Nicejské vyznanie II. – Verím v Boha, Otca, Všemohúceho

V tomto pokračovaní z Nicejsko-Carihradského vyznania viery, si všimnime dve slová ktoré pribudli. Otca a Všemohúceho. Práve týmto slovám sa budeme venovať. Pokiaľ Židia ani len nevyslovovali meno Boha z úcty a strachu, kresťania Boha oslovujú – Otec. Od vzdialeného a neprístupného Boha, sa stáva Boh osobný, prístupný a blízky.

Pre Žida bolo nemysliteľné, aby Hospodina oslovil – Otec. Nová zmluva mení túto neprístupnosť. Boh vyšiel z hmly a skrytosti, keď nebolo možné sa pozrieť do Jeho tváre, aby človek nezomrel. Mojžiš sa musel obrátiť chrbtom, keď Boh vedľa neho prechádzal. Ale nová zmluva približuje Boha bližšie k ľuďom. A to až tak blízko, že sa stáva človekom, stáva sa jedným z nás.

Preto pre Židov bol problém prijať Ježiša ako Boha, ako Božieho Syna. Pre nich bol Boh neprístupný. Pre kresťanov je Boh Otcom. Sám Ježiš nás naučil modlitbu ktorá začína slovami: Otče náš…

Pavol krásne vyjadruje že sme deti Božie, že Boh je našim Otcom a to takto:

Neprijali ste predsa ducha otroctva, aby ste sa zase báli, ale prijali ste ducha synovstva, ktorým voláme: Abba, Otče! Rim 8:15

Táto pravda oddeľuje kresťanstvo od všetkých iných vier a náboženstiev. Nikto okrem kresťanov nemôže povedať, že Boh je jeho Otcom, že on je Božím synom, dedičom nebeského kráľovstva.

Alah je boh podobný kalvinistickému bohu, keď moslim verí v prozreteľnosť a vyvolenosť až do akej miery, že niektorí moslimovia keď prechádzajú po rušnej ceste, nehľadia napravo ani naľavo lebo veria, že ak sú vyvolení, Boh ich vždy vedie správne, nech by konali čokoľvek.

Židia poznali Boha Otca, no neprijali už Boha Syna. Tým pádom sa vydedili sami zo spásy, pretože kto nemá Syna, stratil Otca:

Ktokoľvek popiera Syna, nemá ani Otca. Kto vyznáva Syna, má aj Otca. 1Jn 2:23

Ostatné viery majú neosobných bôžikov, v hinduizme sa vyznáva 300 tisíc bohov, ktorým najvyšší je Šiva. Buddhizmus prehlasuje, že ani sám Boh nepozná oblasť, ktorú objavil Buddha, preto buddhisti opovrhujú Božím kráľovstvom a vôbec akýmkoľvek životom a hľadajú Nirvánu, teda vyvanutie, zastavenie kolesa neprestajných životov a smrtí.

Ezoterika berie Boha ako energiu, silu, lásku, svetlo. Niečo podobné vyhlasujú Jehovisti o Duchu Svätom. Pre nich Boh nie je osoba s pravidlami, ale iba láskavá energia ktorá ich napĺňa šťastím a radosťou.

Iba kresťania majú Boha za Otca, pretože Boh je Osoba, Boh je Duch, ktorý stvoril svet, aj ho spravuje do poslednej stotiny sekundy. Nato hneď môžeme naviazať v zamyslení nad krédom ktoré hovorí – Verím v Boha, Otca, VŠEMOHÚCEHO

Mnohí radi hovoria aj o zvrchovanosti. Táto vlastnosť ničí náhodu ako aj karmu. Ľudia veria že udalosti vo svete sa dejú buď náhodne, alebo jestvujúca sila – karma – sa ľudom vracia naspäť. Ak vykonáš zlo, vráti sa ti zlo, ak vykonáš dobro, vráti sa ti dobro. Pravda je taká, že je to Boh kto píše dejiny sveta a neexistuje žiaden čas, v ktorom by Boh nekonal svoje dielo. Dokonca aj hod každou kockou je v rukách všemohúceho Boha a je na Ňom aké číslo padne:

Lós sa hádže do podolka, ale každé rozhodnutie závisí od Hospodina. Prís 16:33

My vieme že Boh lósom rozdelil Izrael, alebo odhalil previnilca, ktorý si nechal korisť, ktorú si nechať nemal.

Boh vie predom všetko čo sa stane, ako sa to stane, prečo sa to tak stane. On vie kto uverí v Ježiša a kto nie. Vedel to ešte v čase, kedy nebol stvorený tento svet, pretože Boh je mimo čas. Ešte sme nevyriekli slovo, vetu a Boh vie čo povieme.

Ešte nemám slovo na jazyku, a Ty, Hospodine, už ho celkom vieš. Ž 139:4

Nakláňa srdcia ľudí preto, aby sa stala Jeho vôľa:

Srdce kráľovo je v ruke Hospodinovej ako vodné toky, vedie ho, kamkoľvek chce. Prís 21:1

Boh podľa svojej vôle nakladá so svetom a dopúšťa aby sa dialo to, čo sám chce aby sa dialo. On ustanovil pred vekmi čo sa stane a to sa aj udialo. Nie je nikto, kto by mohol Jeho vôli prekážať, kto by mohol podať na Neho oprávnenú sťažnosť na ktorej by stálo – čo to robíš?

Všetci obyvatelia zeme sú pokladaní za nič; podľa svojej vôle nakladá s nebeským vojskom aj s obyvateľmi zeme; niet nikoho, kto by mohol prekážať Jeho rukám a opýtať sa Ho: Čo to robíš? Dan 4:32

O Božej všemohúcnosti je potrebné veľmi hlboko rozjímať. On koná čo sa Mu zachce, no nikdy nekoná nič hriešne a zlé. Mnohé veci sa človeku môžu zdať od Boha nespravodlivé, ale to len preto, lebo hľadí zo svojho pomýleného stredu a nepozná spravodlivosť Božiu.

Ja som svojou veľkou mocou a svojím vystretým ramenom učinil zem, ľudí i zvieratá, ktoré sú na povrchu zeme, a dám ju tomu, komu uznám za vhodné. Jer 27:5

V Jeho pláne pre svet však nie je to, v čo veria moslimovia, v slepé vedenie vyvolených. Boh počíta vo svojej zvrchovanosti so slobodnou vôľou človeka, ktorú zapasoval do dejín. Človek je slobodný, Boh je zvrchovaný. On nepretláča svoju vôľu v zmysle – čo nejde silou, ide väčšiu silou. Boh počíta s každým rozhodnutím človeka, ktoré buď ponechá tak ako je, alebo zasiahne aby sa veci udiali lepšie.

Preto kresťan má mať dôveru v Božie vedenie a má sa viac oddávať a spoliehať na Boh a Jeho prozreteľnosť, ako sám na seba a ľudí okolo seba.

Nadej sa na Hospodina celým svojím srdcom a nespoliehaj sa na svoju rozumnosť. Prís 3:5

V tom je zakorenená aj viera človeka, ktorý sa namiesto kontaktov a konexií, spolieha na Boha a Jeho vedenie. Povedať – verím že ma Ježiš spasil skrze vieru – ale neveriť že koná v každom okamžiku môjho života, je hrubá nevera. Ak neveríme v malé veci ktoré Boh v našich životoch koná, ako môžeme uveriť, že bude konať v prospech našej spásy? Ľudské snahy a ľudské známosti sú obmedzené, nie tak Božie pôsobenie vo svete.

Viem, ó, Hospodine, že cesta človeka nie je v jeho moci, nie je v moci muža, ktorý chodí, ako ani to, aby pevne postavil svoje kroky. Jer 10:23

Tieto dve pravdy ktoré krédo obsahuje, vylučujú Boha ktorý je neosobný, taktiež Boha ktorý je obmedzený. Boh je pre kresťana Otcom, zároveň ho vedie životom podľa svojej vôle. V tom je kresťanova voľba. Skoncovať so svojvoľnosťou a nechať sa Bohom viesť. Peter to pochopil po čase, ako mu Ježiš povedal:

Veru, veru ti hovorím: Dokiaľ si bol mladší, opasoval si sa sám a šiel si, kam si chcel; ale keď zostarneš, vystrieš ruky a iný ťa opáše a povedie, kam nechceš. Jn 21:18

Peter skutočne bol v mladosti svojvoľník. Ako kresťan ho viedol Boh a šiel tam, kde by si nikdy nebol pomyslel, že raz pôjde. Nie inak skončil Pavol, ktorý pochodil všetky vtedajšie vyspelé pohanské kraje.

Poddať sa pod Božie vedenie je veľká kresťanská cnosť. Božia prozreteľnosť často skúša kresťana až do krajností, keď Pán má pre neho prichystané ešte lepšie veci, na aké by nebol nikdy ani len pomyslel. Najväčším darom je spása a večný život s Kristom.

Nato aby sa človek poddal pod Božie vedenie, musí veriť v tieto veci: Že je Božie dieťa, že Boh je jeho Otec a že tento Otec má všetko pevne v rukách, že celý jeho život vedie svojou všemohúcou rukou…

Ak sa ti článok páčil, prihlás sa k odberu – ODKAZ