Ježiš bol 3 hodiny na kríži ukrytý v tme

Kríž je zahalený pred svetom. Svet síce o ňom vie, ale ho obchádza a ignoruje. Skutočný význam svet nepozná a ani poznať nechce. Pohan pozerá na kríž a vidí v ňom len nástroj umučenia, na Ježiša pozerá ako na človeka ktorý zomrel. Symbolicky bol kríž s Ježišom zahalený tmou, ktorá trvala tri hodiny.

Od šiestej hodiny nastala tma po celej zemi až do deviatej hodiny. Mt 27:45

Muselo to byť desné. Cez deň nastala tma, ktorá sa dala krájať. Ježiš na kríži je pred svetom zahalený. Pavol napísal:

Slovo o kríži je totiž bláznovstvom tým, čo hynú, ale nám, ktorí dosahujeme spasenie, je mocou Božou. 1Kor 1:18

Tento Pavlov verš je vysoko aktuálny, ale aj reálny. Nielen svet dnes, ale aj svet pri ukrižovaní, svet priamo za Jeruzalemom na Golgote, hľadí na kríž a nevidí podstatu čo sa tam deje. Kríž bol pre Židov bláznovstvom, ako je bláznovstvom aj pre dnešnú generáciu, ako aj pre každú generáciu ktorá nás predišla. Ale Pavol hovorí, že bláznovstvom je pre tých, ktorí hynú.

Aj mnoho kresťanov pozerá na kríž, konajú mnohé náboženské úkony, modlia sa, chodia do kostola – ale kríž im je zahalený. Počúvajú o zástupnej obeti Ježiša za seba, ale nevenujú tomu pozornosť. Oni veria, že svojimi skutkami a prácami budú spasení, Kristus na kríži je pre nich iba druhotná pomoc a sila.

Tie tri hodiny temnoty nad svetom nesú v sebe hlboké stopy symboliky. Nielenže je kríž s Kristom zahalený pred očami davu v tme, zároveň ide o tri hodny, ktoré ukazujú na temnotu človeka a jeho prevrátenosť. Boh zhasína svetlo, slnko, aby si ľudia uvedomili, že tma ktorá prichádza, je tma ich vlastnej duše.

V tejto tme nevidno Spasiteľa, táto tma ukazuje na človeka, ktorý spôsobil túto hrozivú temnotu nad svetom. To vôli mne a tebe nastala táto predivná vec. Boh zomiera na kríži miesto mňa. Berie všetky hriechy sveta, celého ľudstva a je ich tak veľa, že aj slnko prestáva žiariť, zem sa odiala do temna.

Ak neprijíma človek Ježiša ako Spasiteľa sveta, potom v jeho duši takáto tma pôsobí neprestajne. Pavol o tom píše takto:

Prirodzený človek, pravda, neprijíma veci Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, pretože ich duchovne treba posudzovať. 1Kor 2:14

Prirodzený človek – neverec, človek ktorý neprijal ešte evanjelium a možno ani neprijme, nepozná vďaka svojej temnej duši Božie veci svetla, sú pre neho bláznovstvom. Kríž je pre neho bláznovstvom, Ježiš ktorý nesie naše hriechy k odsúdeniu, je pre neho bláznovstvo. Dokonca vo svojej prevrátenosti si hovorí – ktovie či ten Ježiš vôbec niekedy žil?

Temnota ľudskej duše sa dá vyhnať jediným spôsobom – počúvaním Božieho slova, keď v srdci človeka sa začne rodiť viera. Ak sa tak nestane, človek bude do konca života žiť v tme, kríž bude pre neho zahalený, Ježiša nebude vidieť.

Kríž totiž nie je pre svet príliš lákavý. Nie to to pravé orechové, čo svet chce vidieť. Svet má rád hrdinov, Spidermanov, Batmanov, Supermanov, jednoducho mocných víťazov. Víťazstvo smrti na kríži sa svetu nepozdáva ako dôveryhodné. Je to tak slabošské – nič nepovedať, len sa nechať viesť ako ovca na zabíjačku. Svet krížom opovrhol.

Židia čakali Mesiáša ktorý bude mocný, ktorý vyženie Rimanov, ktorý bude ako Dávid, vládnuť pevnou a spravodlivou rukou. Ktorý pobije svojich nepriateľov, ktorý slávu Izraela vynesie do výšky. Pravda, toto sa stalo. Ježiš vyniesol slávu Božieho ľudu do výšok, lenže inak ako si svet myslel. Ježiš nepozeral na tento krátky pominuteľný život, ale na večnosť, nekonečnosť, keď túžil svoj ľud ktorý v Neho uverí, donekonečna milovať vo svojom kráľovstve nebeskom.

Židia čakali druhého Samsona na bielom koni a tu hľa – prichádza nenápadný človek, v prašnom odeve z ciest, ktorý má miesto koňa – somára. Tento Ježiš Židov nelákal a nie inak tomu je aj dnes. Nielen u Židov, ale vôbec u celého ľudstva. Ježiš je viac na smiech pre svet, ako pre úctu a uznanie. Hrdina ktorý sedí na somárovi, ktorý miesto boja sa nechá popraviť – nič pre mňa – hovorí si ľudstvo.

Keď čítame evanjeliá, evanjelisti nič nehovoria o tých troch hodinách temnoty. Iba ju spomínajú. V čase keď všetko dobre videli, to do detailu opisujú. Ale v momente ako svet zasiahne tma, mlčia a veľa toho sa od nich nedozvedáme. Napriek tomu, že sa snažia podrobne opísať ukrižovanie, darí sa im to iba izolovane, každý podľa svojho pohľadu. Zachytávajú iba útržkovité skutočnosti. No skutočné ukrižovanie, Ježišovu agóniu, bolesti, troj-hodinové mučenie s praskaním kostí, to v evanjeliách chýba.

Akoby Boh nikomu nechcel odhaliť skutočnú hrôzu ukrižovania, ľudstvu bolo odopreté právo hľadieť celý čas na Ježišove muky, preto Pán zatiahol oponu tmy nad svetom.

Keď si pozeráme umelecké obrazy, sochy, opisy – nikto nezachytil skutočnú bolesť Ježiša na kríži v plnej sile. Nikto nepochopil hlbokosť utrpenia Božieho Syna tak, aby ju dokázal stvárniť.

Znovu a znovu musíme ísť do písma, aby sme pochopili tú strašnú bolesť, ktorú Ježiš zažíval. Nielen fyzickú, ale duchovnú, keď On, ktorý nepoznal hriech, sa stal hriechom miesto nás. Ježiš vyzerá byť na kríži v kondícii, je krvavý, ale nie príliš. Gibsonov film umučenie Krista, zachytáva Ježišove muky, zdá sa byť dôveryhodný – ale to je iba zdanie. Onedlho sa dozvieme z Izaiáša – ako vôbec Ježiš vyzeral – nebudete veriť.

Niesť vlastné hriechy je bolestivé. Niekedy nás prenasleduje iba hriech zanedbania, keď sme v práci niečo zabudli urobiť alebo dokončiť. Koľkokrát máme výčitky vedomia, ktoré nás deptá pre maličkosti oproti tomu, čo musel znášať Ježiš. On sa stal vrahom, smilníkom, klamárom, závistlivcom, zlomyseľníkom, opilcom miesto nás – ale nie miesto jedného človeka, lež miesto celého ľudstva.

Známy nemenovaný spisovateľ napísal knihu, kde hlavný hrdina páchal hriechy, jeho zovňajšok sa však nemenil, ale menil sa obraz, na ktorom bol namaľovaný, ktorý mal doma schovaný. Ten obraz bol príšerný od hriechov, ktoré hlavný hrdina páchal, ale on mal tvár ako dieťatko.

Pán Ježiš vzal naše všetky hriechy na seba. Ako si myslíte že vyzeral? Desne! Hriech zasahuje dušu, ale aj zovňajšok. Pozrime sa na Izaiáša, ktorý predpovedal utrpenie Ježiša, čo o tejto veci hovorí:

Ako mnohí užasli nad ním – lebo neľudsky bol znetvorený jeho výzor a jeho postava človeku nepodobná – Iz 52:14

Keď Boh stiahol oponu, keď stiahol tmu, uvideli Židia na kríži čosi desivého – znetvorenú bytosť, ktorá sa nepodobala na človeka! My útržkovito čítame, že ľudia odchádzali z Golgoty predesení, bijúc sa v prsia:

A všetky zástupy, ktoré sa zbehli na to divadlo, keď videli, čo sa stalo, bili sa v prsia, a tak sa vracali (domov). Lk 23:48

Pred popravou sa posmievali, krútili hlavami, vyzývali Ježiša aby zostúpil z kríža a po trojhodinovej dráme, ktorú Boh zahalil do temnoty, odchádzajú domov zlomení, zhrození, bijú sa do pŕs, čo je znakom vnútornej premeny a otrasenia.

Ježiš skutočne musel vyzerať desne. On skutočne niesol naše hriechy. On zaplatil pokutu za naše neprávosti. On skutočne prelial svoju krv pre našu záchranu. To neboli tri hodiny rozlúčky so svetom v štýle napomínania, kázania, dohovárania, úsmevov a Hollywoodských dojemných rozlúčok. To boli tri hodiny tak desné, že to zmenilo všetkých, ktorí boli prítomní, keď Boh odhalil oponu tmy. Vojak padá na kolená do prachu a vyznáva, že tento Ježiš bol skutočne spravodlivý.

Ak si myslíme že Ježišova obeta bola iba akási Božia hra, alebo Božie divadlo pre svet – nedajme sa pomýliť. Ak si myslíme, že náš hriech je banalita, že hriech nie je čosi závažného, pozrime sa na Ježiša, ktorý bol našimi hriechmi doslovne zdeformovaný, že už nevyzeral ani ako človek. Izaiáš inde napísal:

Telo som nastavil tým, ktorí ma bili, a líca tým, ktorí mi trhali bradu; tvár som si neukryl pred potupou a slinou. Iz 50:6

Ježiš na kríži nevyzeral tak, ako sa zobrazuje na obrazoch, alebo na krížoch. Ježiš nevyzeral už ani ako človek, musel byť na Neho tak desný pohľad, že zástupy sa preľakli, čo sa to udialo.

Keď Boh stiahol oponu tmy, Ježiš lapal po dychu, bol už iba akousi masou mäsa, ktorá vystrašila všetkých prizerajúcich. Niesol naše hriechy, niesol naše neprávosti, a odzrkadlilo sa to na Jeho výzore. Posledné slova – Bože môj, prečo si ma opustil – do tvojich rúk porúčam svojho ducha – museli byť slová vyslovené z poslednej sily.

Jeho smrť mala význam. Obrovský význam. Stal sa hrdinom na večné veky zato, čo pre ľudstvo vykonal. Jeho víťazstvo nebolo v egoizme a predvádzaní sa – ale v pokore, v tichosti a v smrti. Jeho víťazstvo je našim víťazstvom. Všetkým, ktorí v Neho uverili, že vzal ich hriechy tam, na kríži Golgotskom, že moje a tvoje hriechy, Božieho Syna totálne znetvorili, otvoril cestu do nebeskej vlasti.

Kto neprijme túto obetu Ježiša a nevztiahne ju na seba, pre toho sa tma Golgoty nikdy neskončila. V jeho duši je čierňava, kríž nevidí, je mu zahmlený, spása skrze tento kríž mu je bláznovstvom. Aká škoda. Boh zdarma ponúka spásu. Skrze Ježiša. Skrze toho dobitého, doráňaného, zbičovaného, ale aj našimi hriechmi zmrzačeného Syna Božieho. Je divné, že Boží hnev prichádza na tých, ktorí neprijali toto dielo Syna na Golgote?

Viedli Ho ako ovcu na zabitie, a ako baránok mlčí pred tým, kto ho strihá, tak neotvoril ústa. Sk 8:32

Vďaka ti Pane zo srdca za dielo tvojho vykúpenia, ktoré ťa tak veľmi veľa stálo. Daj nám pochopiť tvoju lásku k nám a premeň nás touto láskou, aby sme si uvedomovali závažnosť, moc a zverstvo našich hriechov, pre ktoré si trpel, aby sa nám navždy sprotivili… Amen…

Ak sa ti článok páčil, klikni na odber nových článkov