Kozle a ovce z Ježišovho podobenstva

I zhromaždia sa pred Neho všetky národy; a oddelí ich, ako pastier oddeľuje ovce od kozlov, a postaví si ovce sprava, kozlov však zľava. Vtedy povie Kráľ tým na pravici: Poďte, požehnaní môjho Otca, prijmite ako dedičstvo kráľovstvo, ktoré vám je pripravené od stvorenia sveta. Lebo hladný som bol, a dali ste mi jesť; bol som smädný, a dali ste mi piť; prišiel som ako cudzinec, a prijali ste ma; bol som nahý, a zaodeli ste ma; bol som nemocný, a navštívili ste ma; bol som vo väzení, a prišli ste ku mne. Mt 25:32-36

V týchto veršoch ide o úžasnú Ježišovu reč, len je potrebné ju plne pochopiť a prezrieť zo všetkých uhlov. Mnoho kresťanov vykladá tieto verše v tom zmysle, že kresťan je povinný čo do spásy, konať množstvo dobrých a záslužných skutkov. Veď tieto verše jasne hovoria – podľa skutkov si Pán postaví ľudí – jedných na ľavicu a druhých na pravicu.

Ježiš hovorí starozmluvnou rečou

Prvá vec v týchto veršoch je tá, že Pán Ježiš hovorí v reči starej zmluvy. Hovorí o tom, že je potreba konať skutky, aby sme boli na strane oviec, aby sme boli spasení. Čo do konkrétnosti skutkov, sa toho veľa nedozvedáme. Prakticky by sme mohli povedať, že stačí konať šesť druhov skutkov ku spáse:

  • Nakŕmiť hladných
  • Napojiť smädných
  • Zaodieť nahých
  • Prijať pocestných
  • Ošetriť chorých
  • Navštíviť väzňov

Mnoho kresťanov to aj takto chápe a keď sa dostanú k týmto činnostiam, sú sami so sebou spokojní, vidia sa v siedmom nebi. Tieto skutky milosrdenstva sú zaiste povznášajúce, sú nadštandardom nášho padlého človečenstva. Ale – práve tu všetci zlyhávame. Pozrime sa na príklad bezdomovca…

  • Veľakrát prejdeme okolo bezdomovca bez povšimnutia, alebo ešte lepšie – veľakrát o ňom vieme, ale ho ignorujeme. Nedáme mu ani jedlo, ani pitie, ani ho nezaodejeme. Už vôbec ho nepozveme do domu aby sa očistil, oddýchol, najedol.
  • Len zriedkakedy sa dostaneme k ošetrovaniu chorých, ak nie sme profesionáli v oblasti zdravotníctva. Veľakrát sa stáva, že vidíme človeka bez domova kdesi ležať na lavičke, absolútne nás nenapadne aby sme skontrolovali či je pod alkoholom, alebo či nemá nejaké zdravotné problémy. Ak by bol mŕtvy, prejdeme bez povšimnutia ďalej v domnienke, že je ten človek opitý.
  • Do väzenia chodí len mizivé percento kresťanov. Čo by tam oni – dokonalí ľudia hľadali? Veď tam sú zločinci a je im tak treba, že sa tam ocitli. Zvestovať im evanjelium je strata času. Čo už len taký zločinec môže pochopiť a zmeniť svoj život?

Ak sa teda zamyslíme nad Ježišovými požiadavkami, pre ktoré má byť človek spasený tak zistíme, že Pán hovorí do nášho súkromia, našej intimity, ktorú neradi otvárame. Preto ak by sme mali byť spasení z toho, koľko skutkov sme urobili pre blížnych, zvlášť pre tých najslabších – veľké kontá zásluh mať nikto nebude.

Je iné darovať peniaze v intimite cez internet. Je iné kúpiť si narcis na deň rakoviny, aby sme sa zviditeľnili pred svetom, ako sa zviditeľňujú aj ostatní ľudia naokolo. To farizejské, kde sa môžeme verejne predvádzať, kde sa milionár pochváli, že daroval na charitu 100 000 euro – toto dobre vieme. Ale ísť medzi ťažko chorých a starať sa o nich ako o samých seba – to je ďaleko od nás.

Takže ak spása stojí na takýchto skutkoch, vpravde sme ako ľudstvo prehrali, ak nebudeme počítať pár ľudí na jednej ruke, ktorí sa v histórii dokázali obetovať pre blaho druhých, na úkor straty súkromia. Ale ani na tom spása nestojí, ak by si niekto myslel, že to malé percento ľudí je spasených preto, lebo sa obetovali.

Spása skrze skutky milosrdenstva je cesta, ktorá je drvivej väčšine sveta zahataná.

Otázka číslo dva je táto: koľko skutkov milosrdenstva je potrebných nato, aby sme boli spasení? Stačí jeden, dva, sto, tisíc, milión? Písmo na toto nedáva odpoveď. Kresťan by mohol povedať – čo najviac takých skutkov.

Ďalšou otázkou je zámer týchto skutkov. Konáme tieto skutky pre seba, svoje body do neba, svoje zviditeľnenie, pre svoje zásluhy, odpustky, pre vstup do kráľovstva? Ak takto konáme, sme ako farizeji. Tí všetko konali navonok akoby pre iného, no zámerom bol ich vlastný prospech. Ak sa pozrieme na Pána Ježiša, jeho skutky boli smerované len a výhradne na slávu Boha Otca. V tom je zásadný rozdiel.

Tu vidíme, ako nás Pán dostáva do rohu, aby sme pochopili, že naše skutky nestačia na spásu. Ak sa pozrieme na Ježišovu reč z pohľadu starej zmluvy, kde človek mal dodržať zákon, prídeme k tomu, že nielenže nedokážeme dodržať zákon, my nedokážeme dodržať ani skutky milosrdenstva.

Aký skutok sa vyžaduje, aby išiel človek do neba?

Pozrime sa na túto reč z iného uhlu. Otázka znie: aký skutok je skutok Boží? Boží skutok je skutok, ktorý Boh prijíma a miluje. Ktorý je to ten Boží skutok, ktorým by sme mohli byť na strane ovečiek? Túto otázku predsa položili Židia Ježišovi:

Povedali Mu teda: Čo robiť, aby sme konali skutky Božie? Jn 6:28

Pán Ježiš mohol použiť starozmluvnú reč. Mohol im povedať, že sa majú starať o vdovy, navštevovať chorých, siroty, kŕmiť hladných, napájať smädných, zaodievať nahých. Ak by im bol takto odpovedal, v podstate by im hovoril to isté, ako v podobenstve o kozloch a ovciach. Hovoril by im starozmluvné učenie o ich zásluhách pre nebo.

Takto nejako odpovedal bohatému mládencovi – dodržuj desatoro, dodržuj zákon. Tu sme na prvom stupni, kde celá naša spása stojí na nás a na tom, čo my urobíme pre záchranu.

Ale Pán tu zaradil vyšší stupeň. Odhalil evanjelium, ktoré bolo v plnosti odhalené až po zoslaní Ducha Svätého na zem, ktorý ešte viac a hlbšie odkryl pravdy viery. Pán Ježiš im totiž neodpovedá starozmluvným jazykom, ale už novozmluvným:

Ježiš im odpovedal: Skutkom Božím je veriť v Toho (v Ježiša), ktorého On (Boh) poslal. Jn 6:29

Tento skutok je spásny skutok. Veriť v Ježiša, ktorého Boh poslal na svet, aby svet vykúpil. Toto je o novej zmluve, ktorá hľadí na Krista a jeho dielo za nás. Pokiaľ kozly a ovce sú o starozmluvnej spáse skrze skutky, tu Ježiš odhaľuje inú pravdu, zatiaľ ešte nejasnú – veriť v Neho. To je skutok hodný Boha. To je skutok ktorý dokáže spasiť.

Spasenie je len z viery

Obvykle ľudia veria, tromi spôsobmi spasenia, z ktorých dva sú zlé:

  • Spasenie je z našich skutkov
  • Spasenie je z viery plus skutky
  • Spasenie je len z viery – viera plus nič

Pozrime sa na prvý názor – spasenie zo skutkov. Toto je pohanská a ateistická viera. Verím, že som dobrý morálny človek, že ak existuje Boh, potom ma pochváli za môj život. Ale písmo hovorí opak. Človek od mladosti koná zlo. Tým základným zlom je náš egoizmus, kde sme seba dali do centra svojho života miesto Boha. Pavol hovorí, že všetci ľudia zhrešili. Jakub dodáva – ak si prekročil v prikázaniach iba jedno – porušil si všetky – nemáš nádej na spásu.

Viera plus skutky

Tu ide o omyl, ktorí urobili Galaťania. Mysleli si, že k Ježišovej dokonalej obeti a jeho dokonalému životu, ktorý je nám pripočítaný, si môžu pridať niečo svoje. Verili v Ježiša, ale pridali si obriezku. Veď napokon obriezka je od Boha, prečo si ju nepridať?

Tým ale urobili toto: 90% spása skrze Ježiša a 10% skrze našu obriezku. 10% tak ukrojili sláve Božej a Boh predsa hovorí, že svoju slávu nikomu nedá. Okradli Boha o 10%. Toto robí väčšina kresťanov. Nehľadia na Kristovo dielo, ale hľadia na svoje skutky. Ak sa im darí, a niečo dobrého vykonajú. hladkajú si ego a utvrdzujú sa v spáse. Pritom okradli Boha. Veľakrát nie o 10%, ale o 90%. Na Ježiša sa spoliehajú na 10%, 90% pripisujú svojim skutkom.

Pavol sa hnevá za toto na Galaťanov pretože vie, že len čistá viera na 100%, dokáže spasiť. Ak pridáme k viere sobotu, skutky, obriezky, obrady, naše zásluhy – uberáme Bohu percentá a vypadávame zo spásy – totálne! Pavol totiž Galaťanom hovorí:

Úplne ste odlúčení od Krista, ktorí chcete byť ospravedlnení zo zákona; vypadli ste z milosti. Gal 5:4

Dnes ak počúvame kázne reformovaných kresťanov, ako sú Piper, McArthur, Washer – vykladajú evanjelium brilantne. Nie je im čo vytknúť. Krásne hovoria o spasení len a výhradne z viery. Ale ak prídu na radu verše o kozloch, nevedia ako majú vyložiť skutky, ktoré šikovne vsunú do viery. Buď ako súčasť viery, alebo skutky ako dôkaz viery. Tým zmarili evanjelium, sú odlúčení od Krista.

Spasenie je len a výhradne skrze Ježiša. Ježiš plus nič sa rovná spása. Ježiš plus nič z nás sa rovná záchrana. Z tohto pohľadu musíme vidieť aj podobenstvo o kozloch a ovciach. Ako môžem byť ovcou? Akým skutkom? Keby som 70 rokov slúžil chorým, stačí mi to na hodnosť – Božia ovečka? Absolútne nie! Spasenie je len z viery. Iba jeden skutok je hodný ovce – uveriť v Ježiša, ktorého Boh poslal.

My nemôžeme hľadieť na starú zmluvu. Pán Ježiš hovorí starozmluvne. To ale potom musíme hľadieť aj nato, koľko dodržiavame desatoro. Pretože totálnym dodržaním desatora, budeme spasení. Ibaže totálne dodržať desatoro, sa nepodarilo okrem Ježiša v celej histórii ľudstva – nikomu!

My nemôžeme kozle a ovce vykladať ako Ježišov príkaz ku spáse. To by sme museli vykladať aj bohatého mládenca takto. Veď Ježiš mu hovorí, aby dodržal zákon a tak bude spasený. Kozle a ovce patria do výkladu starej zmluvy zo skutkov. Evanjelium ešte nie je zjavené, Pán Ježiš v podstate učí Mojžiša. Ale onedlho príde evanjelium na svet, kedy Mojžišov zákon skončí v Kristovi.

Ovce a kozly ako previerka našej viery

Toto podobenstvo je úžasné v tom, že preveruje našu vieru. Skutočne veríme len v Ježiša plus nič? Keď veľkí kazatelia tohto veku, krásne hovoria o viere – Ježiš plus nič, ale potom prídu ku kozlom a ovciam a tu začnú tápať a spájať skutky s vierou – to preverilo ich skutočnú vieru, že spasenie skrze Ježiša vlastne nemajú!

Ak ťa dokáže rozkývať toto podobenstvo a začneš premýšľať o svojich skutkoch, začneš sa pýtať, či je tvoja viera v poriadku, keď nekonáš Ježišove skutky milosrdenstva a myslíš si, že strácaš spásu, tvoja viera má problém, má trhlinu, ak sa vôbec dá o viere hovoriť.

Ale ak veríš v Ježiša a len v Ježiša ako jedinú možnosť spásy, nikdy nemôžeš odísť od Neho ku svojim skutkom. Ak hľadíš na svoje skutky, potom si v neistote, v chaose. Raz si hore, raz dolu. Ale ak hľadíš len na Ježiša a nie na seba, si v pokoji.

Preto toto podobenstvo okrem toho, že zaháňa ľudí do kúta aby si uvedomili, že ich skutky sú pre spásu nedostatočné, zároveň preveruje našu vieru. Veríš v Ježiša plus nič? Ak áno – potom toto podobenstvo je pre teba ľahko pochopiteľné. Na pravici budú tí, ktorí uverili, ktorých skutok bol spásny – veriť v Ježiša, ktorého Boh poslal. Naľavo budú všetci tí, ktorí v Ježiša neverili. Ale žiaľ aj tí, ktorí verili len sčasti, ako prídavok ku skutkom. Viera vyžaduje plnú vieru v Ježiša, nie polovičatú.

Boh predom pripravuje skutky kresťanovi dopredu

Je Ježišova reč neplatná? Absolútne nie! Veď ak sme uverili, Boh nám dáva skutky do života, do ktorých vstúpime.

Veď sme Jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na dobré skutky, v ktorých nás Boh už prv uspôsobil chodiť. Ef 2:10

Sú tieto skutky viditeľné pred svetom? Častokrát nie sú viditeľné ani pre samotných kresťanov. Môže ísť o maličkosti, o podanie evanjelizačného letáka, o malú pomoc babičke s nákupom, ktorý nevie vytiahnuť do dverí autobusu, o zastanie Krista na fóre. Môže ísť dokonca aj o náš hnev, keď v hneve niekoho pokarháme, alebo na niekoho nakričíme, čím mu môže Boh otvoriť svedomie, alebo odhaliť skrytý hriech. Preto sa tí napravo s údivom pýtajú:

Pane, kedy sme Ťa videli hladného, a nasýtili sme Ťa, alebo smädného, a napojili sme Ťa? a kedy sme Ťa videli ako cudzinca, a prijali sme Ťa? Alebo nahého, a zaodeli sme Ťa? A kedy sme Ťa videli chorého alebo vo väzení, a prišli sme k Tebe? Mt 25:37-39

Všimnime si to ich prekvapenie. Oni nevedia kedy sa tieto veci stali. Oni ani nevedeli, ako poslúžili Bohu skrze bežné veci v ich živote, skrze ich prácu, rutinu, stereotyp. To neboli skutky ktorými sa mohli pýšiť alebo nadúvať. To boli skutky, ktoré videl len Boh, ale oni sami nie, ani svet naokolo!

Záver

Ježišove slová sú vždy úchvatné. My si najprv myslíme, že Ježiš hovorí o jednej veci, ale razom prejde na inú vec a my onemieme. Keď k Nemu prichádza farizej Nikodém v noci, aby ho nikto nevidel, Pán Ježiš od boku na neho vystrelí – Ty, učiteľ, nevieš, že sa musíš ešte raz narodiť? Nikodém je v šoku. Okoktavie. 🙂

Nie inak pôsobia na nás tieto Ježišove verše. Kozly naľavo, spasení napravo. Podľa skutkov budete súdení. A predstavte si, že Ježiš hovorí totálnu pravdu. Ak si uveril v Ježiša, len v Neho na svoju spásu, si na pravej strane, pretože tvoje skutky nie sú už tvoje, ale skutky Krista, ktoré sú dokonalé.

Ale ak neveríš v Ježiša, alebo veríš v Ježiša plus v sám seba, si na ľavej strane. Budeš súdený zo svojich skutkov. Obstojíš? Nikto zo svojich skutkov neobstojí.

Radujme sa z Boha Otca, nášho milovaného Stvoriteľa a Hospodina, že v Ježišovi nám odkryl všetku pravdu a lásku, nám nehodným hriešnikom. Radujme sa a buďme Božími deťmi. Napodobujme Ježiša ako kto vie.

Ale nikdy – nikdy si nemyslime, že spása je daná skrze skutky. To je stará zmluva. Vždy za každých okolností verme v Ježiša, ako jedinú nádej a nikdy sa nedajme odtrhnúť od viery v Neho. Pán nás nechá, aby sme boli preverení pokušením – pridať k viere ešte niečo – nedajme sa oklamať satanom. Viera je bez skutkov zákona, bez akýchkoľvek skutkov.

Len Ježiš. Nech sa potešíme týmito veršami a nech sa nedesíme nesprávnych výkladov na túto tému. Tak nám Boh pomáhaj…

Amen…

Ak sa ti článok páčil, klikni na odber nových článkov