Dvaja slepci – nedeľné evanjelium

Keď Ježiš odchádzal odtiaľ, nasledovali Ho dvaja slepci, kričali a volali: Zmiluj sa nad nami, Syn Dávidov! A keď vošiel do domu, prišli k Nemu tí slepci. Ježiš im povedal: Či veríte, že to môžem učiniť? Odpovedali Mu: Áno, Pane. Nato sa im dotkol očí a povedal: Staň sa vám podľa vašej viery! I otvorili sa im oči a Ježiš im pohrozil a povedal: Hľaďte, aby sa nikto nedozvedel o tom! Ale oni vyšli a rozniesli povesť o Ňom po celej tej krajine. Mt 9:27-31

Staň sa vám podľa vašej viery – hovorí Pán. Nie podľa viery, ktorú vám Boh vlial, ako to učí kalvinizmus. Ale staň sa vám podľa vašej viery. Viera je naša. Viera nie je podmienená pádu Adama. Ba naopak. Ľudia o sebe veria, že sú dobrí, premietajú o sebe ako o morálnych ľuďoch. Veria v lepší život, v lepší politický systém, v spoločnosť bez hriechu. Kde sa to v ľuďoch berie, keď kalvinizmus vyučuje, že ľudia sú totálne špatní a nič v nich nie je, o čo by sa Boh mohol zachytiť?

V tomto texte je ich omyl. Boh vie načo vsadil. Na vieru človeka ktorá je jeho.

Druhou vecou ktorú si všimneme je to, že Pán hovorí – staň sa vám podľa vašej viery. Staň sa vám. On nenamieta proti ich viere, nedáva im žiadne podmienky len prijíma ako veria. Pán Ježiš je v tejto reči tŕpny – nečinný. Nielen spása, ale aj uzdravenie, alebo čokoľvek čo človek od Boha žiada, je uskutočnené podľa našej viery. Ak človek verí, že ho Boh uzdraví, Ježiš iba tŕpne odpovedá – nech sa ti stane tak, ako veríš.

Tu ak sa zastavíme a vidíme dnešné ochromené kresťanstvo, musíme sa pýtať spolu s Ježišom – keď sa vrátim druhý krát, nájdem ešte vieru na zemi? Veríme bez pochybností, že Ježiš žije? Veríme že On koná vo svete svoje dielo? Veríme v absolútnu Božiu prozreteľnosť? Veríme že ak o čokoľvek prosíme, to a dostaneme?

Mnoho ľudí hovorí – verím. Ale keď príde na ukázanie ich viery, obracajú sa na pomoc k svetu. Istý kresťan napísal o viere toto:

Duchovný život nie je možný, ak človek nemá absolútnu dôveru v Božiu prozreteľnosť. Musíme dosiahnuť pevného presvedčenia a neskôr prídu aj osobné skúsenosti, že všetko, čo sa s nami deje a všetky okolnosti, do ktorých sa v živote dostaneme, sú od Boha. Že nám tým Boh chce niečo ukázať alebo nás niečo naučiť. Sú to lekcie v Božej škole, ktoré máme absolvovať. Buď aby sme poznali svoj pravý (žalostný) vnútorný stav a svoju slabosť, alebo aby sme sa v boji zaskveli ako vojaci Kristovi a duchovní zápasníci.

Vieru v Krista nemôžeme oddeliť od Neho samotného. Zacitujem ďalej, čo ten kresťan hovorí:

Byť kresťanom znamená, mať Ježiša neustále vo svojej duši, žiť v Ňom, myslieť v Ňom, cítiť v Ňom, konať v Ňom. Inými slovami, byť kresťanom znamená byť nositeľom Krista a nositeľom Ducha.

Viera je neoddeliteľná od Ježiša. On je stredom všetkého od spasenia, po posvätenie. Pavol o tom píše v liste Rimanom:

Vy však nie ste v tele, ale v Duchu, ak Duch Boží prebýva vo vás. Ale ak niekto nemá Ducha Kristovho, nie je Jeho. Rim 8:9

Duch Boží prebýva vo vás. Je to Duch Krista a ukazuje sa svetu mnohými spôsobmi.

Ďalšou vecou v tomto texte je slepota. Duchovná slepota je horšia ako fyzická. Farizeji síce fyzicky videli, no boli vlastne slepí čo do pravdy a poznania. Dnešná doba je dobrým príkladom takejto slepoty, ktorá je ďaleko horšia ako mor, alebo dnes tak mocne prezentovaný koronavírus.

Svet vrátane toho kresťanského, sa na všetko pozerá skrze matériu. Premýšľa skrze matériu, počúva, ochutnáva, dotýka sa, ovoniava skrze matériu. Ale písmo hovorí o matérii že síce je viditeľná, ale je aj pominuteľná. Že to čo nie je vidieť, je večné.

Nehľaďme na to viditeľné, ale na neviditeľné. Viditeľné je totiž dočasné, ale neviditeľné je večné. 2Kor 4:18

Materializmus nemôže chápať duchovné veci. Nevidí príčiny a dôsledky, ktoré sa vo svete dejú. Nemôže vidieť Božiu prozreteľnosť v každej jednej situácii, v ktorej sa človek ocitne. Materiálne zmýšľanie si vymyslelo materiálne poňatie sveta. Svet vznikol výbuchom, človek sa vyvinul z jednej bunky, na to treba dlhý čas a preto tu máme milióny až miliardy rokov vývoja. To všetko je slepota a v tejto slepote má diabol svoju moc. On utvrdzuje takto slepých ľudí v ich omyle, až to zašlo tak ďaleko, že dnešný človek dobré veci nazýva zlými a zlé dobrými.

Beda tým, čo na zlé povedia: Dobré, a na dobré: Zlé, ktorí tmu menia na svetlo a svetlo na tmu, trpké na sladké a sladké na trpké. Iz 5:20

Je to paradox, že toľko študovaných ľudí ako je dnes, nebolo nikdy v celej histórii. Toľko poznatkov a dnes zvlášť skrze internet, toľko informácií človek môže študovať. Napriek tomu ľudia zostávajú slepí a nevidia pravdu. Napriek hore vedomostí, ktoré sa dajú behom pár chvíľ získať, je človek absolútne nevidomý čo do pravdy.

Tu teda vidíme, že múdrosť a vedomosti sú dve odlišné veci. Svet dnes velebí a oslavuje študovaných. Ak človek prejde niekoľkými vysokými školami, má vo svete zelenú. Ale múdrosť sa nezískava poznaním vedomostí, lež je čerpaná zhora.

Hlúposť študovaných zákonníkov, ktorí celý život boli zahrabaní v písmach, dáva za protiklad úprimnosť a jednoduchosť obyčajných ľudí, dokonca slepcov, ktorými všetci opovrhovali a myslel si, že sú slepí preto, lebo ich predkovia páchali hriechy. Jednoducho sú slepí, lebo sú hriešni, alebo pykajú za hriešnych predkov.

Dnešná situácia ohľadom písma je podobná. Toľko výkladov písma nemala žiadna iná doba. Toľko komentárov, kázní, vysvetlení, napriek tomu nenájdete v tých výkladoch zhodu. Farizeji a dnešní kresťania, ktorí túžia po vlastnej pýche dobre poznať slovo Božie, ktoré sa dá vykladať rôzne, nemá obdobu. Na každej doktríne sa cirkvi hádajú a hašteria. Ježiš ide do úzadia a ľudské sily a snaženie, vychádzajúce z pýchy a nepoddajnosti, či tvrdej šije, produkujú jeden pohľad na vieru za druhým. Dnes taký, zajtra iný.

Duchovná slepota zasiahla kresťanov ako blesk z neba. Miesto pokory a služby, sa kresťania dohadujú na správnych doktrínach. Ich životy sú jedna veľká bieda. A prečo? Pretože nedôverujú Bohu, nechodia s Bohom, nemilujú Boha, ale milujú seba a svoje vedomosti, múdrosti, telo a vášne ktoré ich zožierajú ako červ.

Ranný kresťan uveril v Ježiša a túžil sa Mu podobať. Nešlo mu len o vieru a spásu, ktorú so samozrejmosťou prijal, ale chcel sa podobať na svojho Majstra. Tak ako apoštoli. Počiatočné učenie o spáse zahodil za hlavu, bol si istý svojou záchranou skrze vieru, ale teraz prichádza na rad napodobňovať Toho, ktorého z rozšírenými zreničkami uctieva, miluje a vyznáva.

Pre dnešných kresťanov je Ježiš len nejakou vzdialenou postavou histórie. Kresťan má tonu vedomostí, ale srdce nezasiahol amorov šíp lásky k Bohu. Z tejto pozície je viera len vypočítateľnou kalkuláciou, ako žiť pohansky, pritom byť spasený. V rannej cirkvi nachádzame lásku ku Kristovi, keď sa mnohí snažili na svoj idol podobať. Dnešné deti sú chytrejšie ako kresťania. Keď majú svoj idol, speváka alebo športovca, snažia sa rozprávať ako on, citujú ho, dokonca si dávajú účes ako ich idol.

Kresťania však na svoj idol – Ježiša – z zvysoka kašlú. Aha – Ježiš? Verím v neho, hovorí kresťan ktorý kráča do krčmy. V Rannej cirkvi sa zachoval takýto text:

Chcem byť ako Ježiš. Pozerať Jeho očami a myslieť ako On. Preto som si ustanovil tri základné body, ako sa chovať k blížnym tak, ako by sa choval Ježiš:

1.) nechcem vidieť nič špatného v žiadnom človeku;
2.) chcem konať ľuďom dobro, tým, ktorí ma urážajú, chcem konať dobro ešte horlivejšie
3.) chcem znášať utrpenie bez reptania a odmietania. Viem, že všetko je Božia vôľa čo sa mi v živote deje a preto čokoľvek sa mi v živote stáva, pochádza z Božej pravice…

Dnešný kresťan nad týmto len mávne rukou. Mnohí aj uznajú, že tieto veci sú správne, ale nemajú záujem ich transformovať do reality.

Najhoršie na tejto veci je to, že ľudia si myslia že vidia. Je potrebné ísť za Ježišom. On je zdroj našej vidomosti. On sa nás aj dnes pýta – veríš že to môžem učiniť? Alebo máš problémy, starosti, chorobu a hľadáš dobrého doktora ktorý ťa vylieči?! Stalo sa ti v živote nešťastie, hľadáš právnika, známeho ktorý má kontakty, obraciaš sa k svetským inštitúciám, aby ti pomohli? Ako keby Boha nebolo, ako keby On nedokázal všetko vyriešiť.

Záverom Pán Ježiš chce negovať snahu týchto slepých, aby nehovorili o tom čo sa im stalo. Ale oni v radosti a nadšení rozhlasujú, aké veci s nimi urobil Pán. Kresťanov Boh uzdravil z duchovnej slepoty. Ale nie je ich vidieť. Nerozhlasujú vo svojom okolí, v práci, priateľom čo s nimi urobil Pán. Čím to je?

Keď počúvam fanúšika slovana, alebo barcelony, ako hovoria o svojich milovaných kluboch, pýtam sa sám seba – prečo kresťania nehovoria o cirkvi a Kristovi? Ako je to možné, že svetskí ľudia o svojich idoloch dokážu hodiny hovoriť, ale kresťan o Kristovi mlčí, ba keď príde reč, niekedy sa smeje so vtipkujúcimi na adresu Boha, aby nebol na posmech.

Milostivý Pane, sme slepí, nevidomí, rovnako ako títo dvaja slepci ktorí však prišli za tebou. Vytrvalo sa ťa dožadovali a ty si im dal to, po čom túžili – aby videli. Otvor aj naše slepé srdcia, aby sme videli duchovne, aby sme viac a viac poznávali Teba a Tvoju lásku k nám hriešnym. Aby premožení touto láskou sme sa Ti chceli podobať. Pomôž našej slabosti. Amen…

Ak sa ti článok páčil, klikni na odber nových článkov