Kresťan je nový človek, ktorý zomrel s Kristom

Verná je to reč: Ak sme s Ním umreli, s Ním budeme aj žiť. 2Tim 2:11

Tieto verše sú veľmi hlboké a je preto dobré často nad nimi rozjímať a meditovať. Pavol tento verš prerozprával v liste Rimanom podrobnejšie takto:

Keď sme sa stali jedno s Ním podobnosťou Jeho smrti, práve tak jedno s Ním budeme aj podobnosťou vzkriesenia. Rim 6:5

Jedným slovom môžeme povedať, že sme s Kristom skrze vieru v Neho – ZOMRELI. Tak ako Ježiš zomrel, nebol to Jeho koniec, ale vstal zmŕtvych – zároveň sa aj my rodíme do nového života. To znamená, že starý hriešny človek bol zabitý, zničený, skončil v deštrukcii. Už nie je ten starý človek na tomto svete. Neexistuje!

Kresťania horekujú nad tým, že sú hriešni, že ich boje s hriechom sú neplodné, že sa dostatočne neposväcujú a nereprezentujú dobre svojho Pána Ježiša Krista. Kresťania sa musia sa zamyslieť hlboko nad týmito veršami a uvedomiť si, že ich starý život bez Krista dnes neexistuje.

Mali by si nakresliť náhrobný kameň, naň dať svoje meno a často sa na tento hrob pozerať. Starý človek zomrel, nejestvuje, je v hrobe, mŕtvy.

Kresťania keď idú na úrad, potrebujú vyplniť dátum narodenia. Ten dátum narodenia je dôležitý len pre svet – nie pre kresťana samotného. Dátum narodenia patrí starému človeku, ktorý zomrel v momente, keď uveril v Ježiša. Kresťan sa má pozerať na svoju identitu spred obrátenia, ako na človeka extrémne zlého, nespravodlivého, pohanského.

Je len dobre že tento človek zomrel. Celé nebo sa radovalo, že moje meno bolo vyryté do náhrobného kameňa a tým že som zomrel, prestal som páchať hriech, ktorý som denno-denne páchal. Starý človek zomrel a narodil sa človek nový, nové stvorenie ukryté v Kristovi. Pavol to pekne formuluje:

Preto ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie. Staré veci sa pominuli, a hľa, nastali nové. 2Kor 5:17

Teraz ale dajme pozor. Tým že sme zomreli, zákon nad nami viac nepanuje. Nie je možné sa teraz ako nový človek porovnávať s desatorom. Zákon nad nami nemá moc. Sme nové stvorenie skryté v Kristovi. Naše skutky, naše práce, zbieranie zásluh, ovocie Ducha – to všetko sú pekné veci – ale pre spásu nie sú podstatné.

My sme v hodine uverenia v Ježiša – sa zriekli svojich skutkov, obrátiac sa na skutky Krista, ktorý miesto nás dodržal zákon, miesto nás odžil spravodlivý život. My sme skrytí v Ňom a Jeho zásluhách a prácach, nie vo vlastných skutkoch. Už nežijeme my – staré Ja, staré ego – ale žije vo mne Kristus, je to On, kto vedie môj život. Pavol píše Galaťanom:

Nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus. A nakoľko teraz žijem v tele, žijem vo viere v Syna Božieho, ktorý si ma zamiloval a seba samého vydal za mňa. Gal 2:20

Vidíme, že Ježiš si nás zamiloval. Prečo? Lebo sme Mu uverili. Zamiloval si nás a vydal samého seba miesto nás. Miesto nás, ktorí sme mali byť odsúdení na popravisku, sa postavil Ježiš a nechal sa dobrovoľne odsúdiť, aby sme my mohli žiť.

Prichádza ďalšia časť pilotného verša, ktorý pokračuje:

Ak s Ním znášame utrpenie, s Ním budeme aj kraľovať; ak (Ho) zaprieme, aj On zaprie nás. 2Tim 2:12

Táto časť sa vykladá rôzne. Kresťania ktorí veria v nesprávne evanjelium skutkov, tu vidia prácu. Ak s Ježišom budeme znášať utrpenie (práca), budeme s Ním aj kraľovať. Ak Ho zaprieme (práca), aj On nás zaprie.

Musíme sa vrátiť na počiatok. Zomreli sme s Kristom, sme novou bytosťou, sme niekým iným. Nie vďaka svojej výnimočnosti, nie vďaka svojim skutkom, ale vďaka Ježišovi a Jeho dielu, v ktoré sme uverili. Táto časť vylučuje skutky. Tento nasledovný verš sa v tomto svetle môže zdať, že hovorí proti prvému veršu.

Mnohí kresťania tvrdia, že keď sme sa znovu narodili, máme novú identitu, sme v stave, kde nemusíme hrešiť. Ján je proti, pretože napísal, že kto by o sebe tvrdil že nemá hriech, je klamár. Nová identita teda nenesie so sebou bezhriešnosť. My sme jedine v Kristovi bez hriechu, sme v Ňom ukrytí ako dokonale spravodliví ľudia. Sami zo seba, bez Krista, sme hriešnici, ako každý iný. Preto Pán povedal – bezo Mňa nemôžete nič činiť. Len v Ježišovi sme dokonalí.

Títo kresťania veria, že nová identita im dáva silu nehrešiť. Verš vezmú doslovne a snažia si sami vytvárať utrpenie pretože si myslia, že tým slúžia Pánovi.

Ak s Ním znášame utrpenie, s Ním budeme aj kraľovať…

Tento verš nehovorí o našej práci, ale o Božej. Je to Boh, ktorý nás skúša, posiela na nás ťažkosti, aby sme boli silnejší vo viere. My ako ľudia nenávidíme utrpenie a snažíme sa mu pokiaľ to ide prirodzene vyhnúť. Blázon by bol ten, kto by sa utrpeniu nevyhýbal.

Prečo asi tak Dávid utekal pred Saulom a Absolónom? Veď mohol dobrovoľne trpieť a podľa tohto verša by si získal nejaké extra body na večnosť. Prečo sa ranná cirkev skrývala pred svetom v katakombách v Ríme? Prečo nevyšli do ulíc, aby dobrovoľne trpeli? Prečo dnešná cirkev v moslimských krajinách, sa dobrovoľne nevzdá moslimom, aby ich mučili a vraždili, lež sa skrýva a uteká pred politickým systémom a prenasledovaním?

Tento verš nehovorí o hrdinstve. Pán nás upozorňuje, že ako trpel Ježiš, kresťan sa musí pripraviť na podobnú cestu. Ale to neplatí o všetkých kresťanoch rovnako. Nie všetci kresťania rannej cirkvi boli mučeníci. Nie všetci apoštoli boli mučeníci, veď Ján zomrel prirodzenou smrťou. Ide o to, že Ježiš sám nás varoval pred tým, že kresťanstvo nebude vo svete populárne, satan a jeho ľud, sa budú snažiť kresťanov zničiť. Ježiš to predpovedal:

Rozpomeňte sa na slovo, ktoré som vám hovoril: Nie je sluha väčší ako jeho pán. Keď prenasledovali mňa, budú prenasledovať aj vás; keď striehli na moje slovo, striehnuť budú aj na vaše. Jn 15:20

Protivenstvá, neznášanlivosť, prevracanie viery, psychická tyrania, ako aj fyzická, väznenie, či smrť – s tým všetkým má kresťanstvo bohaté skúsenosti.

Tento verš nás pripravuje na možnosť, že keď sme v Ježišovi, musíme počítať s tým, že budeme trpieť pre Jeho meno a pre vieru. V tomto výklade kresťanstvo nemá námietky bez rozdielu denominácií. Ale úmyselne vyhľadávať utrpenie, aby som si pripočítal body do spásy, je proti človeku, nedáva to zmysel. Verš ďalej pokračuje:

Ak Ježiša zaprieme, aj On zaprie nás.

Opäť a znovu tu nejde o spásu. Mnoho ľudí si myslí, že keď zaprú Ježiša, strácajú spásu. Výstrahou je Judáš. Ibaže Judáš nikdy nebol veriacim v Ježiša, on sa na Neho nespoliehal čo do svojej záchrany. Naopak Peter veril v Ježiša, veril vo všetko čo mu Pán povedal a preto Jeho zapretie malo iný charakter ako Judášovo zapretie.

Ak zaprieme Ježiša, On zaprie nás pred Bohom Otcom. To môže znamenať aj to, že naše modlitby nebudú vypočuté, že Ježiš sa nepostaví v istých veciach na našu stranu pred Otcom. O spáse tu nie je reč. Podobný verš je tu:

Kto by sa v tomto cudzoložnom, hriešnom pokolení hanbil za mňa a za moje reči, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca a so svätými anjelmi. Mk 8:38

Opäť, aj keď mnoho ľudí za týmto vidí spásu, nejde o spásu. Pán Ježiš tu hovorí, že sa bude za mnohých kresťanov hanbiť, pretože oni sa hanbili za Neho. Nehovorí, že sa ich vzdá, že ich nebude chcieť vidieť, že stratia spásu – ale že sa bude za nich hanbiť.

Pavol píše:

Neprijali ste predsa ducha otroctva, aby ste sa zase báli, ale prijali ste ducha synovstva, ktorým voláme: Abba, Otče! Rim 8:15

Aj keď Pavol apeluje na kresťanov aby boli mužní, sám o sebe píše, že keď je prítomný v zboroch, má problém rozprávať, je naplnený hanbou a ostychom. Opäť tu nejde o spásu, ale o svedectvo, že sme kresťania, že Ježiš je našim Bohom a Pánom.

Ešte raz sa pozrime na tieto verše:

Ak s Ním znášame utrpenie, s Ním budeme aj kraľovať; ak (Ho) zaprieme, aj On zaprie nás. 2Tim 2:12

Ak je podmienka. No nie vo vzťahu ku spáse. Je to skôr varovanie pre nás, že budeme pre Ježiša znášať utrpenie, kvôli viere. Od posmechu až po mučenícku smrť – Boh nás varuje že ako Božie deti musíme rátať s nenávisťou sveta. Ako pohania sme zapadli do sveta, ako kresťania, stojíme inde ako svet.

Ak Ježiša zaprieme, aj On nás zaprie. V akom zmysle, to nevieme. Isté je jedno. Sme nové stvorenie, sme ukrytí v Kristovi, sme Božie deti. Božie deti by mali vydávať svedectvo o svojom Otcovi a svojom Vykupiteľovi. Ale môže sa stať, že v niektorých situáciách zaprieme Ježiša, budeme mlčať, keď sa svet bude posmievať z viery. Nejde o stratu spásy. Ježiša to však zarmúti. Potom sa môže stať, že budeme prosiť o nejakú vec, o pomoc, a Ježiš nás zaprie svojim mlčaním tak, ako sme ho my mlčaním zapreli.

Nemôžeme vynechať celý verš spolu a jeho výklad. Môže totiž ísť o to, že sa bojíme utrpenia, pohŕdania, nechceme trpieť a práve preto Ježiša zaprieme. Peter urobil presne toto. Bál sa ľudí, bál sa, aby nebol označený za učeníka Ježišovho – nechcel trpieť vnútorne, psychicky – tak poprel, že by Ježiša poznal.

Štandardne sa v cirkvi hovorí, že zapretie Ježiša má dve fázy:

  • Nevyznať ho keď je príležitosť
  • Úmyselne ho zaprieť ako niekoho, koho nepoznáme

Horšie je to druhé zapretie, aké urobil Peter. Prvé zapretie môže prebehnúť tak, že sa zosmiešňuje Ježiš a my odtiaľ odídeme, nechceme to počúvať, na druhej strane sa nechceme hádať. Horšie je to, keď sa nás konkrétne opýtajú, čo hovoríme na Ježiša a my vtedy povieme, že Ježiš nás nezaujíma.

Osobne si myslím, že kresťania Ježiša vyznajú vždy, keď príde k takémuto konkrétnemu prípadu. Nemyslím si, že obrátený kresťan by začal spolu s vtipkujúcimi ľuďmi žartovať a hovoriť proti-kresťanské vtipy, alebo by explicitne povedal, že nevie kto je Ježiš, alebo že Ježiš mu je ukradnutý.

Ale teraz sa pozrime na dokončenie verša. Pavol tu totiž predpokladá naše zlyhanie, naše zapretie, naše vyhnutie sa utrpeniu. Píše:

Ak sa Mu spreneverujeme, On zostáva verný, lebo seba samého nemôže zaprieť. 2Tim 2:13

Ak sa my spreneveríme, On zostáva verný. On zostáva verný znamená – že sľuby spásy ktoré dal: PLATIA. Nehovorí – tento človek ma zaprel, teraz mu to zrátam, beriem si spásu späť. On zostáva verný znamená, že nás nevyháňa z domu Otca, že od nás neberie spásu, že záchrana neoblomne platí tak, ako platila.

Záver

Tieto vzácne verše by sme si mali často pripomínať. Nemôžeme sa neprestajne odsudzovať, že sme zlí hriešnici, pretože naše staré hriešne ja zomrelo. Sme nové stvorenie v Kristovi. Podľa sveta sme hriešni, podľa Boha sme v Kristovi dokonalí, pripravení predstúpiť na posledný súd s pečaťou – spravodliví!

Následkom našej viery musíme počítať s tým, že budeme trpieť pre Ježiša, pretože svet Ho nenávidí, keďže je v správe satana. Pavol nás nabáda, aby sme sa nebáli, aby sme Pána nezapierali, zvlášť, ak by na nás niekto ukázal prstom a opýtal sa nás – aj ty veríš v toho Ježiša? Myslím že každý by povedal – verím – nech už sa potom deje, čo sa deje.

Posledné zasľúbenie týchto veršov počíta s našim zlyhaním, dokonca aj so zaprením, keď vidíme samotného Petra, ako veľmi zlyhal. Ale Boh je verný, On nevyháňa svoje dietky preč z domu, on spásu nikomu neodníma.

Povzbuďme sa týmto Božím slovom a rozjímajme o tom, čo nám Boh sľubuje. Pozrime sa na tieto verše v celistvosti:

Verná je to reč: Ak sme s Ním umreli, s Ním budeme aj žiť; ak s Ním znášame utrpenie, s Ním budeme aj kraľovať; ak (Ho) zaprieme, aj On zaprie nás. Ak sa Mu spreneverujeme, On zostáva verný, lebo seba samého nemôže zaprieť. 2Tim 2:11-13

Nezúfajme si, neupadajme na mysli, ale sa radujme, že máme takého Otca, ktorý nás neprestajne vedie a nekonečne miluje:

Radujte sa v Pánovi vždy! Opakujem: radujte sa! Flp 4:4

Amen…

Ak sa ti článok páčil, klikni na odber nových článkov