Nutnosť našej smrti voči zákonu

Reformovaní a kalvinisti, ktorí vytrhávajú verše bez toho, aby uchopili celú stať písma povedia, že po uverení máme nové telo, novú osobnosť, nové srdce, ktoré prestáva hrešiť, čo je lož! Neprestáva! Telo si nikdy neoddýchne v tom, že by sa poddalo pod Ducha. Zbaviť sa otroctva hriechu môžeme len jedným spôsobom – zomrieť zákonu, ktorý hriech vyplavuje skrze prikázania!

Čo teda povieme? Máme zotrvávať v hriechu, aby sa rozhojnila milosť? Vôbec nie. Ktorí sme umreli hriechu, ako budeme ešte žiť v ňom? Rim 6:1-2

Tu sa nám zdá, akoby Pavol videl ľudskú identitu po obrátení schopnú nehrešiť. Ktorí sme umreli hriechu, ako by sme v ňom mohli žiť? Vytrhnutie tohto verša z kontextu, narobilo v cirkvi veľmi veľa nešťastia a problémov. Kazatelia tvrdili a tvrdia podnes, že ak človek chce byť spasený, musí prestať hrešiť.

Reformovaní hľadajú za skutkami vieru. Ak sa niekto prehrešil, zvlášť viditeľne, tento smer v tom vidí nedostatočnosť viery, ktorú je potrebné prehodnotiť. Kalvinisti idú ešte ďalej. Oni v tom vidia to, že hriešny človek nie je vôbec spasený, len sa vydáva za spaseného, nebol totiž nikdy vyvolený Bohom. Aj keby sa akokoľvek snažil, nikdy spásu nedosiahne, pretože ho odhaľujú hriešne skutky, ktoré poukazujú na jeho vieru a hlavne – Boh ho nevybral pre večnosť.

Tu vidíme v akom zúfalom stave je dnešné kresťanstvo. Žiadna radosť, iba pochybnosti, strach a beznádej. Mnoho reformovaných a kalvinistov, do konca svojho života nevedia o svojom postavení pred Bohom, pretože skutkami si dokazujú spásu. Ale my poďme ďalej skúmať čo nám Pavol odkazuje:

Či neviete, že ktorýkoľvek boli sme pokrstení v Krista Ježiša, v Jeho smrť sme boli pokrstení? Rim 6:3

Každý kto bol pokrstený podľa písiem vie, že bol celý ponorený do vody a následne vynorený. Toto je symbol toho, že pod vodu bol ponorený pohan, z vody sa vynoril kresťan. Ide o symboliku, pretože kresťan sa nerodí z krstu, on sa rodí ešte pred krstom keď počuje Božie slovo a uverí v Ježiša. Krst je potvrdením tejto viery. Ale Pavol nás vracia ku krstu, aby nám povedal niečo zvláštne. V tom ponorení do vody, sme symbolicky zomreli s Kristom. Tak ako Ježiš zomrel na kríži, kresťan zomiera v krste.

Aby neprišlo k nepochopeniu. Krst nie je podmienkou spásy, ale len viera. Krst je poslušnosťou viery. Tu ale Pavlovi nejde o to, aby tu objasňoval teológiu krstu. On len hovorí, že krst je pripomienkou našej smrti spolu s Kristom. Teda centrálna myšlienka je naša smrť. Ponorením pod vodu sme zomreli, vynorením z vody sme nové stvorenie, ktoré má chodiť v novote života.

Krstom sme teda spolu s Ním boli pochovaní do smrti, aby tak, ako bol Kristus vzkriesený slávnou mocou Otcovou, aj my sme chodili v novote života. Rim 6:4

Je tu problém. Opäť sme tam, kde sme boli na začiatku. Kazatelia sa vyžívajú v zlom výklade tejto state. Potvrdzujú tým to isté, čo bolo napísané hore – ktorí sme umreli hriechu, ako budeme ešte žiť v ňom?

Tieto verše ak dáme spolu, skutočne nám vychádza teológia o tom, že ako nové stvorenia by sme mali začať žiť bezhriešne životy. Reformovaní to radi spájajú s cestou života, kde sa denno-denne človek očisťuje, až príde do bodu dokonalosti. Z písma vieme že toto je blud. Človek bude hrešiť do konca života. Telo bude neprestajne bojovať proti Duchu, nikdy sa nepoddá.

V nasledovnom verši Pavol akoby mimovoľne pokračoval v tom, čo začal pri krste:

Keď sme sa stali jedno s Ním podobnosťou Jeho smrti, práve tak jedno s Ním budeme aj podobnosťou vzkriesenia Rim 6:5

Obhajuje tu teológiu, že sme zomreli spolu s Kristom, pričom krst bol symbolickým znamením a pripomienkou tejto smrti, no tiež sme vstali k novému životu. Pavol pridáva nové slovo – vzkriesenie. Pán Ježiš zomrel, bol pochovaný, potom bol vzkriesený. Tak aj kresťan vo viere zomiera starému životu, doslova sa stáva mŕtvym, ale je vzkriesený rovnako ako Ježiš, k životu novému. Kam Pavol smeruje?

Vediac, že náš starý človek spolu s Ním bol ukrižovaný, aby bolo zničené hriešne telo a my sme neboli viac otrokmi hriechu. Rim 6:6

Tu ide do tuhého. Mimovoľná jednoduchá reč sa obracia na zložitú teológiu. Náš starý človek bol skrze vieru ukrižovaný, viditeľne to bolo potvrdené krstom. A teraz pozor – bolo zničené hriešne telo!

Toto je obrovský zvrat v Pavlovom slove. Vierou bolo zničené hriešne telo! V teológii krstu, ponorením do vody bolo zničené hriešne telo. Čo to znamená? Onedlho Pavol vyloží karty na stôl. Ešte dodáva, že to sa všetko stalo preto, aby sme už viac NIKDY neboli otrokmi hriechu. Celý tento verš je sám o sebe nepochopiteľný. Odkryme si preto pokračovanie:

Veď kto umrel, je ospravedlnený od hriechu. Rim 6:7

Pavol sa dostal tam, kde vysvetľoval veľmi podrobne v inej stati, čo toto vlastne znamená. V nasledovných veršoch o kapitolu ďalej Pavol píše:

Lebo vydatú ženu viaže zákon k mužovi, kým je živý. Ale ak muž umrie, je oslobodená od mužovho zákona. A tak teda, ak žije s iným mužom, dokiaľ jej muž žije, bude cudzoložnica. Ale ak jej muž umrel, je slobodná od zákona a nie je cudzoložnicou, ak sa vydá za iného. Rim 7:2-3

Tu Pavol v gradovaní odhaľuje, čo nám chce týmto všetkým povedať. Nás viazal zákon. Zákon v desatore, vo svedomí, Židov plus zákon v 612 predpisoch. Boli sme s ním zviazaní a to vo forme – kto ho dodrží, bude z neho žiť. Výsledok? Nikto zákon nedodržal, všetci by mali zomrieť. Naše spojenie so zákonom nám bolo na smrť:

Keď prišlo prikázanie, hriech ožil, a ja som umrel; i ukázalo sa, že prikázanie, ktoré mi malo poslúžiť na život, bolo mi na smrť. Rim 7:9-10

Ale Pavol tu odhaľuje niečo nové. Zo zákonom sa môžeme rozísť. Ako? Smrťou! Pavol tu ukazuje podobnosť s manželstvom. Ak sa vezmú manželia, sú navždy svoji. Sú jedno telo. Ak manželka odíde od muža, je stále jeho manželka, no upadla do cudzoložstva, ak si nájde iného. Kedy sa môže manželka opäť vydať? Keď jej muž zomrie.

Pavlova teológia na spôsob manželstva je brilantná. Týmto výkladom odhaľuje, ako sa človek môže zbaviť zákona. Reformovaní a kalvinisti, sa napriek viere zákona tuho držia. Nie inak je to takmer v celom kresťanskom svete. Zákon je zaiste dobrý, je spravodlivý, ale pre človeka je smrťou, keďže človek spravodlivý nie je. No Pavol nás tu nabáda, aby sme pochopili, že zákona je nutné sa zbaviť, ba dokonca je prekážkou ku spáse!

Sú tu len dve možnosti. Buď zomrie zákon aby sme sa rozišli, alebo zomrieme my. Zákon je svätý a večný, nie je možné aby zomrel. Zostáva nám teda druhá možnosť – musíme zomrieť my k zákonu! O tom je celá stať, ktorú Pavol vcelku vykladá. Vierou zomierame zákonu, symbolicky v krste, keď sme ponorení pod vodou, čím sme zrastení s Kristom v smrť. Zákon stráca nad nami pôsobnosť! Zomreli sme.

Tu by sme mohli použiť falošné východné viery o reinkarnácii. Zomreli sme vierou v Krista spolu s Kristom, keď sme sa reinkarnovali do nového života – opäť s Kristom. Tak ako Ježiš zomrel a vstal zmŕtvych, tak aj my sme zomreli a vstali spolu s Ježišom. Ježiš zomrel pre tento svet totálne – svet nemá na Neho žiaden nárok. Pilát ho už nemôže druhý krát dať popraviť, Židia už nemôžu chcieť Jeho smrť.

Tak aj kresťan zomrel tomuto svetu, ako aj zomrel zákonu. Nastal rozvod. Zákon už viac nad kresťanom nemôže panovať. Kresťan sa ale nestáva slobodným v zmysle akejsi svojvoľnej slobody, ale v zmysle manželstva sa spája s Kristom, je s Ním naveky spojený v novom druhu manželstva. Nerozlučného.

Keď zomrel muž, manželka to mala veľmi ťažké ako vdova. Bolo pre ňu to najlepšie, ak sa opäť vydala, inak sa stala chudobnou a odkázanou na iných ľudí. To čítame často v písme. Farizeji sa starali o vdovy preto, lebo boli chudobné. Bolo by nezmyslom, aby sme sa rozlúčili so zákonom a stali sa slobodnými – zomreli by sme na chudobu. Ale Pán nám pripravil nové spojenie s Ním samotným. Po zomretí so zákonom, vstupujeme do lepšieho manželstva s Kristom.

Je to ako s prácou. Predstavme si že opustíme dobre platenú, zato otrockú prácu, ale nemáme prácu novú. Náš stav sa stane ešte biednejší ako keď sme otrocky pracovali. Ale v Pavlovom ponímaní opúšťame otrockú prácu, keď máme novú prácu spolu s vynikajúcim riaditeľom.

Vráťme sa teda k pilotným veršom.

Vediac, že náš starý človek spolu s Ním bol ukrižovaný, aby bolo zničené hriešne telo a my sme neboli viac otrokmi hriechu. Rim 6:6

Bolo zničené hriešne telo. Keď zákon nad nami nepanuje, nemá nám čo vyplaviť na povrch hriech!

Lebo bez zákona je hriech mŕtvy. Ja som však žil kedysi bez zákona, ale keď prišlo prikázanie, hriech ožil. Rim 7:8-9

Hriech žije ak existuje zákon. Ak sme pod zákonom, sme pod hriechom. Bez zákona je hriech mŕtvy. Ak máme prikázania, tie nám vyplavujú hriech. Preto Pavol vysvetľuje, prečo sa musíme spod hriechu vymaniť, prečo my musíme zomrieť. Ak nie sme pod zákonom, nie sme pod hriechom!

Vediac, že náš starý človek spolu s Ním bol ukrižovaný, aby bolo zničené hriešne telo a my sme neboli viac otrokmi hriechu. Rim 6:6

Ako zničíme hriešne telo, aby sme už viac neboli otrokmi hriechu? Reformovaní a kalvinisti, ktorí vytrhávajú verše bez toho, aby uchopili celú stať písma povedia, že po uverení máme nové telo, novú osobnosť, nové srdce, ktoré prestáva hrešiť, čo je lož! Neprestáva! Telo si nikdy neoddýchne v tom, že by sa poddalo pod Ducha. Zbaviť sa otroctva hriechu môžeme len jedným spôsobom – zomrieť zákonu, ktorý hriech vyplavuje skrze prikázania!

Veď kto umrel, je ospravedlnený od hriechu. Rim 6:7

Tu je to zaklincované. Kto umrel, je ospravedlnený od hriechu. Umrel kde, ako, prečo? Umrel zákonu a oddal sa Kristovi! Ak budeme pod zákonom, nikdy nemôžeme dosiahnuť bezhriešnosť. Nikdy nemôžeme byť spravodliví, pretože zákon nám skrze prikázanie bude neprestajne vyhadzovať na oči naše prestúpenia. Či nie je toto kresťanstvo dnešného veku? Neprestajne bojuje s desatorom a dodržiavaním zákona.

Ale Pavol nám tu dáva úplne inú lekciu – zomrite zákonu a ste ospravedlnený od hriechu. Tu si povieme, že ospravedlnení sme skrze Krista a Jeho prácu na Golgote. Ale či to nie je to isté? My nezomierame zákonu preto, aby sme boli samými sebou bez zákona. My sa poddávame pod nový život s Kristom, bez zákona, vo viere a v milosti. Pavol pokračuje:

Ak sme však umreli s Kristom, veríme, že s Ním budeme aj žiť. Rim 6:8

Všimnime si, že Ježiš nás nenecháva zomrieť zákonu samých od seba. Aj tu nám ide príkladom, aj tu nám razí cestu. Keď hovorí, že bez Neho nemôžeme nič robiť, nemôžeme sami od seba zomrieť zákonu. Aj pohan si môže povedať, že kašle na zákon, kašle na desatoro. Dostane sa do svojvoľníctva a to je ešte horšie ako byť pod zákonom. Svojvoľníctvo je oddanie sa svojim zlým pudom a náklonnostiam, čo človeka privedie do smrti, závislostí a poviazanosti.

My sme zomreli zákonu, tým pádom aj hriechu, pretože nás nemá čo usvedčovať. No zároveň sme vstali s Kristom v novote života, kde už zákon nad nami nepanuje. Preto Pavol na začiatku listu Rimanom píše:

Hriech totiž nebude panovať nad vami; lebo nie ste pod zákonom, ale pod milosťou. Rim 6:14

Prečo hriech nebude nad nami panovať? Pretože nie sme pod zákonom, sme pod milosťou, sme pod láskyplným vzťahom Boha s človekom bez ohľadu našich pádov. Okrem toho Pavol ide ešte ďalej, keď nám potvrdzuje istotu večného života, alebo inak – istotu spasenia.

Lebo vieme, že Kristus, ktorý vstal z mŕtvych, viac neumiera a smrť už viac nepanuje nad Ním. Rim 6:9

Ježiš je totálne slobodný od zákona, hriechu, sveta a smrti. Smrť už nad ním nepanuje. Aký to má dopad na nás? Pavol túto stať zakončuje takto:

Lebo čo umrelo, umrelo hriechu raz navždy; čo však žije, žije Bohu. Tak súďte aj vy, že ste mŕtvi hriechu a živí ste Bohu v Kristovi Ježišovi. Rim 6:10-11

Kresťania dnešného sveta vidia v tomto verši to, že nemajú hrešiť, majú byť mŕtvi hriechu. A tak sa z celej sily snažia, aby takými boli. Bojujú s hriechom, pretože Pavol im to tak prikázal – majú byť mŕtvi v hriechu. Ale ako sme si tu ukázali, mŕtvi v hriechu je možné byť len , keď nie je zákon. Keď sme zomreli zákonu, sme mŕtvi v hriechu, ale živí v Bohu.

Preto je tak dôležité sa pustiť zákona a držať sa Krista. Preto je tak dôležité chopiť sa milosti a opustiť zákon.

Pokračovanie o nasledovnej stati Pavla, aby sme neslúžili hriechu…

Ak sa ti článok páčil, klikni na odber nových článkov