Zmluva s Abrahámom a falošné učenie o Židoch

Urobím ťa veľkým národom, požehnám ťa a tvoje meno zvelebím, tak sa staneš požehnaním. Žehnať budem tých, čo teba žehnajú, prekľajem toho, čo tebe zlorečí, a v tebe budú požehnané všetky čeľade zeme. Gn 12:2-3

Zdá sa že koniec sveta a čo potom, zaujíma veľkú časť ľudstva. Zvlášť kresťania sa pasujú za správnych vykladačov posledných časov. Nie je div, že sekty dnes majú zelenú, že učenia Adventizmu, Jehovizmu a mnohých letničných a charizmatických smerov, objasňujú čo sa bude diať v blízkej dobe.

Pravda je taká, že tieto smery predpovedajú koniec už vyše jedného storočia a všetky ich predpovede a predpoklady sa rúcajú ako domčeky z kariet.

Internet je dnes zaplavený tisícročným panovaním Ježiša na zemi, vykladači chcú vyložiť proroctvá, ktoré budú odkryté až po ich naplnení. Tak ako sa naplnilo proroctvo aj o Kristovi, keď až Jeho príchod, život a obeta, odkryli predpovede, ktoré Židia vykladali zle.

Ani jeho učeníci nedokázali odhaliť smrť na Golgote, nechápali že Ježiš musí zomrieť, Peter Ježiša obraňuje keď Mu hovorí – to sa ti nesmie stať! Židia v čase Ježišovho pôsobenia nepochopili plný význam Izaiáša, ktorý predpovedal Ježiša veľmi podrobne a presne. Ako si ľudia môžu dnes myslieť, že vykladači dokážu vyložiť staré, niekoľko storočí staré proroctvá?

Keď si pozrieme niektoré ,,overené” teológie dnešných vykladačov, ako prvé nám udrie do očí to, že podľa – Izraela ako národa – títo vykladači odtajňujú dejiny. V ich teológiách je Kristus kdesi zapatrošený, nikto na Neho neberie ohľad. Stredobodom týchto teológií nie je Ježiš, ale Izrael, ktorý akoby bol nejakými hodinami časov.

Na nemenovanej stránke som sa dočítal, že Izrael je tým hlavným bodom na ktorý máme hľadieť čo do oblasti eschatológie, pretože veľkým zasľúbením od Boha je zmluva s Abrahámom a jeho potomstvom – Židmi. Je tam napísané:

Zmluva s Abrahámom (Gn 12): Boh jednostranne sľúbi Abrahámovi, že z neho povstane veľký národ; že Abrahámovo meno bude veľké; požehná tých, čo ho budú žehnať a zničí tých, čo ho budú preklínať; a že všetky národy budú v ňom požehnané.

Na tejto ich vízii odhaľujú údajnú správu, prečo je Izrael hodinami v eschatológii. Boh nedal svoju zmluvu pohanom, ale výlučne – Abrahámovi a jeho potomstvu – Židom.

Ide o veľmi materiálne zmýšľanie. Židia podnes očakávajú Mesiáša, ktorý bude kraľovať nad svetom. Očakávajú teda Mesiáša tohto sveta. Ježiš podľa nich nebol pravým Mesiášom, pretože nekraľoval svetu. Celé úsilie Židov od nepočiatku je dokázať svetu, že Ježiš bol falošný Mesiáš a to tak, že raz zjednotia svet pod jednu vlajku, pod úniu podobnú Európskej, na ktorej tróne zasadne človek – Mesiáš. Výsledkom ale nebude Mesiáš, ktorému sa svet bude klaňať, lež Antikrist, ktorý bude haniť a zosmiešňovať Krista a jeho nasledovníkov.

Bude ukazovať a hovoriť – vidíte – ja som Mesiáš, ktorý sa reálne stal vládcom sveta, nie ako ten váš Ježiš, ktorý blúznil o akomsi neviditeľnom kráľovstve.

Keď sa k tomu zasníme, ako snívajú títo teológovia ktorí v centre vidia Židov a nie Ježiša, môžeme si predstaviť Antikrista ako toho, ktorý sa narodí v Betleheme, bude konať zázraky a divy ako Ježiš, bude mať nad-svetskú moc ako jediný vládca sveta a bude prenasledovať kresťanov pre ich ,,falošnú” vieru v Ježiša. Potom aj kresťania hromadne odpadnú od viery a spochybnia Ježiša ako Krista, čo písmo prepovedá.

Už dnes v podstate kresťania učia tento model Mesiášstva. Keď som pôsobil v zboroch, kde sa vyučovala prevažne eschatológia tohto razenia, ľudia sa tam radovali, že bude znovu vystavený chrám, kde zasadne Ježiš a bude vládnuť tisíc rokov. Naozaj? Nie náhodou sa má vystavať chrám vládcovi tohto sveta, ktorý zasadne ako ten, kto bude proti Kristovi?

Kresťanstvo tohto veku podľahlo Židovským poverám, keď podobne ako Židia očakávajú Mesiáša ktorý bude vládcom sveta, kresťania očakávajú návrat Ježiša, ktorý bude materiálne vládnuť po dobu 1000 rokov.

Zamyslime sa, kto chce na tejto hriechom skorumpovanej zemi vytvoriť jednu svetovládu? Kto nastoľuje dnes nové zriadenie – New age – Nový Vek? Nie tí istí, ktorí chcú dosadiť svojho proti-Krista do úradu? A kto sú tí ľudia, ktorí to chcú nastoliť? Nie sú to kabalisti a sionisti, ktorí nemajú so Židovstvom veľa spoločného okrem toho, že sa za Židov skrývajú, pritom ich podhodia ako návnadu ak je treba, ako sa to stalo v druhej svetovej vojne?

Ku komu sa to dnes kresťania obracajú, komu chcú slúžiť a akú teológiu to vytvorili? Kto stvoril štát Izrael a kto tento štát dnes riadi? Pokiaľ fanatici sa snažia dokázať, že Izrael je biblickým dôkazom proroctva, realita je taká, že Izrael je z 80% obývaný Chazarmi, keď skutoční pokrvní Židia sú odstavení na druhej koľaji, nemôžu zastávať vedúce funkcie v štáte. Nájdite si všetkých predstaviteľov štátu Izrael od jeho vzniku podnes – nenájdete vo vláde žiadneho ortodoxného žida – všetci vládcovia sú Chazarskí Židia, ktorí slúžia Talmudu, teda kabale a okultizmu. Tieto veci sa dočítame viac z modernej politiky, ako z písma. Preto sa vráťme k Bohu.

Satan je majster zvodov. Satan je pánom klamárov a trikov. Jeho veľkým trikom je klamstvo, že Izrael a kresťanstvo sú dve odlišné veci. Ako keby Boh mal dva spôsoby spásy (ako tomu mnoho kresťanov aj verí), čím Ježiš je kdesi nepotrebný na druhej koľaji, pretože politické sily sú nad Bohom aj nad Božím synom. Vráťme sa k textu:

Boh jednostranne sľúbi Abrahámovi, že z neho povstane veľký národ; že Abrahámovo meno bude veľké; požehná tých, čo ho budú žehnať a zničí tých, čo ho budú preklínať; a že všetky národy budú v ňom požehnané.

Títo vykladači na týchto svojich domnienkach učia, že Izrael a cirkev sú dve odlišné veci, že máme hľadieť na Izrael, aby sme pochopili význam cirkvi a jej podriadenosť sa Izraelu, ktorému raz bude vrátené privilégium vyvoleného ľudu. Tu sa vytvorila heréza, že Izrael bude spasený aj bez Krista. Katolícka cirkev po nepodarenom koncile v 60. rokoch, túto teológiu priznala, keď najväčším hlásateľom tohto bludu bol Ján Pavol II. On učil vetu, ktorú prebral aj protestantizmus a tá znie – Židia sú staršími bratmi kresťanov.

Ak by sme toto brali v tom, že Židia ako Dávid, Abrahám, Mojžiš a ďalší, boli predchodcami viery v Boha, bolo by všetko v poriadku. Ibaže Ján Pavol II. mal týmto na mysli, že terajší Židia, ako vyvolený ľud, je v tomto čase starším bratom vo viere v Boha – nie Krista – ktorého tvrdohlavo vo väčšine odmietajú.

Ján ale hovorí Izraelitom toto:

A nemyslite, že si môžete povedať: Veď máme otca Abraháma! Lebo hovorím vám, že Boh z týchto kameňov môže vzbudiť deti Abrahámovi. Mt 3:9

Židia boli hrdí na svoju vieru preto, lebo boli pokrvnými potomkami Abraháma. Oni verili, že spása je im daná len z tohto titulu. Ján ich vyvádza z omylu keď im hovorí, že je to Boh, kto dáva svetu spásu za istých podmienok – konkrétne len z viery v Ježiša – že myslieť si, že si potomkom Abraháma, nič neznamená.

Tak by ale bolo zmarené zasľúbenie, ktoré Boh dal Abrahámovi, že z Neho vzíde veľký ľud. Pán Ježiš odhaľuje Židom, Boží zámer v plnosti, keď ich vyvádza z omylu, že v Abrahámovi bude požehnané celé ľudstvo, nie iba jeden malý národ. Židia sú otrasení z toho, že Ježiš neobhajuje ich vieru, že stačí byť pokrvným potomkom Abraháma, ale im ju narúša. Preto sa zdesene pýtajú:

Potomstvo Abrahámovo sme a nikdy sme neslúžili nikomu; akože teda hovoríš: Budete vyslobodení? Jn 8:33

Ježiš im odpovedal:

Veru, veru, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrokom hriechu. Otrok však nezostáva v dome naveky; syn zostáva naveky. Keď vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní. Viem, že ste potomstvo Abrahámovo; a predsa ma chcete zabiť, pretože sa moje slovo neujíma vo vás. Jn 8:34-37

Ježiš ich odkláňa od falošnej viery pokrvného potomstva, ako záruky spásy, k uvedomeniu si hriechu a následnému prijatiu Jeho za Spasiteľa, keď onedlho na kríži vykoná zástupnú obetu za celé ľudstvo.

Pavol podobne likviduje vieru Židov keď im odhaľuje ich chybné zmýšľanie:

Ale keď sa ty nazývaš Židom a spoliehaš sa na zákon, chvastáš sa Bohom a poznáš Jeho vôľu, a rozsudzuješ, čo je dôležité, lebo si vyučený zo zákona, a namýšľaš si, že si vodcom slepých, svetlom tých, čo sú vo tme, vychovávateľom nerozumných, učiteľom nedospelých, a v zákone máš stelesnenú známosť a pravdu, nuž ty, ktorý učíš iného, sám seba neučíš? Ty kážeš nekradnúť, a sám kradneš? Ty hovoríš: necudzolož, a sám cudzoložíš? Ty si modly ošklivíš, a olupuješ svätyne? Ty sa chvastáš zákonom, a zneuctievaš Boha prestupovaním zákona? Pre vás sa rúhajú menu Božiemu medzi pohanmi, ako je napísané. Rim 2:17-24

Je teda zasľúbenia skrze Abraháma zmarené? Absolútne nie! Boh skrze Abraháma požehnal všetky národy – skrze koho? Skrze nie jeho potomkov – Židov – ale skrze jedného potomka – Krista Ježiša:

A zasľúbenia boli dané Abrahámovi a jeho potomkovi. Nehovorí: jeho potomkom, ako by (hovoril) o mnohých, ale ako o jednom: tvojmu potomkovi, a tým je Kristus. Gal 3:16

Tu vidíme krásne Kristológiu, kde je Kristus centrom celého písma. Materiálny kresťania hľadia na Izrael, ako na národ, ktorým sa treba riadiť, pretože Boh dal Abrahámovi sľub, že bude mať potomstvo – Židov podľa tela – ktoré bude spasené. Ale Pavol ich vyvádza z omylu keď ukazuje – že Boh nehovorí o potomkoch v množnom čísle – ale podľa písma, kde je Ježiš centrom – ukazuje na Neho. Skrze POTOMKA – jedného človeka, príde Abrahámovo zasľúbenie na celý svet.

Toto platilo v starej zmluve, platí to aj dnes. Abrahám bol spasený lebo veril v tohto potomka – Krista. Dávid veril v tohto potomka. My veríme v Krista a tým pádom sme potomkami Abraháma, sme v Božom zasľúbení Abrahámovi. Boh hovorí Abrahámovi:

Rozmnožím tvoje potomstvo ako prach na zemi: ak niekto vládze spočítať prach na zemi, tak bude možné spočítať aj tvoje potomstvo. Gn 13:16

Židia si toto vykladali, že sa to vzťahuje len na nich a ich malý národ Izrael. Ale Pavol odhaľuje Boží zámer keď tvrdí, že všetci ktorí uverili Bohu – Bohu Ježišovi, sa im ich viera počíta za spravodlivosť a sú tým pádom rovnakí ako ich praotec Abrahám. Pavol píše:

Kristus nás vykúpil spod zlorečenstva zákona tým, že sám sa stal zlorečenstvom za nás. Lebo je napísané: Zlorečený každý, kto visí na dreve, aby v Ježišovi Kristovi prišlo na pohanov požehnanie Abrahámovo, aby sme skrze vieru prijali zasľúbenie Ducha. Gal 3:13-14

V Ježišovi Kristovi prišlo zasľúbenie na pohanov. Aj na pohanov neznamená, že Židia by mohli zasľúbenie získať skrze potomstvo od Abraháma. Toto zasľúbenie sa totiž počíta rovnako Židom, tak aj pohanom. Ak Žid uverí v Ježiša, až potom sa vzťahuje na neho zasľúbenie dané Abrahámovi.

Centrum všetkého je Ježiš. Bez Ježiša nemožno vyložiť ani jednu čiarku písma. V Abrahámovi je dané zasľúbenie Židom, ako aj pohanom – no nie zo zákona – ale z viery v Krista. Už nie je Žid, nie je pohan – Grék, ale všetci sú vo viere jedno:

Tu už nie je ani Grék, ani Žid, ani obrezaný, ani neobrezaný, ani barbar, ani Skýt, ani otrok, ani slobodný, ale všetko a vo všetkých je Kristus. Kol 3:11

Evanjelium prišlo v prvom rade pre Židov, pretože im boli zverené písma a ich Boh vychovával. Ale práve na nich sa ukázalo, ako nedokážu naplniť zmluvu zákona, ktorou sa zaviazali pod Sinajom. Ježiš prichádza najprv k nim, aby im zvestoval pravdu – ale oni ako prví ju odmietli. Pre nich bola spása čisto materiálnou záležitosťou – som pokrvným potomkom Abraháma – som spasený.

Boh ale odkryl spásu tak, že skrze vieru dal svetu záchranu. A to skrze vieru v Ježiša – nijako inak. Cirkev so svojim ľudom je tým pádom potomkom Abraháma, keď synagógy so Židmi bez viery v Krista, alebo dokonca v preklínaní Krista, sú inštitúcie s ľuďmi, ktorí majú Otca satana.

Pán Ježiš by bol dnes označený za tvrdého antisemitu, pretože hovoril židom, že ich otec je diabol, že oni sú z diabla:

Vy ste z otca diabla a žiadosti svojho otca chcete činiť. On bol vrahom ľudí od počiatku a nestál v pravde, lebo nieto v ňom pravdy. Keď hovorí lož, hovorí zo svojho vlastného, pretože je luhár a otec lži. Jn 8:44

Teda vykladači ktorí oddeľuj Izrael, Židov od cirkvi a kresťanov, skryte vlastne tvrdia, že existuje viac druhov ciest ku spáse. Vynechávajú tým pádom zo spásy Ježiša, ako centrum, ako uholný kameň, ktorým musíme všetko merať.

Abraháma títo vykladači považujú za dôkaz zmluvy Boha s Izraelom – nie s pohanmi, aby Židov a pohanov oddelili. Pritom pravda je taká, že opäť vynechali Krista. Pretože z Abrahámovho semena vzíde Kristus a v ŇOM budú požehnané všetky národy. Abrahám je teda praotcom všetkých kresťanov a celej cirkvi. Na akom základe? Na viere v Ježiša.

Ak chce byť spasený pohan, musí veriť v Ježiša, čím sa stáva údom cirkvi. Ak chce byť spasený Žid, musí veriť v Ježiša, čím sa rovnako stáva údom cirkvi.

Teológia o náhrade Izraela za cirkev nie je tak úplne presná, pretože my musíme ísť ešte ďalej. Cirkev bola zámerom Boha už v čase Abraháma. Cirkev je totiž Kristovým telom a keď Abrahám uveril v Potomka, ktorý vzíde z jeho semena – bol súčasťou cirkvi, ktorá ešte nebola zjavená.

Cirkev je spojená s Kristom, On je jej hlavou. Ak Dávid veril v Krista, bol súčasťou cirkvi. Teda cirkev nie je niečo nové, čo vzniklo pri Kristovom živote. Zámer cirkvi tu bol skôr, ako bol zámer Izraela.

Izrael bol skúškou, či človek obstojí v prikázaniach. Neobstál. Cirkev obstála. Prečo? Lebo cirkev nebola skúšaná skutkami, ale vierou. Najprv musel prísť Izrael, ako skúška ľudskej sily a potom ako Izrael zlyhal, prišla cirkev z Boha. Izrael rovnako ako cirkev bola Božím zámerom ešte v čase, kedy svet nebol svetom.

Cirkev nie je náhradou Izraela, ale cirkev je v Božom zámere rovnako ako Izrael. Ak je Kristus centrom písma, potom cirkev je rovnako centrom písma, lebo je Ježišovou súčasťou – Božou súčasťou.

Tu vidíme, ako to dopadne s ľuďmi, ktorí Ježiša nedali vo svojich teológiách do centra a vykladajú písmo mimo Neho. To je fatálny omyl všetkých výkladov, ak vynecháme Krista. Vzíde nám bludné učenia a bludná teológia.

Ak chcú byť Židia spasení, musia uveriť v Ježiša. Tak sa stanú Abrahámovými potomkami podľa Ducha – nie podľa tela. Tak sa stanú súčasťou Kristovho tela – cirkvi – ktorá bola skrytým zámerom Boha, keď ju zjavil Ježiš pri svojom príchode.

Tak, ako bol zahalený Ježiš, pokiaľ neprišiel na svet, bola zahalená cirkev, pokiaľ sa Ježiš nezjavil. No Ježiš, ako aj jeho telo – cirkev, tu boli od počiatku sveta, oveľa skôr, ako bol Izrael. Pretože nie Izrael určuje dejiny – ale Boh. Boh – Ježiš Kristus, Boh Duch svätý…

Amen…

P.S. Tešíme sa zo všetkých Židov, ktorí uverili v Ježiša. Toto je ich cesta, ako musia spasenými. A tak bude spasený celý Izrael. Tak, keď pohania rovnako ako Židia, uveria v Krista.

A nieto spasenia v nikom inom (okrem Ježiša), lebo nebolo dané pre ľudí iné meno pod nebom, v ktorom by sme mali dôjsť spasenia. Sk 4:12

Ak sa ti článok páčil, klikni na odber nových článkov