Liberálne kresťanstvo – o zomrelých kresťanoch

Aké zaslepené sú oči kresťanov, ktorí upadli do liberalizmu a modernizmu, pritom sa nazdávajú, že sú pravoverní. Pritom modernizmus nie je nič iného, iba ak odklon od učenia cirkvi, ktorá na snemoch ustanovila pod Duchom Svätým pravdy viery. Liberál je pyšný a namyslený človek, ktorý si určuje falošné pravdy podľa toho, ako mu čo vyhovuje.

Pozrime sa učenie o svätých, teda o kresťanoch ktorí sú už dnes s Kristom. Modernisti toto učenie odstránili. Nie naraz, ale postupne. Dnes prevláda Jehovistický model, že zomrelí kresťania spia na deň súdu.

Jehovizmus sa postavil proti všetkým ustanoveniam cirkvi, ako zlá burina, keď vyvracia všetky články viery. Pritom Jehovizmus sa odvoláva na písmo, ktoré samotná cirkev ktorú nenávidia ustanovila. Oni tvrdia, že vo všetkom sa cirkev mýlila, iba písmo dobre ustanovila. Ale ani samotné písmo sa im nepozdáva, pretože ich posledný preklad biblie, odstránil vyše 100 veršov. Tak si aj bibliu prispôsobili na svoj obraz a nie aby sa oni biblii prispôsobili.

Toto je krásna ukážka modernizmu a liberalizmu. Na prvý pohľad sa Jehovisti tvária ako tvrdý zákonnícky zástancovia viery, pritom ich viera je totálne prekrútená na svoj obraz. V každom článku viery nesú omyl. Spasenie len z viery v Ježiša nepoznajú. Chcú sa zachrániť sami svojimi dobrými skutkami. Prepisujú si bibliu, ako aj cirkevné učenie, vytvárajú zo starej zmluvy teológie, ktoré boli novou zmluvou objasnené.

Cirkev nikdy nepochybovala o kresťanoch ktorí sú po smrti s Kristom. Teda určite nie o ich dušiach, alebo duchu, alebo ako to kto nazýva. Telo je v zemi a čaká na zvuk poľnice, ale duch človeka nie je mŕtvy.

Prvé protestantské vyznanie v Augsburgu uznáva život svätých, zomrelých kresťanov že sú s Kristom, akurát poukazuje nato, aby sa im nevzdávala úcta, i keď priznáva, že si ich cirkev vysoko ctí pre 3 veci – ďakovať Bohu že ich viedol ako príklad pre nás. Utvrdzovanie sa skrze ich príkladné životy vo viere. Tretí spôsob je nasledovanie ich viery.

No akonáhle bolo toto vierovyznanie na svete, už satan zasieval sekty, ktoré ani nie za krátky čas, vynašli nové učenia o tom, že človek ak zomrie, tak spí do dňa súdu. Inak povedané – kresťania ktorí zomreli nie sú dnes s Kristom, iba si pospávajú v hroboch a čakajú na súd. Aké utešiteľné modernistické falošné učenie.

Čo je podstatou tohto učenia? Peklo nejestvuje, prinajmenšom je prázdne. Ľudia ktorí páchali ohavné zločiny či genocídy, nebudú znášať zato iné tresty ako tí, ktorí len neverili v Boha.

Ak sa postaví na súd masový pedofilný vrah, ktorý zničil desiatkam rodín život, bude rovnako odsúdený ako jednoduchý človek, ktorý chodil do práca, platil dane, staral sa o rodinu, no neveril v Krista ako Spasiteľa. Obaja títo ľudia budú súdení rovnako. Potom čo sa prebudili zo sna, predstúpia pred súd a skončia vo večnej smrti – deštrukcii – bodka.

Omyl týchto ľudí je v tom, že toto mylné učenie vychádza zo starej zmluvy a nie z novej. Týmto učením dnes kresťania veria v Jehovizmus, ktorý priamo či nepriamo vyznávajú. Učenie cirkvi je v tejto otázke jasné. Cirkev je nielen cirkvou pozemskou, ale aj nebeskou. Pozrime sa prečo tomu tak je.

Hlava cirkvi je Kristus. Cirkev je telom Krista. Pavol píše:

Teraz radujem sa vo svojich utrpeniach pre vás a na vlastnom tele doplňujem, čo chybuje zo súženia Kristovho pre Jeho telo, ktorým je Jeho cirkev. Kol 1:24

Ak je cirkev Kristovým telom, kto môže povedať že údy tejto cirkvi sú mŕtve len preto, lebo fyzicky zomreli? Vari tí čo zomreli v Kristovi, sú mŕtve údy cirkvi alebo spiace ako to učí modernizmus? Toto je učenie židovské, starozmluvné. Alebo má Kristus v tele údy spiace? Iba živé údy, teda iba tí čo fyzicky žijú, ovládajú toto telo Kristovo? Keď sa židia na tento problém pýtajú Ježiša, čo im On hovorí? Že blúdia – veľmi blúdia. K tomu vysvetľuje:

Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých. Veľmi blúdite! Mk 12:27

Pre žida smrť znamenala spánok, odpočinok. Samuel sa v starej zmluve hnevá, že si ho dal Saul vyvolať z ríše mŕtvych skrze vešticu. Ale je tento stav platný aj v zmluve novej? Čo sa stalo pri Ježišovom vzkriesení?

A hľa, chrámová opona roztrhla sa na dvoje, od vrchu až do spodku, zem sa triasla, skaly sa pukali, hroby sa otvárali, mnohé telá zosnulých svätých boli vzkriesené, vyšli z hrobov a po Jeho vzkriesení prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým. Mt 27:51-53

Všímame si tohto javu? Nielenže duše vstali zo spánku, ale aj telá boli vzkriesené, vyšli z hrobov a išli do Svätého mesta. Ako je možné, že telá boli vzkriesené, keď vzkriesenie tela má nastať až na konci? A tu končí akákoľvek jasnosť tých, ktorí si myslia, že si môžu písmo vykladať podľa seba, ako sa im zachce. Nato je tu cirkev, ktorá určuje výklad písma. Cirkev sa stavia k týmto veciam radšej ticho, ako by mala učiť bludy.

V každom prípade sa mení koncept starozmluvného zmýšľania, kde mŕtvi spali. Ak sa pozrieme na Jehovistický model, ich verše sa opierajú výhradne o starú zmluvu. Veľmi neradi citujú napríklad Pavlov verš, ktorý a ten znie:

Tiahne ma to z oboch strán: túžim už umrieť a byť s Kristom, a to by bolo iste omnoho lepšie, ale pre vás je potrebnejšie, aby som zostal v tele. Flp 1:23-24

Pavol jasne píše, že po fyzickej smrti bude s Kristom. Jehovisti to prekrútia keď učia, že tým mal Pavol na mysli, že po smrti bude spať a potom keď sa až prebudí, potom bude s Kristom. Ale Pavol hovorí o reálnom čase. Buď bude dnes s Kristom, alebo bude dnes s učeníkmi aby ich učil.

Ako sa sekty vysporiadali s iným veršom, ktorý rovnako hovorí o okamžitom prejdení zo smrti do života? Ide o zasľúbenie od Ježiša Lotrovi na kríži:

Odpovedal mu (Ježiš): Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji! Lk 23:43

Sekty tvrdia, že v Gréckom texte nie je čiarka, alebo dvojbodka, že ten text môže znieť aj takto:

Odpovedal mu (Ježiš): Veru hovorím ti dnes – budeš so mnou v raji! Lk 23:43

Čo k tomu dodať. Aby sektám proti cirkvi sedela teológia, použijú akúkoľvek lesť, len aby popreli pravdu. Satan je dobrý pomocník v takomto učení. A keď už je biblia príliš jasná, sekty si vytvoria svoju, keď vyškrtnú verše. Je to na smútok, že kresťania veria v tieto jehovistické bludy a stavajú sa proti Duchu, ktorý učil cirkev na snemoch.

Ale pokročme ďalej v týchto úvahách a pozrime ďalej do písma. Pavol píše:

Sme teda vždy dobrej mysle a vieme, že dokiaľ prebývame v tele, ďaleko sme od Pána, lebo žijeme vierou, a nie videním! Sme dobrej mysle a radšej si volíme vysťahovať sa z tela a prebývať s Pánom. 2Kor 5:6-8

Tento verš jasne hovorí, že ak sme v tele, nie sme ešte v plnosti s Pánom, iba ak vo viere. Preto si radšej volme vysťahovať sa z tela a prebývať s Pánom. To znamená – zomrieť telesne – ale hneď byť s Kristom.

Sekty nerozlišujú medzi vzkriesením tela a životom duše po smrti. Oni sa nazdávajú, že telo a duša spolu zomreli a spolu zase vstanú. Len tu je jeden vážny problém.

A nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo, ale dušu nemôžu zabiť; bojte sa skôr Toho, ktorý aj dušu aj telo môže zahubiť v pekle. Mt 10:28

V tomto verši vidíme, že človek môže zahubiť len telo. Nie však dušu. Telo sa stane opäť len prachom, ako predpovedá písmo. Ale dušu nemožno zahubiť, iba ak by to urobil Boh. Ak kresťan zomrie, telo spočinie v prachu. Duša však zahubená nebude, pretože bol spravodlivý. Kde bude duša? Bude spať spolu s telom ako sa sekty nazdávajú? Pre tieto problémy sa obraciame na cirkev a nie na jednotlivcov, pretože tí sa vždy mýlili.

Je nespočetne webových stránok a učení, ktoré si vyberajú čo sa im hodí. Tak napríklad si z cirkvi vezmú Trojicu, ale poprú iné veci, ako napríklad dnešnú otázku – kde sú kresťania ktorí zomreli. Toto je modernizmus a liberalizmus. Určiť si čo ja chcem veriť a ako chcem veriť, nepodriadiť svoju pýchu pod učenie cirkvi, lež si stáť na svojich omyloch.

Ďalším popretím toho, že kresťan je s Kristom, je učenie o Kristovi v nás. Kristus žije v kresťanovi a kresťan v Kristovi. Niektoré odnoše nesprávne učia, že toto je len na úrovni duchovna. Pravda je však taká, že tu nejde len o duchovnú rovinu, ale aj reálnu. Pavol napísal:

Ako aj vrúcne čakám a dúfam, že v ničom nebudem zahanbený, ale že so všetkou otvorenosťou ako vždy, tak aj teraz, len Kristus bude oslávený na mojom tele, už či životom, a či smrťou. Flp 1:20

Kristus bude oslávený na kresťanovom tele, a je jedno či smrťou alebo životom. Ak Kristus žije v kresťanovi, nie je možné aby kresťan zomrel čo do ducha.

Peter napísal:

Lebo viem, že čoskoro zložím svoj stánok, ako mi zjavil náš Pán Ježiš Kristus. Pousilujem sa však, aby ste sa rozpomínali na tieto veci vždy, aj po mojom odchode. 2Pt 1:14-15

Tu sa musíme pýtať. Ako sa Peter pousiluje, aby sa kresťania rozpomínali na učenie aj po jeho odchode? Mohli by sme povedať, že sa pousiluje dnes to zabezpečiť. Peter píše – že sa bude usilovať, aby si kresťania pripomínali učenie, aj keď on odíde. Inak povedané – Peter sa o to bude usilovať v čase, kedy tu už nebude, kedy bude s Kristom!

Najprv som nechcel tento verš takto prijať. Ale cirkev ho tak vykladala. Musel som si ho celý prejsť v Gréčtine cez stronghové čísla. Slovo σπουδάζω, znamená – usilovať sa. V tejto podobe sa nachádza vo všetkých veršoch. Peter sa bude usilovať, aby aj po jeho smrti si kresťania pripomínali učenie. Ako sa o to môže usilovať, keď už bude po fyzickej smrti?

Ďalším problémom pre sekty je nebeské kráľovstvo. Pokiaľ veľa siekt toto kráľovstvo očakáva v budúcnosti, mnohé vo fyzickej podobe, Pán Ježiš hovorí, že už dnes je toto kráľovstvo medzi nami, medzi nimi, učeníkmi.

A keď sa ho opýtali farizeovia, kedy prijde kráľovstvo Božie, odpovedal im a riekol: Kráľovstvo Božie neprijde s pozorovaním, ani nepovedia: Hľa, tu! alebo: Tam hen! Lebo hľa, kráľovstvo Božie je medzi vami! Lk 17:20-21

Ak je kráľovstvo nebeské už dnes medzi nami, vládne mu už dnes Ježiš. A vladár bez ľudu nie je žiaden vladár. Ak je kráľovstvo nebeské tu, potom sa plní kresťanmi už dnes, v časoch po Kristovom zmŕtvychvstaní.

Kristovo kráľovstvo nemá čo spoločné s týmto svetom. Pán Ježiš povedal Pilátovi:

Moje kráľovstvo nie je z tohoto sveta; keby bolo moje kráľovstvo z tohoto sveta, moji služobníci by zápasili o to, aby som nebol vydaný Židom. Ale teraz moje kráľovstvo nie je odtiaľto. Jn 18:36

V tomto kráľovstve je množstvo príbytkov. Pán Ježiš predsa povedal:

Pretože vám idem prihotoviť miesto a keď odídem a prihotovím vám miesto, prijdem zase a poberiem si vás k sebe, aby ste tam, kde som ja, aj vy boli. Jn 14:3

Pán Ježiš prehlásil, že ide pripraviť príbytky učeníkom a ďalším a ďalším kresťanom. Hneď nato prehlasuje: aby ste boli tak, kde som JA. Nehovorí – aby ste boli niekedy v budúcnosti tam, kde budem ja – ale on hovorí v prítomnom čase – aby ste boli tam kde ja. Toto dokazuje prítomný čas o Lotrovi – dnes budeš so mnou v raji. Aby si bol tam, kde som ja.

Sekty si našli verš, ktorým chcú dokázať, že zosnulí spia. Začína to tu:

Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel i vstal z mŕtvych, tak i Boh tých, ktorí zosnuli, skrze Ježiša privedie s ním. 1Sol 4:14

Vstal Ježiš zmŕtvych? Vstal. Teda aj tí ktorí zomrú, vstanú s Ním. Ale ak mŕtvi kresťania spia, potom aj Ježiš spí. Pretože kresťania nasledujú Ježišovu cestu. Buď je Ježiš živý a všetci ktorí v Ňom zomreli, v Ňom aj vstanú k životu – alebo – Ježiš spí a všetci spia s Ním až na deň súdu. Pokračujeme ďalej.

Lebo to vám hovoríme slovom Pánovým, že my živí, ponechaní do príchodu Pánovho, istotne nepredstihneme tých, ktorí zosnuli. 1Sol 4:15

Toto je logické vyústenie. Živí v tele, nepredstihnú vo vzkriesení tela tých, ktorí zosnuli v Kristovi, alebo inak – zomreli v Kristovi. Teda ak by dnes prišiel Ježiš v druhom príchode, najskôr budú oslávení tí, ktorí nás predišli v smrti.

Verš pokračuje triumfom siekt:

Lebo sám Pán s veliteľským povelom, s hlasom archanjela a s trúbou Božou sostúpi s neba, a mŕtvi v Kristu vstanú najprv; potom my živí ponechaní budeme razom s nimi vychvátení v oblakoch v ústrety Pánovi do povetria. A takto budeme vždycky s Pánom. 1Sol 4:16-17

Sekty tu nerozlišujú medzi smrťou tela a smrťou duše, ducha. Pavol tu hovorí o konečnom vzkriesení duše v spojení s telom, kedy duša aj telo budú oslávené tak, ako Ježiš.

Cirkev vždy učila, že táto posledná trúba, zatrúbi na konečné vzkriesenie TELA, ktoré sa stalo prachom a zemou. Tu nejde o dušu, ktorá bola do poslednej trúby s Kristom. Tu ide o opätovné konečné vstanie mŕtvych, kde sa telo a duša opäť spoja dokopy, už ako oslávené.

Teda Pavol tu nehovorí nič iné, čoby učila inak cirkev. Cirkev učila, že duše zosnulých sú s Kristom v momente smrti. Tak ako Pavol chcel byť hneď po smrti s Kristom. Ale ešte nemajú oslávené telá.

A teraz pozor! Tu ide o spásu, o konečné spasenie, ktoré sekty nielenže prehliadli, ale sami seba zo spásy vymedzili.

Kresťan v momente uverenia už je oslávený čo do duše, ktorá je v Kristovi. Ešte však nemá oslávené telo.

Oslávenie duše sa nedeje po smrti, ale v momente uverenia. Znovuzrodenie je novým narodením ducha človeka, jeho duchovnej podstaty. Nie však tela.

Ak sekty spájajú telo a dušu spolu, že obe zomrú, potom nepochopili spásu. Duch je znovuzrodený a smrť nad ním už nevládne. Zomiera len telo. Telo nie je oslávené, až do dňa súdu. Ale ak sekty veria, že spolu s telom zomiera aj duch človeka, alebo duša, potom táto duša nemohla prejsť znovuzrodením. Preto Ježiš hovorí:

Ja som vzkriesenie i život; ten, kto verí vo mňa, aj keby zomrel, žiť bude. Jn 11:25

Aj keby človek zomrel, bude žiť. Kto bude žiť? Telo? Nie! Ale Duša! Ak duša človeka uverí v Krista, je v Kristovi, Kristus je v nej skrze Ducha, táto duša ožila na večnosť, smrť už nemá nad ňou moc a ona neprechádza iba do nejakého starozákonného spánku. Pavol preto píše:

Smrť, kde je tvoj osteň? Kde, peklo, tvoje víťazstvo? 1Kor 15:55

Ak sekty veria, že ich duša bude po smrti tela v spánku, nepochopili absolútne spásu. Nad dušou kresťana už smrť nemá nárok. Peklo už nemá šancu aby bolo víťazom nad kresťanovou dušou. Telo je v smrti, ešte čaká na poslednú trúbu. No v žiadnom prípade duša. Duše zomrelých sú s Kristom, sú už dnes oslávené. Celý človek bude oslávený na konci… Poslednou trúbou vstane dovtedy mŕtve neoslávené telo, ktoré sa spája už s oslávenou dušou.

Duša vchádza do večného života znovuzrodením a to ešte počas života kresťana. Táto duša opúšťa mŕtve telo a je s Kristom. Po poslednej trúbe sa spája s telom a človek je tak komplet znovuzrodený spolu s telom, už je úplne rovnaký ako jeho Pán – Ježiš Kristus.

Ak sekty veria že spolu s telom zomiera alebo zaspáva duša, nechápu základný princíp spásy. Duša v Kristovi už nezomiera, ani nezaspáva. Preto ak sa pýtame na zosnulých kresťanov musíme vedieť, že sú s Kristom živí…

Amen…

Ak sa ti článok páčil, klikni na odber nových článkov