Starostlivosť kresťana o svoj duchovný život

Keď v dávnych dobách boli vydávané príručky, ako sa má kresťan starať o seba, svoju vieru a kresťanstvo, dnes sotva niečo také počujeme. Preto tu vytiahnem praktickú príručku kresťanov dávnych časov, ktorí to skutočne s vierou mysleli vážne.

Pozornosť

Prvou zastávkou kresťana na ceste svätosti je pozornosť. To znamená, všetko konať s plným vedomím toho čo konáme a so sústredenosťou. Modlitba, práca, čítanie písma, rozjímanie, ak toto človek nekoná s plným nasadením vedomia, sotva mu to nejako poslúži. Odrapotané modlitby a odčítaný povinný denný úryvok z písma, či z nejakého zamyslenia, bez pozornosti a sústredenia, je rovnako zbytočný, ako keď kresťan sleduje telenovelu v TV.

Jedlo

Druhou zastávkou starostlivosti o seba je miernosť v jedle. Nadmerné jedenie, neprimerané jedenie, nabudí telo najprv k veľkej aktivite, až k hyperaktivite, na druhej strane o nemalú chvíľu príde opačný problém – malátnosť, lenivosť a spánok. Neprimerané požívanie jedla a prejedanie sa, so sebou nesie hriechy zmyselnosti a milovania tela. Nie darmo Pavol píše, že v posledných časoch a ľudia budú klaňať bruchu, ako svojmu bohu. Ak človek chce kráčať po ceste svätosti, musí žiť v oblasti stravy striedmo.

Nadmerné jedlo priťahuje k sebe zárodky hnevu, rozptyľovanie a nevyváženú náladu.

Prebudenie

Hneď po prebudení je si dobré uvedomiť, že človek nemusel vstať, mohol v noci zomrieť, ako sa to stalo mnohým. Preto sa má radovať z toho, že mu Boh Otec dal ďalší nový deň, ktorý môže využiť na Jeho slávu.

Vstanie z lôžka je rovnaké ako vstanie z hrobu a nevedomosti. Nabili sme vedomosť a preto prvé čo by mal kresťan robiť, je oslavovať Pána, modliť sa k Nemu, ďakovať mu za dobrodenia.

Keď pristúpi kresťan k rannej modlitbe, musí ju vykonávať s plnou pozornosťou. Zvlášť ak sa modlí modlitby cirkevné, teda také, ktoré sú predpísané a on ich iba číta. Tu je nebezpečenstvo prečítať modlitby bez pozornosti, kedy kresťan ani nevie, čo sa modlil.

Je dobré si prečítať kúsok z evanjelia a pozorne počúvať, čo nám Pán Ježiš v ňom hovorí a čo od nás požaduje. On predsa povedal:

Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje, a kto mňa miluje, toho bude milovať aj môj Otec, aj ja ho budem milovať a vyjavím mu seba samého. Jn 14:21

Pán Ježiš nás učí zachovávať dve prikázania – milovať Boha a milovať blížneho. Celý zákon a proroci sú obsiahnutí v týchto dvoch príkazoch. Celý Ježišov život je obsiahnutý v týchto príkazoch, aj preto písmo píše, že Ježiš je koniec zákona. Evanjelium nás má vyučovať, ako sa máme chovať k iným ľuďom a k Bohu Otcu.

Veľa čítania a dlhé modlitby môžu škodiť

Tieto dve veci sú pre nových kresťanov, ako aj pre vlažných kresťanov veľmi obtiažne. Duša ktorá nie je navyknutá venovať sa duchovným veciam, sa môže na krátky čas síce zapáliť, ale bez hlbokého koreňa pôjde iba o dočasné nadšenie, keď kvet nášho entuziazmu veľmi rýchlo vyschne.

Preto je dobré v začiatkoch venovať modlitbe, rozjímaniu a čítaniu písma, iba krátku dobu, pokiaľ sa duša nezocelí a nenaučí sa jesť tvrdý duchovný pokrm. Veď rovnako ako nadmerné množstvo jedla škodí vnútornostiam a žalúdku, tak nadmerné duchovné činnosti, v začiatkoch oslabujú myseľ a veľmi rýchlo kresťan od duchovna odpadne.

Kresťania ranných časov nováčikom odporúčali krátke modlitby, no zato časté. Časté a krátke pamätanie na Boha Otca a pravdy kresťanskej viery, pripomínanie si umučenie Ježiša za náš, keď zomrel pre nás a vstal pre nás na naše ospravedlnenie.

Až keď duša človeka a jeho trénovaná myseľ dosiahne určitej hĺbky, potom je možné modlitby predlžovať, ako aj duchovné čítanie. Nikdy nemá ísť v duchovne o kvantitu, ale o kvalitu. Nie darmo Pán hovorí:

A keď sa modlíte, nehovorte mnoho ako pohania, ktorí sa domnievajú, že pre svoju mnohovravnosť budú vyslyšaní. Mt 6:7

Ak sa modlíme v zápale dňa, nájdime si chvíľu kedy nie sme pod tlakom, nie sme v časovej tiesni. Vzývanie Ducha Svätého aby pomohol našej slabosti je na mieste. Dostať sa do Božej prítomnosti je tiež namieste. Predstavme si, že pri našej modlitbe sedí vedľa nás sám Pán Ježiš a my modlitbu adresujeme Jemu.

Deň bez duchovnej stravy je dňom úpadku kresťana. Satan má veľa spôsobov ako kresťana odviesť od duchovnej stravy a čím viac sa kresťan tejto strave vzďaľuje, tým menej sa bude duchovne stravovať, až jedného dňa sa prestane modliť, ako aj čítať evanjelium.

Žiť v Božej prítomnosti

Kresťan sa má snažiť žiť v Božej prítomnosti. Tu nejde o život v akomsi inom svete, ale žiť teraz a tu. Vidieť Boží prst v každej okolnosti ktorá sa kresťanovi v živote deje. Kresťan má byť triezvy nielen v oblasti alkoholu, ale hlavne v oblasti prítomnosti, aby nepáchal hriechy nevedome a neúmyselne.

Spočiatku to pôjde ťažko, keď kresťan bude odbiehať mimo realitu, k svojim snom, záľubám, koníčkom, k svetským myšlienkam, k zábave, k politike, k športu a podobne. Počas týchto chvíľ môže páchať hriechy, ktoré si ani len nevšimne. Prehliadne núdzneho človeka, alebo sa nahnevá na ľudí okolo seba, keď mu niekto zavadzia pri chôdzi, nehovoriac o hriechoch, ktoré kresťania páchajú v aute, v neprestajnom reptaní, keď sa preťahuje čas strávený v aute z dôvodu zápchy a podobne.

V takýchto chvíľach je zvlášť dobré sa oddať krátkej modlitbe, alebo rozjímaniu o pravdách kresťanských. Ak kresťan pozoruje pohnútky svojej mysle a rozpozná hriech ktorý v nej objavuje, má ho vyznávať Bohu skrze Ježiša, a žiadať nielen o odpustenie, ale aj o nápravu.

Myseľ kresťana ktorý žije podľa sveta, bude v tejto veci veľmi slabá a malátna. Dokonca sa môže falošne nazdávať, že takýto spôsob života je ťažký, ba až nemožný. Ale ak sa časom myseľ bude vracať k modlitbe a k rozjímaniu, stane sa pevnou a duchovnou. U Pavla ide o rozdelenie medzi ľudí telesných a duchovných. Telesní myslia na svet, duchovní na Boha.

Lebo tí, čo žijú podľa tela, zmýšľajú telesne, ale tí, čo žijú podľa Ducha, zmýšľajú duchovne. Rim 8:5

Večer

Vo večerných hodinách je dobré sa uložiť ku spánku s rozjímaním o dni, čo nám priniesol a koľko sme Krista ukazovali a kázali temnému svetu. Ďakujme za dobrodenia, ktoré nám Pán daroval. Vyznávajme hriechy, ktoré sme spáchali. Usínajme v Božom lone, v jeho prítomnosti a láske.

Večer je tiež veľmi osožné rozjímať o smrti, pretože spánok je podobný smrti. I keď dnes je táto téma nepopulárna, v kresťanstve by mala byť prirodzená. Uvedomenie si pravdy, že Boh určil deň našej fyzickej smrti, by nás malo viesť k múdrosti, správne využívať čas, ktorý je veľmi drahý. Čas nikdy nevrátime, ani si nekúpime ani len jeden deň naviac.

Vykupujte čas, lebo dni sú zlé. Ef 5:16

Myslime na svojich blížnych, modlime sa za nich a žehnajme nielen im, ale aj nepriateľom. Modlime sa za všetkých ľudí ktorých v daný deň stretneme. Modlime sa a žehnajme im.

Neodplácajte sa zlým za zlé, ani zlorečením za zlorečenie, ale naopak: žehnajte, lebo na to ste povolaní, aby ste zdedili požehnanie. 1Pt 3:9

Počúvajme Ježiša a konajme tak ako On, premýšľajme ako by konal On na našom mieste. To nie je nič iného, ako píše Pavol, mať myseľ Kristovu:

My však myseľ Kristovu máme! 1Kor 2:16

Amen…

Ak sa ti článok páčil, klikni na odber nových článkov