Vášne a boj s nimi…

Tento článok je pre znovuzrodených kresťanov. Budeme sa baviť o vášňach. Kresťania sa dnes často pýtajú: prečo ma Boh nevypočuje, prečo Boh nereaguje na moje modlitby, prečo nemám toľko požehnania v živote ako iní kresťania, prečo nekoná skrze mňa Boh tak, ako konal v Apoštolských časoch? Hovoríme si, že je to všetko dávno, že dnes niečo také nie je možné. Ale to nie je predsa pravda.

Aj dnes platí to, čo platilo vždy – hriech nás oddeľuje od Boha! Aj keď človek uveril a myslí si, že má spásu vo vrecku, čo je mu to platné, keď v jeho živote nie je vidieť Božie konanie, keď jeho kresťanský život je polo-mŕtvy? Žiť v hriechu je to isté, ako sa skryť do kríkov rovnako, ako to urobil Adam a keď prichádza Boh mlčať, aby si ma nevšimol.

Neverme tým ktorí tvrdia, že boj s hriechom je nemožný. Písmo hovorí opak – boj s hriechom je prirodzenou potravou kresťana. K čomu by nám bola duchovná zbroj, keby sme ju nepoužili proti výpadom diabla a temných síl?!

Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach. Ef 6:12

Istotne že nad hriechom nikdy človek dokonale nevyhrá. Vždy sa nájdu hriechy v srdci, tajné hriechy, hriechy nevedomé. Ale my máme pred svetom ukazovať Krista v sebe, veď Duch Svätý v nás zaiste prebýva. Duchovná myseľ a duchovný človek je taký, ktorý žije nie podľa živlov sveta, ale podľa Boha.

Vy však nie ste v tele, ale v Duchu, ak Duch Boží prebýva vo vás. Ale ak niekto nemá Ducha Kristovho, nie je Jeho. Ak je Kristus vo vás, tak je telo mŕtve pre hriech, ale duch je živý pre spravodlivosť. Rim 8:9-10

Ak študujeme veľkých bojovníkov v cirkvi, divíme sa nad ich požehnaním od Boha, ako skrze nich konal. Aké divy a zázraky robili, i keď boli rovnakí ako my, hriešni. No predsa tu bol veľký rozdiel. Oni nielenže uverili, ale v Kristovi aj žili a Kristus v nich a to zjavne, viditeľne.

Nebavíme sa o spáse a dosiahnutiu spasenia skrze boj s hriechom. My sa tu bavíme o kresťanoch, ktorí si boli plne vedomí svojho postavenia Božieho dietka, keď sa rozhodli nežiť proti Bohu v hriechu, ale žiť s Bohom koľko to len na padlú ľudskú prirodzenosť ide.

Nebavíme sa tu ani o postavení kresťana v Kristovi. Kresťan v Kristovi je bez hriechu pred Bohom, pretože Ježiš sám ho očistil. My sa tu bavíme o postavení kresťana pred svetom, pred ľuďmi a pred okom nevercov. Tí nevidia naše ospravedlnenie, ale čo vidia je spôsob nášho života. Nad touto vecou je potrebné dlhšie premýšľať aby sme sa dostali do bodu, kedy uvidíme dve veľké veci nášho posväcujúceho sa života.

Prvou vecou je reprezentácia Boha na zemi svojimi skutkami. Ide o ukazovanie Kristovho charakteru svetu. Mnoho ľudí aby sa dostalo k Božiemu slovu a prijalo vieru z počutia, potrebuje aj vidieť že kresťanstvo mení človeka. Ak opilý kresťan zvestuje evanjelium, sotva kto ho bude počúvať. Ľudia túžia po svätosti a dobre. Napriek ich padlému stavu. Ale keďže toto dobro nevidia u kresťanov, ba skôr v dnešných časoch kresťania konajú viditeľné hriechy, utiekajú sa k falošným učeniam humanizmu a veľkosti človeka aj bez Krista. Práve o tomto hovorí písmo tieto verše:

Toto však vedz, že v posledných dňoch nastanú ťažké časy. Ľudia budú totiž sebeckí, milovníci peňazí, chvastaví, spupní, rúhaví, rodičom neposlušní, nevďační, bezbožní, neláskaví, nezmierliví, ohovárační, nezdržanliví, divokí, bez lásky k dobru,zradcovia, nerozvážni, nadutí, milovníci skôr rozkoší ako Boha. Budú sa tváriť pobožne, ale silu (pobožnosti) budú popierať. Aj od tých sa odvracaj. 2Tim 3:1-5

Tento verš nie je o pohanoch, ale hlavne o kresťanoch…

Boj s hriechom je celoživotná cesta, nie je to nič ľahkého. Človek napriek tomu aj tak bude naďalej hrešiť hriechmi skrytými či nevedomými. Ale o tom je druhá výhoda takéhoto kresťanského života, že človek ktorý bojuje s hriechom a mení svoj charakter podľa Krista ktorý povedal – buďte svätý, ako som Ja svätýBoh začne v ňom konať pred svetom svoje dielo.

Dnes ak máme obdivovať kresťanov tak tých prenasledovaných. Prečo je tomu tak? Pretože oni zanechali vášne a viditeľné hriechy. Nemajú na ne čas, sú pod tlakom, nemajú chuť sa oddávať radovánkam. Prečo Boh pomáhal kresťanom vo väzení, kde sa nám zachovali nadľudské skutky týchto kresťanov? Tí ľudia konečne boli skutočne oddaní Bohu koľko to len šlo, bola to ich jediná kotva, jediné východisko a potešenie.

Svet sa dnes diví nad ich statočnosťou, ale aj zázrakmi ktoré Boh skrze nich vykonával. Hriech vždy oddeľuje Boha a človeka napriek tomu, že je v Kristovi s Bohom zmierený. Podobenstvo o stratenom Synovi je o stratenom kresťanovi. Je stále synom otca, nikdy ním neprestane byť, ale prečo by mal jedávať so sviňami?

Prečo toľko kresťanov dnes žerie svinské pomyje tohto sveta? A divte sa či nie, oni sa týchto pomyjí vzdať ani nechcú, im stačí spása, im stačí že uverili a sú synmi Božími. Tento postoj sa udomácnil zvlášť v posledných rokoch.

Ale ktorý kresťan by netúžil byť v neprestajnej blízkosti nebeského Otca, jesť pri Jeho stole v Jeho dome? Byť neprestajne s Bohom, neprestajne v modlitbe, neprestajne v duchovnej mysli – kto to zažil – nechce sa vrátiť do sveta a jeho márností.

Ale ako veľa je dnes kresťanov, ktorí nikdy do tejto komnaty ani len nenahliadli a životodarný Duch je z nich neprestajne vyháňaný, pod tlakom svetským túžob a a svetských vášní!

Mali by sme túžiť byť v neprestajnom spojení s našim Bohom. Chodiť s Ním, ako píše písmo. Tu teraz predložím veľmi starý zoznam ôsmych vášní, ktoré zabraňujú duchovnému rastu a milovania Boha z celej sily. Každá veta by sa dala podložiť písmom, ale nato nemám čas.

Chcem ukázať, prečo kresťania dnes krívajú, sú slabí, neukazujú Krista svetu, sú zomdlení, malátni a vlažní. Hriech je meč, ktorý seká medzi Boha Otca a človeka, snaží sa oddeliť toto spojenie napriek tomu, že Ježiš zvaril tieto dve strany dohromady.

Verte či neverte. Ak budete bojovať proti vášňam, Boh začne vo vašom živote konať a vy prvýkrát spoznáte, ako Pán veľmi mocne chodí s vami… Stojí to skutočne zato viac, ako všetky poklady sveta…

  1. Obžerstvo a opilstvo

Lebo mnohí žijú tak, ako som vám často hovoril o nich a teraz aj s plačom hovorím, že sú nepriateľmi kríža Kristovho: ich koniec je zahynutie, bohom im je brucho, slávou hanba a myslia len na to, čo je zemské. Flp 3:18-19

Hriechy: obžerstvo, prejedanie sa, jedenie v nočné hodiny, kedy je žalúdok nastavený na odpočinok, opilstvo, tajné stravovanie, nemožnosť abstinencie od jedál, nápojov, alkoholu, cigariet, drog, sladkostí. Nesprávna a neprimeraná láska k telu, k bruchu, ktorá je založená márnosti.

  1. Smilstvo

Rozpaľovanie tela, vyhľadávanie zázračných pocitov a želaní tela, vyhľadávanie zvláštnych slastných pocitov a želaní duše a srdca. Prijímanie nečistých myšlienok, rozprávanie sa o nečistých veciach, potešenie z nich, urážanie nimi. Erotické snívanie a úmyselné predstavy človeka, že je niekde inde, niekym iným, s niekým iným. Neschopnosť zachovať si triezve zmysly, najmä zmysel pre dotyk, čo ničí kresťanské cnosti. Milovanie sexuálnych zvráteností, nadávok, čítanie zmysluplných kníh. Prirodzené smilnícke hriechy: smilstvo a cudzoložstvo. Neprirodzené smilnícke hriechy: sodomia, beštialita, fetiš a iné.

  1. Láska k peniazom

Milujúci peniaze, spravidla človek, milujúci hnuteľný a nehnuteľný majetok. Túžba zbohatnúť. Premýšľanie o prostriedkoch na obohatenie. Sen o bohatstve. Strach z vysokého veku, z chudoby, bolesti, vyhnanstva, zo straty postavenia pred ľuďmi a svetom. Hrabivosť. Sebectvo. Nevera v Boha, neúcta k jeho prozreteľnosti. Závislosť a nadmerná láska k pominuteľným predmetom, ktoré zbavujú dušu slobody. Obavy pre márne starosti. Milujúci darčeky. Lichvárstvo. Tvrdosť srdca pre chudobných, kresťanských bratov, a pre všetkých, ktorí sú v núdzi. Krádež. Lúpeže.

  1. Hnev

Kolísavá nálada, prijímanie zlých myšlienok; sen o pomste, rozhorčenie srdca zúrivosťou, zakalenie mysle, hádky, nadávky, kruté a tvrdé slová, stres, podľahnutie pod psychický nátlak, vražda. Prílišná všímavosť iných ľudí a porovnávanie sa s nimi, nenávisť, nepriateľstvo, pomsta, ohováranie, odsúdenie, rozhorčenie, nenávisť voči blížnemu.

  1. Smútok

Smútok, smútok prináša rôzne nezriadené túžby. Mizerná nádej na Boha, pochybovanie o Božích zasľúbeniach, nevďačnosť voči Bohu za všetko, čo sa deje. Zbabelosť, netrpezlivosť, sebapoškodzovanie, smútok pre zomrelého alebo strateného blížneho, reptanie, zriekanie sa kríža.

  1. Lenivosť

Lenivosť k akémukoľvek skutku, najmä k modlitbe. Upustenie od modlitebného života a oduševneného čítania duchovných kníh a písma. Nepozornosť a zhon v modlitbe. Zanedbanie poslušnosti voči Bohu. Nadmerný spánok. Klamstvo. Prechod z miesta na miesto, nestálosť, nevydržanie na jednom mieste, neprestajné hľadanie, neustála zmena myšlienok, u kresťanov viery. Časté výhody z iných ľudí, zo schôdzok a navštevovania priateľov. Vtipy na správne veci. Posmešky. Opúšťanie kresťanského boja. Heslo – zabudnutie na svoje hriechy, to nie je dôležité. Zabudnutie na dve Kristove prikázania, veď On za nás zomrel. Zbavenie sa strachu z Boha. Horkosť. Necitlivosť. Končí to zúfalstvom.

  1. Márnosť

Hľadanie ľudskej slávy. Pýcha. Túžba a hľadanie pozemských vyznamenaní. Milovanie krásneho oblečenia, kočiarov, sluhov a tajných vecí. Dôraz na krásu tváre, na príjemnosť hlasu a ďalšie vlastnosti tela. Priľnutie k nekresťanským filozofiám, k vede, umeniu. Hľadanie týchto vecí za účelom získania dočasnej pozemskej slávy a pozemskej múdrosti. Hanba priznať svoje hriechy. Skrývanie hriechov pred sebou aj ľuďmi, falošné zmýšľanie o sebe, ako o dobrom človeku. Chytráctvo. Odôvodnenie ak hrešíme, že ide o nutnosť. Pokrytectvo. Milovanie lichotenia, ako i lichotenie iným vyššie postaveným ľuďom pre svoje výhody. Humanizmus – človek je rovný, ba až vyšší od Boha. Závisť. Ponižovanie druhých. Zameniteľnosť charakteru – hra na niekoho iného. Predstieranie. Nehanebnosť. Zvrátená morálka a démonický život.

  1. Pýcha

Pohŕdanie každým človekom okrem seba. Na druhej strane preferovanie a klananie sa mocným, z ktorých môže mať človek výhody. Drzosť. Zakalenie mysle a srdca. Nedôvera. Voľnomyšlienkárstvo. Nepoddajnosť voči autoritám. Čítanie kacírskych, zavrhnutých a márnych kníh. Neposlušnosť voči úradom. Výsmech a opovrhovanie. Zanechanie pokory a ticha podobného Kristovi. Strata jednoduchosti. Strata lásky k Bohu a blížnemu. Falošná filozofia a veda. odpad od pravej viery k falošnej. Bezbožnosť. Neznalosť. Večná smrť.

Záver…

Ak sme sa v týchto hriechoch našli, sláva, sú nám blízke a prirodzené, môžeme niečo so sebou robiť, aby sme boli sväté – oddelené deti nášho Otca. Kto by len už chcel konať tieto hriechy úmyselne? Ani Pavol nesúhlasil s hriechom i keď prehlásil, že ak by spása ležala na ňom a jeho svätosti, beda mu, nemá šancu obstáť a preto sa radoval, že je spasený v Kristovi. Na druhej strane Pavol čo to dalo, krotil svoje telo a vášne až do krvi:

Ale do tvári bijem svoje telo a podmaňujem ho, aby som snáď iným kážuc nebol sám taký, ktorý sa nedokázal. 1Kor 9:27

Pavol chcel byť vzorom a sviecou nielen pre pohanov, ale aj pre samotných veriacich, preto tento verš napísal. Vedel že hreší pred Bohom, ale pred ľuďmi bol Pavol skutočný svätec. Ukážkový kresťan. Ak by takýchto Pavlov behalo po našej zemi státisíce, ľudia by uverili v Boha a v Krista v miliónoch. Na Pavlovi čo do ľudského pohľadu nemáme čo nájsť. Ak by sme hľadali v písmach nejakú ponosu alebo hriech na Pavlovi po obrátení – nie je čo hľadať. Napriek tomu Pavol o sebe tvrdí, že hreší. Ale ide o hriechy neviditeľné, skryté svetu, tajné, ktoré vidí len Boh.

Prečo má Pavol tak mocnú oporu u Boha? Prečo Boh skrze neho zachraňuje, lieči, pohania ho vyhlasujú za Boha, domorodci sa k nemu modlia, námorníci s údivom sledujú, ako sa napĺňajú Pavlove proroctvá o záchrane? Pavol sa snaží ako to len ide minimalizovať viditeľný hriech.

Bojuje s vášňami, ktoré sú hore opísané a víťazí. Ale dobre sám vie, koľko porážok ešte musí zdolať a vie, že vykorenenie hriechu a vášní je nemožné. Do konca života Pavol hrešil. Ale nikde nevidíme, že by hrešil viditeľne. Nikde! To je dobré si zapamätať.

Prečo je to tak? Pavol chcel žiť so svojim Bohom a dobre vedel, že hriech vráža sekeru do jeho duchovného života.

Je hlúpe sledovať kto koľko hreší viditeľne a podľa toho posudzovať jeho vieru. Ale rovnako je hlúpe a azda ešte aj hlúpejšie prehlásiť – ja hreším, no a čo?

Toto kresťanstvo nepozná od svojho zrodu. Toto je niečo totálne nové. Božie dieťa aby chcelo úmyselne hrešiť, aby nebojovalo s vášňami – to je zrkadlo dnešného nového liberálno-humanistického veku.

Je smiešne že musím napísať túto vetu – kresťan musí bojovať s hriechom. Prečo je to smiešne? Pretože existujú falošní učitelia, zbory a cirkvi, ktoré popierajú žeby kresťan mal s hriechom bojovať, že by Božie dieťa malo viesť boj s vášňami.

Nezostáva nám viac než sa modliť, aby dnes povstali skutoční bojovníci Krista, aby zmenili tento svet, ktorý sa rúti do záhuby…

Amen…

Ak sa ti článok páčil, klikni na odber nových článkov