Televízia – miesto zlých duchov

Táto téma sa čím ďalej tým viac pretriasa v kresťanských kruhoch. Akoby až dnes sa kresťania preberali zo sna, v ktorom celé desaťročia spali. Až dnes si začínajú uvedomovať zhubnosť televízie, i keď mnoho kresťanov ešte stále spí.

V staroveku bolo centrum rodiny ale i spoločenstva – ohnisko. Ľudia sa stretávali pri ohni, kde preberali svoje problémy, riešili spoločné otázky, alebo plánovali vojenské postupy. Túto prax znovu-objavili Európania v Amerike, keď videli ako sa pri ohni radia Indiáni.

Neskôr sa stal centrom rodiny stôl. Pri ňom sa nielen jedlo, ale aj modlilo, či čítalo z Božieho slova. Stôl pretrval podnes, keď sa pri stole stretnú vysokí politici a prejednávajú mnohé otázky. V rodine tomu nebolo inak. Pri stole sa preberali všetky závažné situácie v rodine.

Mnoho ľudí si v domácnosti stavalo malé rodinné oltáre, zasvätené Bohu a Ježišovi. Mnohí ľudia dnes sú z toho prekvapení že niečo také existovalo, ja sám z rozprávania mojej mamy viem, že moja prababka mala takýto domáci oltár, kde sa rodina zišla k spoločným modlitbám k Bohu. Na oltári mali kríž, obrázky Ježiša – ako katolíci, obrázky svätých – oltár bol vždy okrášlený kvetmi.

Moderní liberálni kresťania dnešnej dobe sú zhrození, keď počujú o takomto oltári. Považujú to za modlárstvo a hneď vytiahnu verše z písiem, ktoré sú proti. No ako správnym modernistom im nevadí iná vec. Že dnes si človek miesto oltára urobil iný – novodobý oltár – na ktorý položil najväčšiu modlu všetkých čias – televíziu.

Títo falošní modernisti vedia napomínať ľudí, ak majú doma čo i len kríž na stene, nedajboh aby mal niekto doma ikonu. No absolútne ich nezaujíma, že človek má doma oltár s TV. Nejde o nič iné ako farizejstvo a pokrytectvo.

Ak si totiž porovnáme kresťanský oltár, pri ktorom sa rodina každý deň zišla k modlitbám a novodobý oltár s TV, neujde nám pravda, že oltár s TV je skutočná modla.

U nás doma bol raz protestantský pastor, ktorému sa nepozdávalo, že sme mali zavesený kríž ktorý sme dostali pri svadbe. TV sme mali tiež, ale sa sotva kedy zapla a to zvlášť vtedy, ak sme si chceli pozrieť nejaký biblický film.

Keď som neskôr naopak ja prišiel k tomuto pastorovi na návštevu, neprestajne mu doma išiel v pozadí televízor, pred ktorým sedeli malé deti, zhypnotizované obrázkami ktoré sa tam premietali. Na jednej strane bol tento farizej pobúrený jedným dreveným krížom, ktorý človeku pripomína umučenie Krista za nás, na druhej strane mu nevadí neprestajne zapnutá TV so svetskými programami. Pozrime sa teda na nevedomosť tohto pastora, ako aj mnohých ľudí ohľadom televízie.

Samotná TV ako vynález nie je zlá. Keď sa ľudia pýtali istého starca z hory Athos, či zakázať TV, ten sa len zasmial a povedal: ,,ale ľudia, veď to je vynikajúce médium na zvestovanie viery v Krista!”

Ak by TV slúžila na takejto báze, potom by bolo všetko v poriadku. Ibaže TV je zneužívaná temnými silami na svoju propagáciu, ísť proti desatoru, proti Bohu, čo robí zosmiešnením kresťanstva, nahradzovaním ho okultizmom a ezoterikou.

Ak sa v rodine zapne modla televízie, rodinu to miesto spájania rozdeľuje a oddeľuje od seba. Jednotliví členovia miesto rozhovorov a komunikácie, mlčky sedia pred TV a nechajú sa očarovať duchom, ktorý z TV vychádza.

Pokiaľ kresťania mali v dome kedysi oltáre, ktoré volali aj Boží Roh, alebo Svätý Roh, dnes miesto tohto miesta stojí démonický roh TV. Starí Gréci niečo vedeli o temných duchoch, keď domáceho ducha nazývali – Daimon alebo Genio. Išlo o zlého ducha v domácnosti, ktorý riadil, navádzal a inšpiroval členov rodiny k svojmu prospechu, smeroval ich názory a myšlienky. Ak sa rodina proti nemu postavila, dokonca ich mučil. Dnes sa ľudia na rozdiel Gréckeho človeka nedesia takéhoto domáceho démona, smejú sa zo sveta temných síl o ktorom si myslia, že ide o rozprávku, ba naopak, oni sa mu v srdci klaňajú.

Tu zbadáme pokrytectvo takzvaných falošných kresťanov, ktorí vám budú s bibliou v ruke kázať o modlárstve ak si doma urobíte oltár, ale nebude im vadiť démon, ktorý ovládol ich domácnosť myšlienkami, nápadmi, keď vzbudzuje v členoch rodiny vášne, ako aj útoky na sexuálne nízke pudy.

Duch TV sa dá spojiť s duchom divadla. Divadlo nie je ničím iným, iba ak zamieňaním skutočnej osoby človeka, za človeka úplne iného, ktorý hrá svoju rolu tak, aby stiahol diváka od pravdy k lži, že to čo sa deje na javisku, je pravdivé a reálne. Cirkev veľmi ostro vystupovala v dávnych dobách proti divadlám. Vyberieme iba jedného z mnohých – Jána Chryzostoma, ktorý povedal o divadle toto:

Divadlo odťahuje človeka od pravdy, keď mu podsúva falošnú pravdu a falošné videnie sveta. Len málokedy sa divadlo obíde bez vášní a útokov na nízke ľudské pudy. V srdci sa snaží k nejakej postave vzbudiť city, čím túto postavu zbožšťuje a ľudia sa do nej zamilujú, ba dokonca sa chcú na ňu podobať.

Tieto slová ak prenesieme do dnešného sveta, v ktorej hrajú podobní herci ako v staroveku, ovplyvňujú ľudstvo a pravda Chryzostoma sa stáva zjavnou. Dnes ľudia obdivujú postavy z filmov, dávajú si ich prezývky, dokonca pomenúvajú podľa nich svoje deti, dodávajú si z nich silu, chcú sa na nich podobať, šalejú keď sa niekde objavia, mnohí hovoria o životnom zážitku, ak sa ocitli v blízkosti nejakej celebrity.

Ako triezvo videla cirkev divadlo v starých časoch a ako pokrivene hľadí na divadlo a TV dnešná kresťanská obec?! Cirkev aj v tom čase tvrdila, že divadlo môže mať aj dobré stránky, ak sa ľuďom ponúka pravda. Ale to sa deje len zriedkavo a my to môžeme vidieť aj dnes, že je to tak.

Cirkev v konečnom dôsledku neodsudzovala divadlo ako také, ale čo odsudzovala bolo, že divadlo – napodobňovalo pravdu a zahrávalo sa so skutočnou realitou.

Dnes cirkvou odsúdené divadlo, sa dostalo do našich domov, do ich srdca, kde zaujalo miesto ohniska, stola, či oltára Kristovi. Televízia otvorila dvere nášho domu, do ktorého k nám vchádzajú nielen zlodeji drahocenného pozemského času, ale aj celé zástupy ľudí, ktoré napodobňujú pravdu a zahrávajú sa so skutočnou realitou, ako písala ranná cirkev.

Denno denne do našich domovov vchádzajú falošní učitelia, liečitelia, kovboji, gangstri, ezoterici, vykladači karier, okultisti, čarodejníci, vedci s ich šialenými teóriami, a rôzne viery od výmyslu sveta, počnúc pohanskými, končiac falošnými učeniami nekonečného vesmíru, cestovania na iné planéty, až to končí pri UFO.

Naše domovy sa tak stali skutočnými divadlami. Pokiaľ v staroveku človek videl divadlo raz za čas, pretože herci – komedianti – často cestovali z mesta do mesta – dnes má moderný človek divadlo nielen na dosah ruky, kdesi v meste – ale priamo v dome, kde mu ide nepretržite celé dlhé hodiny. U mnohých toto divadlo nie je už len v spoločnej miestnosti rodiny, ale aj v každej izbe.

Ak by sme verili v evolúciu, mohli by sme dnes povedať, že človek postúpil na schodík, kde by sme ho mohli nazvať – HOMO MÉDIUM. Inak povedané, človek bez vlastného názoru, bez vlastného zmýšľania, opotrebovaný človek, ktorý je tak presýtený informáciami, že totálne stratil pravdu!

Človek pred TV vchádza do rovnakého stavu ako človek v opilosti. Ako opilec prestáva rozoznávať realitu pod vplyvom nápoja, tak človek sledujúci TV prestáva rozlišovať realitu okolo seba, ktorú nahrádza realitou podsúvanou skrze médium – TV. Človek pod vplyvom TV sa dostáva do mentálneho úpadku, keď už nedokáže rozlíšiť hranice pravdy a klamstva, keď pravdu považuje za klamstvo a klamstvo za pravdu. Mnohí ľudia sú tak závislí na TV, že ju nedokážu vypnúť, pretože démon zviazal ich dušu a oni sú len hračkou temných síl bez moci sa ich vzdať.

TV oslabuje v človeku stvoriteľské nadanie, ktoré každý jeden človek od Boha obdržal ako dar, ako talent, o ktorom evanjelium hovorí. Mnohí ľudia pod vplyvom TV tak zdegenerujú, že sa začnú nazdávať akí sú neschopní, ba dokonca nariekajú, že im Boh žiadne talenty nedal, čo by sme mohli označiť za rúhanie.

Títo ľudia obdivujú iných ľudí skrze TV ako modly a sledujú ich kroky, čo hovoria, čo jedia, čo čítajú. Týmto postojom samých seba znehodnocujú, keď v porovnaní s vysnívanou celebritou, sa zdajú vo vlastných očiach nedokonalí, nezaujímaví, priemerní.

TV vzbudzuje u ľudí vášne, zapaľuje ich city a pocity, navodzuje zmyselnosť a hlavne – útočí proti Božiemu poriadku, desatoru a Bohu samotnému. Robí to prefíkane – nie priamo, ale jemne a akoby samovoľne.

Pohanský svet nerozlišuje medzi denomináciami. Pre ateistu je katolícky kňaz rovnaký ako pastor protestantského zboru, alebo pravoslávny pop. Ak pohan vidí v seriáli kňaza, ktorý sa dá podplatiť, alebo sľúbil celibát, pritom má pomer s vydatou ženou, vyvoláva to v ňom odpor ku kresťanstvu a viere. A TV pod vplyvom satana dobre koná svoje dielo deštrukcie. Od rozprávok pre malé deti, až po dospelých ľudí, ukazuje na kresťanstvo ako buď na falošné náboženstvo, alebo jedno z mnohých náboženstiev. Posmešky na cirkev, Ježiša, svätých kresťanov, sú v TV zastúpené neprestajne.

V malých náznakoch, úškrnkoch, posmechu. Kresťan sledujúci takého relácie, sa začne za vieru hanbiť, pretože jeho okolie je posmeškami na kresťanov sformované a opakuje len to, čo ho TV naučila.

Veda, ktorá v podstate vyšla z alchýmie a okultných názorov na svet, dnes formuje myslenie jednotlivcov už od detského veku, skrze školské lavice, so silnou podporou TV a jej relácií, ktoré sa zdajú ako vážne a vedecké, pritom nejde o nič iného, ako o nahradenie kresťanskej pravdy falošnými víziami vedy.

Nie je divu, že kresťania sú dnes pod vplyvom evolúcie, veria na miliardy rokov vzniku sveta, smejú sa spolu s pohanským svetom nad tým, že písmo hovorí o našej zemi že sa nepohne, že je pevne postavená bez pohybu, že slnko a mesiac sú malé svetlá a mnohé ďalšie biblické pravdy. Veda premenovaná z okultnej alchýmie, zaujala silné miesto v hlavách nielen pohanov, ale aj drvivej väčšine kresťanov, ktorí ju dávajú zarovno, ak nie vyššie ako Božie zjavenie človeku.

Útok na kresťanstvo skrze TV je vsadené v rozprávkach pre najmenších, keď v pozadí týchto rozprávok sa mihajú obrazy sexuálnych zvráteností, alebo diabolských znakov. Ak sa dospelý človek nedokáže ubrániť vplyvu TV a klamstiev, ktoré táto skrinka šíri, o koľko menej sa dokážu okultnému vplyvu brániť deti, ktoré majú dušu prázdnu, no TV túto dušičku naplní svinstvom lži.

TV zasahuje do duchovnej ríše človeka, keď ovplyvňuje výrazne jeho myšlienky a predstavy. Zasahuje tak do duchovnej sféry jednotlivca a tam pracuje na odstránení povedomia Boha, ktorého nahrádza silou, svetlom, energiou, svetskou láskou, pocitovou láskou a inými formami.

Pokiaľ kresťanstvo vždy bolo zamerané na striedmosť, sledovalo pochody vnútorného sveta kresťana, ktorý eliminoval hriech a vášne, TV robí presný opak. Stráca sa striedmosť nad zmyslami, ktoré sa dostanú do moci TV a tá ich okamžite podvedome formuje, pričom tlačí na najnižšie pudy a ľudské city. Tak sa dnešný človek, vyformovaný skrze TV, stáva osobou ktorá všetko posudzuje skrze zmysly. A aj kresťania tak dnes hovoria – to bol taký silný zážitok, tak silné emócie vo mne vyvolal taká či onaká kresťanská akcia.

Miesto viery v Spasiteľa, sa tak človek Kristovi odsudzuje, keď hľadá svoje pocity čo nie je nič iného, ako hľadať spásu v sebe.

Ak pôjdeme ďalej, TV učí ľudí bezcitnosti a krutosti. Toľko násilia ktoré TV neprestajne chrli, človek dávnoveku nevidel za rok, čo dnešný človek vidí za hodinu. TV doslova vyhľadáva násilie, krutosť, počnúc novinami, končiac filmami. Ľudia sa pod týmto vplyvom stávajú voči druhým ľuďom chladní, odmietaví, povýšeneckí, bezcitní.

Devastácia viery sa prevádzkuje cez TV nielen skrze pohanské programy, ktoré Krista zosmiešňujú, alebo degradujú na úroveň človeka, veľkého učiteľa, ale aj skrze mnohé dlhé kázne, biblické kázne, čo prekrúcajú celé učenie cirkvi všetkých vekov, ktoré nahrádzajú svojimi vlastnými výplodmi a fantáziami, ktoré si sami z písma vyčítali.

Satan povedal – som Boh. Adam povedal – som boh bez Boha. Herec si v srdci hovorí, môžem byť čím chcem, aj Bohom aj Satanom. A je to tak. Dnes hrá herec Ježiša, ktorý rozpráva niečo úplne iné, ako zachytávajú evanjeliá, len aby oklamal divákov. Hovorí o láske, dobrote človeka, humanizme. No zajtra tento istý herec bude gangstrom, alebo okultným čarodejom.

Nie je div, že herci vo svete vo veľkej miere stoja za projektami satanizmu. Herci sa stavajú do pozície – opozície voči kresťanstvu. Sú zneužívaní na propagovanie útokov proti desatoru, zvlášť dnes mocne podporujú homosexualitu, či zabíjanie nenarodených detí. Sú zneužívaní skrze politikov na ich proti-božské projekty. Za toto svoje úsilie dostávajú nemalé honoráre, keď ako Judáš zrádzajú Krista, aby zarobili svojich 30 strieborných. Česť tým malým výnimkám.

TV ako taká problémom nie je. Problémom je to, kto do nej vkladá programy, filmy a relácie. Musíme povedať, že TV je v moci temných síl, ich formovania myslenia a viery človeka. Darí sa je v tejto oblasti dobre. Tak ako Sahara, bola kedysi úrodnou pôdou, ktorú nadmerným chovaním dobytka človek premenil na púšť, tak aj TV ako Saharský dobytok, žerie posledné zbytky kresťanskej viery a slobody človeka. Duchovná Sahara sa rozširuje do celého sveta. Tam kde prednedávnom silne bujnela viera v Krista, je dnes neúrodná púšť.

Európa a Amerika sú hlavnými ukážkami premeny úrodnej zeme na púšť. Európske národy behom jedného storočia, totálne od viery odpadli a premenili sa na miesto bez skutočného života. TV vysoko urýchlila toto pustošenie.

Tento článok mal ako predlohu starší článok z doby, kedy ešte nebol rozšírený internet. Dnes už TV internet dobehol, spolu s dezinformáciami a bláznivými videami nielen zo strany pohanov, ale aj mnohých kresťanských spolkov, ktoré sa tvária odbojne a radikálne, pritom stoja na modernistickom učení. Očakávanie konca sveta, hľadanie jazdcov apokalypsy, určovanie dátumov príchodu Ježiša, obmedzovanie pokrmov ktoré Boh pre človeka stvoril a mnohé ďalšie výstrelky, vysielajú skrze internet tieto spolky pod plášťom kresťanskej viery.

Kresťan by mal byť veľmi obozretný voči TV ako aj internetu. V podstate učenie cirkvi je veľmi jednoduché – ver v Ježiša na spásu, posväcuj svoj život na obrátenie hriešnikov a prezentáciu Boha vo svete.

Prečo by mal kresťan mať tento žrút času zapnutý, alebo dokonca ho mal v centre rodiny a bytu?! Prečo by sa mal klaňať tejto skrinke, v ktorej vystupuje šelma protikreťanstva, držať ju na svojich prsiach ako jedovatého hada? Ježiš nás oslobodil nielen od hriechu v zmysle svojho vykúpenia, ale nás oslobodil aj od pôsobenia hriechu v našich životoch. Záleží na tom, či hriech skutočne chceme vykoreňovať, bojovať s ním, drviť ho a porážať?!

Modla TV môže byť zničená jedným šmahom meča? O koľko zostane kresťan slobodnejší, keď sa zbaví tejto ópiovej drogy? Na to potreba len dve veci – chcieť sa skutočne zbaviť tejto drogy a posunúť túto túžbu v modlitbe k Bohu. Boh už vykoná svoje a dodá svojmu dietku silu.Ale chce sa dnešný kresťan vôbec tejto závislosti vzdať?

Ak sa ti článok páčil, klikni na odber nových článkov