Pre tých ktorí spájajú zákon s vierou II.

Pozrime sa na ďalšie novozmluvné verše ohľadom zákona. Pokiaľ veľká časť kresťanstva zákon velebí ako normu pre spásu, nová zmluva o zákone hovorí niečo iného. Staré cirkvi majú zákon ako normu spasenia. Reformované cirkvi si zase dodržiavaním zákona dokazujú vieru, čo je len iná forma zákonníctva. Minule sme sa zamerali na list Rimanom, teraz sa pozrime do listu Korinťanom.

Zákon je moc hriechu

Už sme si povedali, že bez zákona sa ťažko definuje hriech. Dnešné novopohanstvo útočí na kresťanov a židov. Obviňuje ich, že priniesli zákon, ktorý ich zviazal a zotrokárčil. Východný mysliteľ Lao’C povedal, že tam kde je veľa zákonov a prikázaní, tam je zároveň najväčšia korupcia, tam sa konajú najväčšie zločiny.

Tieto pohanské smery na rozdiel od kresťanstva správne pochopili, že zákon je smrťou pre ľudstvo. Aj keď nechápu pád človeka, chápu silu zákona ktorý vyplavuje hriech. A práve toto hovorí aj písmo:

Osteň smrti je hriech, a moc hriechu je zákon. 1Kor 15:56

Zákon je službou smrti

Ak by človek dokázal napĺňať zákon, takáto služba by mu bola na život. Ale ak človek nedokáže dodržať zákon, služba zákonu je zároveň službou smrti. Preto musela prísť nová zmluva, lepšia, ktorá so zákonom nepočíta. Služba v litere – v desatore, ktoré bolo vryté do kameňa, bola služba slávna, no Židia nemohli hľadieť do tváre Mojžiša, keď mu žiarila tvár. Mojžišov zákon vyžadoval absolútne dodržanie zákona, čoho Izraelskí neboli schopní.

Nová zmluva prináša väčšieho vojvodcu akým bol Mojžiš – Ježiša. Nielenže prichádza lepšia zmluva, čo sa dočítame v liste Hebrejom, ale my môžeme hľadieť do tváre Ježiša – Boha. Prečo? Pretože Ježiš naplnil zákon miesto nás.

Keď už starozákonná zmluva bola slávna, čím viacej novozákonná. A jestli služba smrti, v literách, vyrytá na kameňoch, bola slávna, takže nemohli synovia Izraelovi hľadieť do tvári Mojžišovej pre slávu jeho tvári, pominuteľnú,  ako by potom nemala byť služba Ducha slávna! 2Kor 3:7-8

Stará zmluva je zastaralá, je vhodná na zánik

Ako sme hore spomenuli, nová zmluva nahrádza zmluvu starú. Nahrádza ju totálne. Ak sa kresťania odvolávajú na starý zákon a starú zmluvu, odvolávajú sa na mŕtve učenie o spáse. Toto učenie je pre človeka skutočne tŕpne čo do spásy. Nikoho nezachráni. List Hebrejom píše:

Keď však hovorí o novej zmluve, vyhlasuje prvú (Mojžišovu zmluvu) za zastaranú; a čo je zastarané a prežilo sa, je blízke zániku. Hebr 8:13

Niekto si tu môže povedať, že Boh prehlásil, že uzatvorí večnú zmluvu s Izraelom. To je pravda. Tá zmluva má večnú platnosť. Ak niekto dodrží zákon, bude z neho živý. Ibaže nikto zákon nenaplnil. Nová zmluva nie je ani tak náhradou starej zmluvy v zmysle takom, že stará zmluva nemá platnosť – ibaže stará zmluva nezachránila žiadneho človeka. Je platná neprestajne – ale je zároveň na 100% neúčinná. Boh ju uzatvoril naveky, ale nepriniesla spásu. Ježiš za nás naplnil starú zmluvu, aby sme v Ňom ju naplnili my.

Pavol potvrdzuje slávu novej zmluvy a stratu slávy zmluvy starej, jej vychladnutie

Pavol potvrdzuje list Hebrejom ktorý sme pred chvíľou spomínali. Stará zmluva je odstavená slávou zmluvy novej. Musí to tak byť. Pokiaľ stará zmluva stála na pleciach človeka, ako dodržal zákon, nová zmluva stojí na pleciach Boha v Ježišovi, ktorý zákon naplnil.

A keď už služba odsúdenia bola slávna, o čo slávnejšia je služba ospravedlnenia? Lebo aj to, čo bolo slávne, stráca slávu v porovnaní s touto prenesmiernou slávou. 2Kor 3:9-10

Stará zmluva sa pomíňa, nová zmluva zostáva v platnosti

Pavol dokončuje svoje zamyslenie veršom kde tvrdí, že stará zmluva sa pominie, pretože prišla slávnejšia zmluva v Kristovi, ktorá naveky zostáva. Ona sa nepominie v tom zmysle, že by zanikla, veď ako sme hore spomínali, je platná naveky. Ona pominie v tom zmysle, že sa úplne vytratí, nebude o nej viac počuť.

Veď keď je slávne, čo sa pominie, omnoho slávnejšie je, čo zostáva. 2Kor 3:11

Viera v zákon zahaľuje evanjelium

Buď človek verí na spásu skrze Krista, alebo verí na spásu skrze zákon. Ak sa číta stará zmluva a verí sa na pásu skrze zákon, je evanjelium zahalené. Toľko kresťanov má zahalené evanjelium len preto, lebo sa obracia na starú zmluvu a jej predpisy. Ak sa v spáse vyskytuje zákon, ten je cestou našej duchovnej aj večnej smrti. Preto je nemožné, aby sa človek riadil zákonom aj vierou. Tieto dve veci sú úplne odlišné cesty spásy.

Ten istý závoj (ako mal Mojžiš na tvári) ostáva totiž až do dnešného dňa pri čítaní starej zmluvy a neodkrýva sa, lebo ho odstraňuje (len) Kristus. Až po dnes, kedykoľvek čítajú Mojžiša, leží im závoj na srdci. 2Kor 3:14-15

Pavol jasne píše, že ospravedlnenie človeka pred Bohom je BEZ ZÁKONA.

Ale teraz sa BEZ ZÁKONA zjavila spravodlivosť Božia, ktorú dosvedčujú zákon i proroci, a to spravodlivosť Božia z viery v Ježiša Krista všetkým veriacim. Rim 3:21-22

Nie je možné spájať vieru a zákon. Buď veríme v Ježiša bez zákona, alebo sme mimo evanjelium v zákone, či v zákone plus viera. Je ťažké pre človeka prijať spásu bez svojich zásluh, bez akéhokoľvek zasahovania človeka do svojej záchrany. Preto je spasenie bez skutkov tak nepopulárne pre človeka, ktorý je sebacentrický a chce sa aj v tejto veci nejako zviditeľniť a presadiť.

Pokračovanie…

Ak sa ti článok páčil, klikni na odber nových článkov