Boh je moje útočisko. Nedeľné evanjelium

Zmiluj sa, Bože, zmiluj sa nado mnou! Lebo moja duša k Tebe sa utieka a v tôni Tvojich krídel hľadám útočisko, kým prejde záhuba. K Bohu volám, k Najvyššiemu, k Bohu, ktorý koná za mňa. Ž 57:2-3

Z vlastných skúsenosti dobre viem, ako Boh koná za mňa. Je a bolo nespočetne situácií, keď som nechal riešenie v živote na Boha a On konal v mojom mene. Ja som len s obdivom sledoval, ako sa veci začali hýbať. Vždy inak, ako som si sám predstavoval.

Pracoval som vo firme, kde sa porušoval zákon a zákonník práce. Nevadilo mi to. Nebol som ešte kresťanom, prečo by som si mal všímať také banality. Ale potom som uveril v Ježiša a začal som vidieť veci inak. Začalo mi neprestajné prekračovanie zákona vadiť. Odmietol som konať proti svojmu svedomiu, preto som poukázal písomne vedeniu na prekračovanie zákonníka práce. Bol som okamžite čiernou ovcou.

Nikto neprišiel za mnou, že mám pravdu. Práve naopak. Vedúci sa rozčuľovali, keď na mňa poukazovali, že som to ja kto robí problémy. Bolo to ťažké obdobie. Pred prácou som sa veľa modlil, aby som prežil ďalší deň. Vec ktorú po mne chceli, ktorá bola proti zákonu, stiahli úplne z našej pobočky a dali to robiť inej.

Keby boli chceli, mohli mi urobiť z tejto práce peklo. Mali spôsoby a prostriedky, ako ma preradiť inam, na horšie pozície s horšou prácou a slabším platom. Firma bola silná, mala zázemie. Napriek tomu som si robil čo aj dovtedy, len prišli krivé pohľady a urazenosť. Ale Boh mi poslal v tomto čase východisko. Cez priateľa ktorý robil na inom mieste, mi náhle bolo ponúknuté iné miesto. Len som musel čakať.

A prišla ponuka. O niekoľko týždňov, na poslednú chvíľu. Boh čakal do poslednej sekundy, skutočne išlo o čas. Na to miesto som potreboval narýchlo vybaviť niekoľko papierov, načo som mal len málo času. Okrem toho som potreboval dať výpoveď. Nie dvojmesačnú, ale okamžitú, teda presnejšie – trojtýždňovú. Dá mi ju firma, v ktorej som robil “problémy”?

Keď som povedal vedúcemu, že odchádzam a potrebujem trojtýždňovú výpoveď, iba precedil cez zuby: ,,máš šťastie že si si našiel prácu”!

Inak povedané, firma už mala pripravenú pre mňa pomstu ako sa ma zbaviť. Nedalo im to a preto snovali plány ako ma odstrániť. A v tom odchádzam ja sám, so vztýčenou hlavou. O nič som sa nemusel starať. Odo dňa, keď som poukázal na prekračovanie zákona až po odchod, som vôbec nič nerobil, ak nepočítam modlitbu a spoliehanie sa na Pána. Napokon aj výpoveď mi podpísali. Vtedy som si uvedomil, že Božie slovo je skutočne mocné a živé. Veď ono hovorí:

Srdce kráľovo je v ruke Hospodinovej ako vodné toky, vedie ho, kamkoľvek chce. Prís 21:1

Ak je srdce kráľa, politika, prezidenta v rukách Boha, ktorý ho nakloní kam sa mu páči, o čo viac srdce obyčajných ľudí?! Vtedy som pochopil, že všetko bola skladačka, puzzle, ktoré Boh pripravil a ľudia do toho zapadali. Ani vedenie, ani môj vedúci nemohli urobiť nič, čo by Boh nechcel. Novú prácu som dostal a v nej sa zákony dodržiavajú na 100%.

Verím že každý má podobný príbeh a ja mám tých príbehov na rozdávanie. Žalmista dobre hovorí: Boh koná za mňa. Boh koná v mene každého kresťana. A verím že veľa kresťanov toto vie. Ak sa obzrú dozadu, uvidia Božiu ruku ktorá ich viedla. Nemusia sa báť čo bude zajtra, pretože aj tam bude Boh konať v ich mene.

Nesmieme však zabúdať aj nato, že nás Boh nielen chráni, ale aj vychováva. Veď písmo hovorí:

Nepohŕdaj, syn môj, výchovou Pánovou, a neklesaj, keď ťa trestá; lebo koho miluje Pán, toho prísne vychováva, a šľahá každého, koho prijíma za syna. Hebr 12:5-6

Aj tu by som mohol písať svoje príbehy kedy sa mi zdalo, že veci okolo mňa sú nespravodlivé. Že sa mi nedarí a nekresťanský svet okolo mňa prekvitá. Ale Boh vidí ďaleko dopredu a jeho výchova má význam. Spomeňme si na Jákoba. Bol klamár. Oklamal vlastného otca že je Ezav. Zato musel pred bratom utiecť. Nielen že ušiel, ale prišiel o milovanú osobu – svoju mamu – Rebeku.

Zamiloval sa nato do Ráchel, ale Lában mu dáva pocítiť chuť klamstva, keď mu dá Leu, ktorú Jákob spozná až ráno po noci plnej milovania s ňou. On, klamár kričí, že ho Lában oklamal. On nevidel Božiu ruku a formovanie jeho života Pánom.

A onedlho nato, keď od Lábana odchádza s veľkým majetkom, mu jeho milovaná Ráchel zomiera. Upne sa preto na syna od nej – na Jozefa. Jozefa miluje celým srdcom. Od Ráchel má ešte druhého syna, Benjamína, pri ktorom Ráchel pri pôrode zomiera. Jozef je TOP Jákobov syn a druhý TOP je Benjamín. Oni dvaja sú bratia od jednej matky – Jákobom milovanej Ráchel.

A prichádza pohroma a Božia výchova. Bratia predajú Jozefa za otroka a Jákobovi tvrdia, že zomrel, že ho roztrhala divá zver. Ten upadá do totálnej skľúčenosti. Už nemá prečo žiť. Všetko mu Boh vzal. Milovanú matku Rebeku, Ráchel, a teraz syna Jozefa. Zostal mu už iba ako iskierka nádeje – Benjamín.

Ale Boh aj tu vychováva ďalej Jákoba, keď bratia chcú kúpiť jedlo v Egypte. Neznámy panovník, ktorý obilie predáva, im káže aby prišli s Benjamínom za ním. Jákob nechce pristať, ale pod tlakom hladomoru mu nič iné nezostáva. Prišiel aj o posledné čo mal.

Boh konal tak, aby ho vycvičil počas života od ľahkovážneho klamára a milovníka ľudí, na veľkého patriarchu a zakladateľa Izraela, keď z jeho dvanástich Synov sa stane dvanásť Izraelských kmeňov.

Už cesta spomenutého Jozefa je úžasná, keď z otroka sa stane druhý najmocnejší vládca v Egypte. Boh berie aby dal. Boh berie dobré veci, aby dal veci lepšie. Tí najväčší veriaci o tom vedeli svoje. Jozef sa nikdy nesťažoval na podmienky v akých sa ocitol pretože vedel, že Boh je s ním. To je veľká viera a odhalenie Božej prozreteľnosti pre Jozefa.

Iná postava v písme Jób, prichádza taktiež o všetko. Z bohatého muža, ktorý má svoju rodinu a deti, sa stane žobrák bez majetku, keď jeho deti zomreli, on je postihnutý ťažkou chorobou a manželka miesto opory, stojí proti nemu a jeho viere v Boha keď ho vyzýva, aby sa rúhal. Ale Jób povie slová, ktoré sú slovami veľkého človeka viery:

Nahý som vyšiel zo života matky a nahý sa tam navrátim; Hospodin dal, Hospodin aj vzal, nech je požehnané meno Hospodinovo. Dobré prijímame od Boha, a zlé by sme nemali prijímať? Jób 1 a 2

Každý veriaci človek pozná tieto dva stavy. Keď môže s Jozefom povedať – Boh je so mnou, Boh koná v mojom mene – a druhý stav, keď mu padá svet, rozpadajú sa mu vlastné predstavy ale vie, že Boh ho vychováva, že je at v tomto ťažkom období s ním.

Preto nikdy neberme pomstu do vlastných rúk, ale ju prenechajme Pánovi. Pavol to krásne vystihol keď napísal:

Nepomstite sa, milovaní, ale ponechajte to hnevu Božiemu – lebo je napísané: Mne patrí pomsta, ja odplatím; hovorí Pán. Rim 12:19

Každú jednu vec prednášajme Bohu v modlitbe. Ak je nám ubližované, ak cítime krivdu a zúfalstvo, nevyhľadávajme svoje riešenia a cesty, lež všetko zverme Bohu. On bude konať v našom mene, v náš prospech. Nečakajme, že Pán je rýchly v pomste. On dáva čas aj hriešnikovi, aby si uvedomil svoje poblúdenie a odvrátil sa od zlých spôsobov života.

Boh má napokon pre nás to najlepšie čo nám môže dať a to novú zem a nové nebo. Aj keby sme zomierali ako mučeníci, Boh vie že nám dal to najlepšie čo mal. Dal nám vierou v Ježiša nový život, večný život, v Jeho prítomnosti a láske.

Jedným z najviac obľúbených žalmom u kresťanov je žalm 23. Tento žalm je veľmi krátky, no kresťania sa radi k nemu utiekajú. Vedia prečo. Vedia kto stojí za nimi. V žalme stojí:

Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku. Na pastvách zelených ma pasie a k vodám osviežujúcim ma privádza. Dušu mi občerstvuje, po spravodlivých cestách vodí ma pre svoje meno. Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou; Tvoj prút a Tvoja palica ma potešujú. Ž 23:1-4

Akého úžasného máme Boha. Je neprestajne s nami, vedie nás cestou, svieti nám na ňu, aj keby sme prechádzali temným údolím smrti, údolím žiaľu a bolesti, On je stále s nami, podopiera nás v skúškach a potešuje.

Ďakujeme ti Pane zato, čo pre nás neprestajne konáš. Svet ktorý Ťa nevidí, hovorí o karme a odvete slepých síl, ale my vieme a vidíme Tvoju moc a Tvoju ruku ktorá koná a je s nami. Cítime Tvoju ochranu, ale aj prijímame Tvoje švihania. Pretože Ty si náš láskavý Otec, ktorý si si nás zamiloval a chce pre nás to najlepšie. My nevieme čo pre náš máš pripravené, ale spoliehame sa na Teba, pretože ty všetko vidíš a máš pre nás prichystané ďaleko lepšie veci, aké sme si sami vysnili a vytýčili. Ďakujeme Otče, v mene Nášho pána Ježiša Krista…

Amen…

Ak sa ti článok páčil, klikni na odber nových článkov