Ak neodpustíte, ani vám Boh neodpustí? (Otázky a odpovede)

Lebo ak ľuďom odpustíte ich previnenia, aj vám odpustí váš Otec nebeský; ale ak neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vám, keď sa previníte. Mt 6:14-15

O čom tento verš hovorí? Hovorí o spáse? Ak by hovoril o spáse, potom by spása musela stáť takto: odpusť všetky hriechy svojim blížnym, odpúšťaj ak ti je ukrivdené. Ak neodpustíš, Boh ti rovnako neodpustí a ty skončíš v zatratení.

Toto ale nie je evanjelium. Najjednoduchšie evanjelium znie: Kto verí v Syna, bude spasený. Horný verš je ale o prácach. O výmene – niečo za niečo. Ty odpusť a ja odpustím tebe. Ak niekto verí v takúto spásu, potom verí vo falošné evanjelium. Potom môže byť spasený aj morálny človek ktorý je nevercom, ak odpúšťa iným.

O čom hovorí táto stať? Nasleduje hneď po modlitbe Otčenáš. Je akoby súčasťou Otčenáša. Je teda určená veriacim ľuďom. Veriaci sa pýtajú, ako sa majú modliť a Ježiš im odpovedá. Neverec sa nebude modlitbou zaoberať. Ježiš teda túto stať hovorí veriacim. Ak ju hovorí veriacim, nemôže ísť o spasenie.

Evanjelium je o Ježišovej zástupnej obeti za tých, ktorí v Neho uverili. Ak veríš v Ježiša, Boh ti odpustil všetky tvoje hriechy prostredníctvom Syna na kríži. Táto stať je o uvedomení si tohto odpustenia. Keď nám Boh odpustil naše nekonečné hriechy, od nás požaduje maličkosť – odpustiť tie malichernosti iných vo svojom živote. Niekedy o maličkosti nemusí ísť. Môže ísť o odpustenie zneužívania keď sme boli deti a podobné hriechy, ktoré sa ťažko odpúšťajú.

No v porovnaní – Boh odpustil naše hriechy, verzus, my odpúšťajme ľuďom ich poklesky – ide o obrovský nepomer. O tom je podobenstvo o sluhovi, ktorému Boh odpustil obrovský dlh, ale on nechcel odpustiť inému spolu-sluhovi pár halierov.

Tieto Ježišove slová sú podobné večeri Pána. Pri večeri si pripomíname, že Ježiš za nás zomrel na kríži, kde sám seba vydal – svoju krv a svoje telo – aby sme my mohli s Ním večne žiť. Napomínanie o odpustení je podobné. Odpúšťaním iným ľuďom si máme pripomenúť, akého veľkého daru odpustenia sa nám dostalo. Ak nám Boh odpustil všetky naše hriechy, bolo by hlúpe, keby sme my neodpúšťali hriechy slabým ľuďom.

Odpúšťame, lebo nám odpustil Boh neodpustiteľné. Toto slovo Ježiša je venované veriacim, keďže nasleduje hneď po modlitbe Pána, ako si môžeme pozrieť v písme. Bolo by hlúpe, keby si kresťania nedokázali odpustiť medzi sebou. Veď náš Pán, nám všetkým odpustil – ako to že by sme si my nedokázali odpustiť ako kresťania?

Toto slovo Pánovo sa však nevzťahuje len na kresťanov, ale aj nekresťanov. Máme odpúšťať nekresťanom. Zvlášť ak si uvedomíme, že my máme dar poznania svojho hriešneho stavu a slabosti a oni ho nemajú. Sú hrdí, pyšní, konajú zlo proti nám, ale konajú tak z nevedomosti a zo služby satanovi. Pre kresťana by nemal byť problém po tomto uvedomení si svojho postavenia Božieho dieťaťa, odpúšťať nevercom.

Je tu však pre mnohých strašiak, ktorý znie: ale ak neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vám, keď sa previníte. Mt 6:15

Problémom je, ak túto stať spájame so spásou. Podmienka – AK – neodpustíte – TAK ani Boh vám neodpustí – nie je o spáse. Spása je vždy a každých okolností len z viery v Ježiša, bez našich skutkov.

Lebo tak myslíme, že človek ospravedlnený býva vierou bez skutkov zákona. Rim 3:28

O čom je potom táto reč? Je o nápravnom treste Boha voči svojmu dieťaťu. Keď naše pozemské dieťa niečo urobí zlé, trestáme ho preto, aby sa napravilo.

Dnes môj malý syn rozdrobil po celej izbe polystyrén na malé guličky. Mohol som mu odpustiť a neporiadok upratať. Ale ja som mu neodpustil túto vec, aby sa do budúcnosti poučil. Musel guličku po guličke zbierať, čo sa mu síce nepáčilo, no na druhej strane si zapamätal, že chytať polystyrén už v budúcnosti nebude.

Ak nám Boh neodpustí naše neodpúšťania, začne nás vychovávať, aby sme sa odpúšťať naučili. Mohol by si povedať ako som si povedal ja – odpúšťam mu jeho tvrdosť srdca a mávol by nad tým rukou. Ja by som sa však v takom prípade nepoučil.

Ale ak mi Boh neodpustí moju tvrdosť, ale dovolí aby som sa dostal do podobnej situácie, kde ani mne blížny neodpustí nejakú banalitu, ktorú bude vynášať, či dokonca by ma za ňu doviedol k súdu (napríklad urážku), potom sa mám vrátiť k Bohu a hľadať, kde som pochybil. Boh mi zjaví, že to MOJE tvrdé srdce je dôsledkom toho, čo sa mi v živote deje.

V žiadnom prípade túto časť nemôžeme vzťahovať na spásu, ako to mnohí učia, pretože tým pádom hovoríme iné evanjelium a zvádzame ľudí k nepravde. My si musíme uvedomiť, že neodpúšťaním si zatvrdzujeme srdce a Boh nám naše neodpúšťanie neodpustí, ale nás bude s láskou vychovávať.

Lebo koho miluje Pán, toho prísne vychováva, a šľahá každého, koho prijíma za syna. Hebr 12:6

Táto pasáž nám dáva lekciu, aby sme sa naučili odpúšťať, pretože Boh nám odpustil všetky naše hriechy v Ježišovi. Ak nedokážeme niekomu odpustiť, máme si pripomenúť Golgotu a potom by to nemal byť problém.

Pán Ježiš od nás chce, aby sme sa tejto ušľachtilej cnosti učili. Odpúšťanie je v dnešnej dobe často každodenným problémom. Kde-tu nás niekto nahnevá v obchode, na úrade, v cestnej premávke. Učiť sa odpúšťať je Božou podstatou a my nosíme v sebe obraz Boha.

Využime preto toto naše Božské na zveľadenie nášho človečenstva, čím sa viac pripodobníme Tomu, ktorý nás vykúpil svojou drahou krvou.

Amen…

Ak sa ti článok páčil, klikni na odber nových článkov