Zriekanie sa sveta

Snaha o pozemský úspech – aké zvláštne zmýšľanie, aké obludné! Je spojené so šialenstvom. Hneď akonáhle človek nájde to, po čom túži, zbaví získanú vec svojej hodnoty, nutne si nájde nový objekt a nové hľadanie posilnené novou nadšeneckou silou.

V prítomnosti srdce a myseľ nie je spokojná s ničím: žije iba vo vidine budúcnosti, túži iba po tom, čo nemá. Objekty túžby, poháňané zmyslami človeka, lákajú srdce človeka k snom, keď po realizácii tohto sna, údajne človek dosiahne uspokojenie: pravda ale hovorí: je oklamaný. A tak celý svoj život prenasleduje sny na poli pozemského života, až kým ho nezastihne nečakaná smrť.

Aj túžba o nekonečné požehnanie Boha, je zakomponovaná do každej ľudskej duše. Ale padli sme do hriechu v Adamovi, keď srdce zaslepené pádom, hľadá v čase a na zemi to, čo existuje len vo večnosti a v nebi.

Osud, ktorý postihol mojich otcov a bratov, ma postretne – narieka človek v stave vytrhnutia zo sna. Zomreli: Ja tiež zomriem. Zanechám svoj dom, nechám v ňom svoje knihy aj svoje oblečenie, svoj písací stôl, pri ktorom som strávil veľa hodín; počas môjho pozemského života zanechám všetko, čo som potreboval alebo si myslel, že potrebujem. Budú vynášať moje telo, ktoré zastane na prahu iného života a krajiny; pochovajú telo, odovzdajú ho zemi, ktorá slúžila vo svojej podstate za základ pre ľudské telo. To isté postihne vás, bratia, ktorí čítate tieto riadky. Tiež zomrieš: preto – nechaj všetko pozemské na zemi; len so svojou dušou vstúp do večnosti.

Ľudská duša získava vlastnosti zodpovedajúce jej činnosti. Rovnako ako v zrkadle sú zobrazené objekty, ktoré sú pred ním umiestnené: tak je aj duša odhalená dojmami, podľa svojich zamestnaní a skutkov, podľa svojej situácie. V zrkadle obrazy zmiznú, keď sa objekty vzdialia od zrkadla, alebo za zrkadlo; v duši ale zostávajú dojmy. Môžu byť zničené a nahradené inými, ale vyžaduje to prácu a čas.

Dojmy, ktoré tvorili vlastnosť duše, zostávajú jej vlastníctvom navždy, slúžia ako základ buď jej večnej blaženosti, alebo jej večnej biedy. Zvlášť záleží na hodine smrti. Boh do poslednej sekundy čaká, či sa človek rozhodne pre vieru v Krista. Ak duša zostáva v hodine smrti rovnaká, ako počas života – bez viery – jej večnosť bude bieda. Prvý Lotor na kríži v Ježiša uveril, druhý svoju dušu mal rovnakú, ako počas života. Prvý Lotor bol spasený, druhý nie.

„Nemôžete pracovať pre Boha a mamonu“ (Matúš 6:24), povedal Spasiteľ padlým ľuďom. Lekár pacientovi oznámi stav, do ktorého ho choroba priviedla a ktorej sám pacient nemôže porozumieť. Kvôli našej duchovnej poruche, potrebujeme počúvať Spasiteľa, ktorý nám dáva liek – včasné sebazaprenie a zrieknutie sa sveta. „Nikto nemôže slúžiť dvom pánom. Buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone.“ ( Matúš 6:24 ).

Prax neustále potvrdzuje platnosť tohto pohľadu na morálnu chorobnosť ľudí, ktorú Všesvätý lekár vyjadril slovami, ktoré sme citovali, vyslovené s rozhodujúcou definitívnosťou: po uspokojení prvých márnych a hriešnych túžob, vždy nasleduje vášeň pre ďalšie a ďalšie hriešne túžby. Po nadšení zo zisku túžby, nasleduje zajatie a umŕtvovanie všetkého duchovného. Tí, ktorí si dovolili ísť za svojimi túžbami a telesnou múdrosťou, boli nimi unesení, zotročení, zabudli na Boha, na večnosť, márne premárnili pozemský život, zahynuli vo večnej záhube.

Nie je možné, aby ste spoločne plnili svoju vôľu a Božiu vôľu: od plnenia prvej je poškvrnené plnenie druhej. Tak voňavá, vzácna myrha, stráca svoju dôstojnosť v bezvýznamnej prímesi zápachu. Tak Boh prostredníctvom veľkého Proroka ohlasuje: Ak budete ochotne poslúchať, budete jesť dobré dary zeme. Ak sa však budete zdráhať a protiviť, pohltí vás meč, lebo prehovorili Hospodinove ústa. ( Iz 1,19–20 ).

Nie je možné získať Božiu myseľ a byť v telesnej múdrosti. „Múdrosť tela, – povedal apoštol, – je smrť… Múdrosť tela je nepriateľstvom proti Bohu: nepodrobuje sa totiž Božiemu zákonu; veď sa ani nemôže..“ (Rim 8: 6-7). Čo je to telesná múdrosť? – Spôsob myslenia, ktorý vzišiel zo stavu, do ktorého boli ľudia privedení pádom, smerujúci k tomu, aby konali všetko na zemi tak, akoby na nej mali žiť večne, povyšujúc všetko čo sa rýchlo kazí, ponižujúc Boha a všetko, čo súvisí s tým, aby sa Bohu páčili.

Zrieknime sa svojej duše podľa vôle Spasiteľa, aby sme dušu získali! Svojvoľne sa zriekajme začarovaného stavu, do ktorého sú ľudia uvedení svojvoľným vzdaním sa Boha. Našu vôľu a vôľu démonov, ktorej sa naša vôľa podrobila a s ktorou sa spojila, nahraďme vôľou Božou, ktorá nám bola oznámená v evanjeliu. Múdrosť tela, bežnú pre padlých duchov a neveriacich ľudí, nahraďme Božou mysľou, žiariacou z evanjelia.

Zrieknime sa svojho majetku, aby sme získali schopnosť nasledovať nášho Pána Ježiša Krista! Zrieknutie majetku sa dosahuje na základe jeho správneho poňatia. Správny koncept hmotného vlastníctva poskytuje evanjelium o človeku, ktorý mal všetko a chcel si užívať život. (Lukáš 16: 1–31).

Pozemské vlastníctvo nie je našim vlastníctvom, ako si to mylne myslia tí, ktorí o tejto téme nikdy nerozmýšľali: inak by to vždy bolo a zostalo naše – navždy. Majetok ale prechádza z ruky do ruky, a tým svedčí o sebe, že je dobrý iba na držanie a nie na vlastnenie. 

Majetok patrí Bohu; osoba je iba urgentným správcom majetku. Verný manažér verne plní vôľu osoby, ktorá mu majetok zverila. A my, spravujúci na istý čas odovzdaný hmotný majetok, sa máme usilovať spravovať ho podľa Božej vôle. Nepoužívajme ho ako prostriedok na uspokojenie svojich rozmarov a vášní, ako prostriedok na naše večné zničenie: používajme ho v prospech ľudstva, toľko potrebného, ​​toľko je utrpenia, používajme ho ako prostriedok pre život a oslavu Boha. Kresťania by mali dávať almužny, koľko len môžu a zdržiavať sa nevšímavosti.

Ak sa ti článok páčil, prihlás sa k odberu – ODKAZ