Dva domy. Pozor na klam pohanov

Každého tedy, kto čuje tieto moje slová a činí ich, pripodobním rozumnému človekovi, ktorý postavil svoj dom na skale. A spustil sa lejak, a prišli rieky, a zaviali vetry a oborili sa na ten dom, a nepadol, pretože bol založený na skale. Mt 7:24 – Mt 7:25

Podobenstvo o dvoch domoch nie je nutné predstavovať. Dvaja stavbári stavajú vedľa seba dva domy. Oba domy sú krásne, vysoké, mocné. Ale je tu jeden veľký a zásadný rozdiel. Prvý dom je postavený na skale. Ten dom vydrží nepriazeň počasia. Druhý dom je postavený na piesku. Keď príde živelná pohroma, spadne.

V dnešnom svete sa aj kresťania dajú mýliť tým, že aj nekresťania konajú veľké skutky, darujú peniaze na charitu, starajú sa o iných ľudí, zakladajú spolky na pomoc ľuďom v núdzi.

Raz mi istý evanjelický farár povedal, že on neverí v to, že jeho priatelia – doktori, právnici, a rôzni iní známi ľudia, skončia v zatratení. Ako argument použil ich spôsob života. Žijú usporiadané životy, majú svoje rodiny, deti, platia dane, dávajú peniaze na dobročinné účely. Jednoducho sú to veľmi dobrí morálni ľudia, môžu byť dokonca vzorom pre mnohých kresťanov.

Ak by sme sa takto ľudsky mali pozerať na spásu, dali by sme tomuto farárovi za pravdu. Ale my v podobenstve nášho Pána vidíme niečo iného. On ukazuje a uznáva, ako aj nekresťan dokáže stavať krásny dom. Možno lepší, pôsobivejší, honosnejší, aký stavia kresťan hneď vedľa. Môže pred svetom ukázať jasne a viditeľne, ako to ide z vlastných síl, bez zbytočného Boha a viery v Neho.

Ale keď príde súd, keď príde zúčtovanie, dom tohto nekresťana sa zrúti a nezostane po ňom ani len pamiatka. Nemôžeme sa dať oklamať svojimi očami. Nemôžeme sa nechať oklamať pocitmi alebo svetskou slávou. Nemôžeme hľadieť na veci viditeľné, ale na tie neviditeľné, ktoré pohanský svet nevidí.

Lebo veci, ktoré sa vidia, sú dočasné; ale tie, ktoré sa nevidia, sú večné. 2Kor 4:18 – 2Kor 4:18

Teda aký je rozdiel medzi domom kresťana a nekresťana? V základe. Na akom základe, ktorý z nich postavil svoj dom. Tým základom nie je nikto iný, ako Pán Ježiš Kristus.

Lebo iný základ nemôže nikto položiť mimo toho, ktorý je položený, ktorým je Ježiš Kristus. 1Kor 3:11 – 1Kor 3:11

Teraz odbočme ku kresťanom, ktorí zastávajú dva smery učenia. Prví dávajú dôraz na skutky, druhí zase skutky opomínajú, dokonca nimi opovrhujú. Toto podobenstvo odkrýva podstatu spasenia.

Spása je len v Kristovi, len v Jeho zásluhách, len v Jeho dokončenom diele na Golgote. To je podstata kresťanstva, to je základ, na ktorom kresťania stavajú dom. Kristus je základ, On je spása a život. Spása nie je v nás, v našich výkonoch – inak povedané – nie je podstatné aký dom postavíme pre svoju záchranu na večnosť. Dôležité je, či staviame na Kristovi ako základe našej viery.

Naša spása nezávisí na veľkosti domu, ale na podklade domu. Ak by sme na tento základ postavili len jednu tyč s plechovou strieškou, spása nie je v tom čo sme postavili, ale že sme stavali na základe ktorým je Kristus. Skupina ktorá tvrdí, že skutky sú dôležité v spáse vlastne hovorí, že stavba domu je rovnako dôležitá pre našu spásu, ako aj základ domu. Tak odchádza tento smer od základu, ktorým je Kristus, k sebe, k svojim výkonom a chvále.

Otázka stojí – aký dom bude dostatočný, aby si mohol vstúpiť do neba? Aký výšku by mal mať, koľko izieb, akú rozlohu a podobne. Aj keby sme postavili palác alebo hrad, nebol by dostatočný pre nebo, ak by sme nestavali na Kristovi. Teda nie veľkosť a výška domu – ale základ je podstatou spásy.

Toto je ten problém nekresťanstva. Aj keď stavajú nádherné paláce a zámky, tie sú nedostatočné ak základom tejto stavby nie je Kristus. Taká stavba nech aj honosná sa zrúti.

Žiadne skutky nám nezabezpečujú spásu, žiadna krása domu ktorú sme postavili, nám nevyhráva nebo. Iba základ – Kristus – je podstatou spásy, nič iného. Tu aj mnohí kresťania nerozumejú spaseniu, keď vieru preverujú skutkami na základe povedzme Jakubovho listu. Tým pádom odchádzajú od Ježiša čoby základu a hľadia na svoje diela.

V niektorých reformovaných zboroch vyžadujú od veriacich veľké skutky a viditeľný kresťanský aktívny život. Aj keď sa na prvý pohľad táto myšlienka môže zdať správna, skutočnosť je taká, že oni vyžadujú od svojich členov aby stavali veľké domy. Veľkosť domu pre nich ukazuje na veľkosť viery a v podvedomí aj veľkosť spásy. Ale naše skutky sú pre spásu nedôležité, základ, Kristus, je jediná cesta ku spáse.

No na druhej strane si povedzme, čo by to bolo za hlúposť dostať pozemok, mať na ňom základ z kameňa, mať materiál a nič nestavať? Pretože je tu druhý extrém, keď dnes istá skupina kresťanov učí, že všetko je dokonané, všetko je skončené, teraz si sadnem a budem jesť, piť, a hodovať.

Ak nekresťania vedia stavať krásne domy, prečo by kresťania nemali stavať aspoň svoje malé domčeky? Aj keby boli v pomere s nekresťanmi malé, predsa vydržia búrku Božieho hnevu na poslednom súde, pokiaľ tie nekresťanské spadnú do jedného.

Keď sám Boh učí svoje deti, aby stavali pekné domy – nie na svoju spásu – ale na Jeho slávu, prečo sedieť iba na základe a nič nekonať?

A všetko, čokoľvek činíte, robte z duše ako Pánovi a nie ľuďom vediac, že od Pána vezmete odplatu dedičstva, lebo Pánu Kristovi slúžite. Kol 3:23 – Kol 3:24

Týmto dvom extrémom v kresťanstve je sa dobré vyhnúť. Prvým, ktorí učia učenie o stavbe domu ako previerky viery. Ide o skutky. Druhým, ktorí tvrdia že keď máme pevný základ, sadnime si naň s pivom a cigaretkou v ruke, nič nekonajme, všetko je hotové, jedzme, pime hodujme.

Ak Božie slovo vyzýva ku skutkom z viery, v prvom rade nekresťanom chce odhaliť vieru a Krista. Ak nekresťania uvidia svetských kresťanov, ktorí konajú horšie skutky ako oni, zasmejú sa nad kresťanskou vierou ako slizkou, falošnou cestou.

Lebo pre vás sa rúhajú menu Božiemu medzi pohanmi… Rim 2:24 – Rim 2:24

Božie dieťa má veľa dostupných prostriedkov ako ukázať to neviditeľné, skryté svetu, Boha a Jeho spásu v Synovi. Ale či môže zveriť bohatý otec svojmu synovi majetky, keď ten nedokáže narábať s peniazmi, vie iba hýriť a hodovať? Tak aj Boh Otec nezveruje kresťanom dary Svätého Ducha, aby nimi vo svete disponovali, ak kresťania hľadajú svoju slávu a svoje záľuby a hodovania.

Tu nejde o spásu, o večnú záchranu, ale o reprezentovanie Boha v tomto padnutom svete. Ak Ježiš konal všetko na slávu Boha Otca, prečo sa nemáme namáhať takto konať aj my kresťania? Aj keď nie sme ako Ježiš, sme nedokonalí, predsa naše skutky veľa vypovedajú o našom Spasiteľovi a ceste k Nemu.

Na druhej strane ak porovnáme kresťana s nekresťanom, aj keby kresťan sedel len na skalnatom základe ktorým je Kristus, keby tam nič nemal – len jednu hrdzavú strechu na drevenom kole a vedľa nekresťan by mal postavený zámok, kresťan je na tom lepšie. Nemôžeme sa nechať oklamať leskom sveta, ktorý ukazuje na nekresťanov, aké skutky a aké domy vo svete stavajú. Vždy sa ich musíme opýtať – čo je základom vášho domu?

Je váš základ viera v seba, v buddhizmus, v hinduizmus, v ezoteriku, v okultizmus, v judaizmus, v skutky, vo veľké činy,v moslimstvo? V tom prípade váš celoživotný dom spadne. Jedinou cestou ku spáse je Ježiš a preto len On musí byť podstatou nášho celoživotne postaveného domu.

A Ježiš mu povedal: Ja som cesta i pravda i život; nikto nepríde k Otcovi, len skrze mňa. Jn 14:6 – Jn 14:6

Amen…

Ak sa ti článok páčil, klikni na odber nových článkov