sa totiž začnú rozptylovať, sledovať druhých, stanú sa sami poslednými. Aj Pavol hovorí, že pozerá len pred seba, nie dozadu.

Ak sa pokúsime napodobniť tých, ktorí boli veľkými kresťanskými vzormi, naša pýcha sa bude zmenšovať. Naopak, pri pohľade na tých, ktorí zaostávajú, si nachádzame ospravedlnenie, že v porovnaní s ich chybami, sú moje chyby vlastne zanedbateľné, naša pýcha porastie.

Utešujeme sa myšlienkou, že existuje niekto horší ako som ja. To ale potom skončíme tak, že naše srdcia budú necitlivé, akoby boli pokryté vrstvou hrubej omietky.

Ak sa ti článok páčil, prihlás sa k odberu – ODKAZ