Strata spásy a istota večnosti II.

Dnes sa opäť zamyslíme nad istotou spasenia kresťana, ktorý uveril v Pána Ježiša Krista. Istota spasenia nie je postavená na nás – chvála Pánovi – ale na Ňom samotnom. Pán Ježiš povedal:

A ja im dávam večný život, a nezahynú na veky, a nikto ich nevytrhne z mojej ruky. Jn 10:28

Siedmy dôvod istoty spasenia…

Ak by sme sa mali spýtať opačne na tento verš, museli by sme sa zamyslieť nad tým, prečo Pán Ježiš dáva večný život? Prečo tým, ktorým dáva večný život, naveky nezahynú? Prečo ich drží tak pevne v ruke, že je nemožné aby boli z nej vytrhnutí? Je to preto, lebo uverili v Neho, v Ježiša z Nazareta – Boha, Božieho Syna, ktorý zomrel pre ich hriechy, bol pochovaný a vstal zmŕtvych. Ak v toto pevne a čisto uverili, je nemožné, aby boli z Božích rúk vytrhnutí.

Ten, kto uverí a pokrstí sa, bude spasený…Mk 16:16

Takže ak nad týmto premýšľame musíme prísť k záveru, že spása nie je v nás, ale v Bohu. Že nie je nič, čo by sme my v sebe mali pre svoju záchranu – okrem viery v Ježiša. Všimnime si podobný verš:

Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých, a nikto ich nemôže vytrhnúť z ruky môjho Otca. Jn 10:29

Ak by sme chceli pochopiť tieto Božie slová v zmysle našej doby, predstavme si poisťovňu. Uzatvoríme povedzme havarijnú poistku a ak máme nedajbože nehodu, poisťovňa nám uhradí celú škodu. My o tomto vieme a preto sa nevzrušujeme nad tým, koľko peňazí dáme do auta na opravu. Ak takto funguje svetská poisťovňa, o čo viac Boží úrad? Ak Boh povie, že drží v ruke každého kto uveril v Ježiša, že nie je možné mu ho vytrhnúť nijakým spôsobom, prečo sa kresťania ešte dopytujú, či budú spasení a ako budú spasení?

Je to podobne nezmyslené, ako keby sme sa dopytovali všetkých možných ľudí na okolo, či nám poisťovňa vyplatí peniaze ak sme mali nehodu, keď máme poistku?

Ôsmy dôvod pre istotu spasenia…

V ktorom aj vy počujúc slovo pravdy, evanjelium svojho spasenia, v ktorom aj, uveriac, zapečatení ste Svätým Duchom zasľúbenia, ktorý je závdavkom nášho dedičstva na vykúpenie Božieho nadobudnutého vlastníctva, na chválu jeho slávy. Ef 1:13 – Ef 1:14

Ak sme správne uverili, Boh nás zapečatil svojim presvätým Duchom až ku dňu vykúpenia. Teda opäť opačne položená otázka. Ako ma môže Boh zapečatiť na deň vykúpenia svojim Duchom, keď len zapečatení kresťania budú spasení? Stále sa musíme vrátiť k jadru – lebo sme uverili v Ježiša, ktorý zomrel pre naše hriechy, bol pochovaný a vstal zmŕtvych.

Neprestajne si opakujeme túto jednoduchú evanjelickú pravdu. Je to potrebné, pretože častokrát sa kresťanov niekto opýta, ako môže byť spasený a dostane sa mu odpovede, že spasenie je možné získať chodením do kostola, vyznaním hriechov a odvrátením sa od nich – ako keby práve Ježiš pre naše hriechy nezomrel. Alebo ak sa budú modliť, posväcovať, obetovať, hovoriť v jazykoch, vykazovať skutky a ovocie – vtedy budú spasení. Aj keď tieto veci ku kresťanstvu patria, so spásou nemajú nič spoločného…

Ak sa zamyslíme, čo hovoril Pavol vtedajším kresťanom, oni veľmi dobre vedeli čo také zapečatenie je. Panovník mal pečať, ktorou zapečatil svoj list čo znamenalo, že pečať patrí len jemu, je jeho vlastníctvom. Každý kto uvidel kráľovskú pečať na liste dostal bázeň pretože si uvedomoval, že sám kráľ túto pečať dal vytlačiť do vosku, že patrí jemu, že jeho ruky sa tejto pečate dotýkali, alebo minimálne pečatidla.

Ak Boh zapečatil kresťanov na deň vykúpenia, nie je vo svete sily a mocnosti, ktoré by dokázali rozlomiť túto pečať a vyhlásiť kresťana za zatrateného. To ale znamená, že je to Boh, ktorý udržuje kresťana v stave spásy. Ak by bola spása postavená na nás, nemáme ani najmenšiu šancu. Ale je to Boh, ktorý vedie každého kresťana cestou spásy a opäť musíme povedať – ak správne uveril.

Deviaty dôvod istoty spasenia…

Ak kresťan uveril, stal sa súčasťou Kristovho tela – cirkvi. Kristus je hlavou cirkvi a veriaci sú údmi. Cirkev nie je svetská inštitúcia, ktorá má na čele človeka, ale cirkev je duchovná stavba, ktorá má Hlavu – Ježiša Krista. On ako Hlava riadi svoju cirkev, riadi svoje údy. Keď si človek v hlave pomyslí, že chce ísť tam, údy poslúchnu a on ide. Ak Ježiš čoby Hlava – riadiace centrum cirkvi chce niečo vykonať – všetky údy sa zapoja a spolupracujú.

V čom je istota spasenia v tejto veci? Boh nás vyhlásil sa spravodlivých skrze vieru, tak sme sa znovuzrodili, sme zapečatení – sme zároveň súčasťou tela – cirkvi, kde Ježiš je hlava. Je normálne, aby si človek odtínal prsty, alebo si vyoperoval orgány, či vypichoval oči? Ak takto nekoná človek, ako by toto konal Boh? Ak je Ježiš hlavou a my sme údmi tohto tela, je nepochopiteľné, aby Ježiš ako hlava si odťal palec na nohe, pretože ten nedosahuje kresťanskú svätosť. Byť údom cirkvi je výsadné postavenie, keď sme súčasťou toho istého tela, ktorého súčasťou je Ježiš, keď je to on, kto riadi celé telo.

Čo urobíme my, ak máme zranený prst alebo nás bolí žalúdok? Snažíme sa ich vyliečiť. Tak aj Pán Ježiš lieči svoje údy, ak sú v zúfalom stave. A že niektoré liečebné procedúry bolia? Nemôžeme sa diviť. Dokonca niekedy človek musí ísť na operáciu. Tak aj Pán Ježiš nie vždy bezbolestným spôsobom lieči svoje telo. Ak niekto tvrdí, že kresťan môže odpadnúť od viery, znamená to, že môže odpadnúť od svätého Kristovho tela – cirkvi. Inak povedané – z tohto svätého tela bude amputovaný. Takéto zmýšľanie je značne nelogické…

Desiaty dôvod istoty spasenia…

Lebo ste milosťou spasení skrze vieru, a to nie zo seba, je to dar Boží, nie zo skutkov, aby sa niekto nechválil. Ef 2:8-9

Všetky náboženstvá sveta hlásajú spásu zo svojich skutkov. Všetky tieto náboženstvá sú mimo spásu, pretože spása na skutkoch nestojí. Tu vidíme, že spasenie je dar. Dar – znamená – zdarma. Spása sa nedá kúpiť, ani odpracovať, je darom Boha. Podmienka tu samozrejme je. Sú totiž ľudia ktorí tvrdia, že spása je daná všetkým ľuďom. Ale my tu vidíme že tento dar je darovaný len tým, ktorí uverili – teda dar spásy je daný len skrze vieru – ako jedinej podmienky.

Je tu ďalšie slovo – milosť. Milosť je rovnako nezaslúžená vec. Ak je niekto odsúdený na smrť, ale kráľ iba zodvihne prst a dá previnilcovi milosť, akú zásluhu tento previnilec na svojej záchrane mal? Žiadnu.

Spása nie je zo skutkov. Táto posledná pravda logicky vyústila z predošlých dvoch právd. Ak je spása z milosti, skutky sú automaticky vylúčené, ako sme ukázali na odsúdencovi. Ak je spása darom, skutky sú vylúčené, pretože dar nie niečo, načo nemáme nárok, ale ak nám darca dar daruje, stalo sa tak nie pre našu krásu a dobrotu, ale z vôle darcu.

Na našej strane je len viera. Ale ani to nie viera v seba a vo svoje dobro, ale viera mimo seba – viera v Ježiša. Ak sme uverili v Ježiša, dostávame dar spásy. Dostávame ho nezaslúžene ako odsúdenci, nad ktorými sa Boh zmiloval. Tento dar nie je možné kúpiť, odkúpiť, alebo si ho odpracovať. Preto spása je bez našich skutkov…

Jedenásty dôvod istoty spasenia…

Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás podľa svojho mnohého milosrdenstva znova splodil cieľom živej nádeje vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych, cieľom dedičstva, neporušiteľného, nepoškvrniteľného a neuvädnuteľného, ochráneného v nebesiach pre vás, ktorí ste mocou Božou strážení vierou cieľom spasenia, ktoré je hotové, aby bolo zjavené v poslednom čase… 1Pt 1:3 – 1Pt 1:5

Všimnime si, že kresťania sú splodení z Boha. Ježiš je našou zárukou spásy, ktorý bol preto poslaný na svet, aby sme mohli večne s Ním žiť. Ale pozor na slová – ktorí ste mocou Božou strážení…

Si ty milý kresťan strážený sám sebou? Istotne že cirkev má spolupracovať, modliť sa za seba, ako jedno telo konať dielo spásy vo svete. Ale čo do oblasti večnej záchrany, sú kresťania držaní mocou Božou a nie svojou.

Vezmime si príklad. Keď zavoláte do hotela, že si rezervujete izbu, je pre vás normálne, že keď tam dorazíte, izba je pripravená. Podobne kresťanova rezervácia neba je daná skrze -nie rezerváciu, ale vieru. O všetko ostatné sa stará dobrý nebeský Otec. Kresťan uveril a tým pádom mu bola rezervovaná izba v nebeskom kráľovstve. Pán Ježiš hovorí:

V dome môjho Otca je mnoho príbytkov; keby nebolo tak, povedal by som vám to… Jn 14:2

My vidíme v hornom verši, že spasenie je hotové, pripravené a my máme nádej, že toto spasenie je pre nás pripravené, veď Boh nemôže a nevie klamať. Prečo sa kresťania teda dopytujú na svoju spásu? Je to podobné ako s príkladom o hoteli. Predstavme si, že si rezervujeme hotel v Austrálii. Máme tam prísť o týždeň. Ale my sa budeme celý týždeň zožierať, či nás napokon v tom zarezervovanom hoteli ubytujú, či bude voľná izba, či nás nevyhodí obsluha.

Je to na smiech, ale takto dnes kresťania reagujú na spásu. Boh im skrze vieru rezervoval ubytovanie v nebeskej vlasti, ale oni sa celý život dopytujú, či je rezervácia platná. Zamyslime sa. Ak by nám hotel zrušil rezerváciu, nešlo by to na vrub tohto hotela a pošramotenie jeho dobrého mena? Ako si môžeme namýšľať, že Boh ktorý nám zaručil oveľa istejšiu rezerváciu večnosti, si to pri našom príchode rozmyslí a pošle nás preč?!

Ak je teda naša istota v Bohu, naša nádej v Bohu, nemali by sme ani v jeden deň pochybovať o svojom budúcom domove…

Dvanásty dôvod istoty spasenia…

Pavel, sluha Boží, ale apoštol Ježiša Krista podľa viery vyvolených Božích a podľa známosti pravdy, pravdy podľa pobožnosti, na nádeji večného života, ktorý zasľúbil neklamný Boh pred večnými časy… Tit 1:1 – Tit 1:2

Pán Ježiš povedal, že každý kto v Neho verí, MÁ (prítomný čas) večný život. V tomto verši čítame, že nádej večného života zasľúbil sám Boh. Ale to nie je všetko. Zasľúbil ho Boh, ktorý NEVIE KLAMAŤ…

Ak Ježiš povedal, že kto uverí bude spasený, že kto verí v Neho, má večný život – mohol by tieto svoje slová neskôr poprieť? Presne viem, čo sa každému kresťanovi premelie hlavou.

Ale čo ak človek od viery odpadne?!

Tu si musíme jasne povedať, že ak kresťan uveril najjednoduchšiemu evanjeliu, kde Ježiš zomrel za jeho hriechy, bol pochovaný a vstal zmŕtvych, nie je odpadnutie možné! Sám Boh sa totiž ujíma tohto prípadu a je to On, kto garantuje spásu a nie my. Je to On, kto udržuje kresťana vo viere a nie kresťan sám. Je to on, kto zapečatil kresťana Duchom, je to On, kto kresťanovi pripravil príbytok.

Existuje odpadnutie od viera vo svete? Áno existuje… Ale je otázka, akú vieru daný človek mal…

Niekoľkokrát som uvádzal prípad buddhistu, ktorý uveril v Ježiša, ale potom odpadol a vrátil sa k buddhizmu. Ak sa pozrieme na jeho vieru, on nikdy vieru na spasenie nemal! Neskôr už ako buddhista vyznal, že nikdy nedokázal uveriť, že by stačilo krv jedného človeka, aby zmieril svet s Bohom. Takže tu vidíme jeho vieru. Nikdy tam nebola. On sa len zaradil do kresťanského náboženstva – nie spasiteľnej viery.

Ak reformovaní tvrdia, podľa letáku ktorý sme tu prezentovali v jeden čas, že znovuzrodenie je uskutočnené odvrátením sa od všetkých hriechov – nejde o spasiteľnú vieru ale falošné evanjelium. Ak Lord Salvation tvrdí, že vieru je potrebné dokázať životom, svätosťou – vlastne tým učí, že je vieru potrebné dokázať skutkami a výkonmi. Ak takto verím, môžem mať vieru na spasenie?

Ak ľudia tvrdia, že konajú veľa skutkov pre Boha, čím sa utešujú, že toto im pomôže ku spáse – môžu mať vieru na spasenie?

Ak kresťania veria, že mimo Krista je možná spása, môžu mať vieru na spasenie? Ak veria, že aj medzi nekresťanmi sú dobrí ľudia, ktorí budú spasení zo svojho života, môžu mať vieru na spasenie?

Ak kresťania tvrdia, že Ježiš je len jednou z mnohých ciest ku spáse, môžu mať vieru na spasenie?

Ak kresťania uverili na pocitoch, na podivných zjaveniach ktoré sa vo svete dejú a diali – ide o spasiteľnú vieru?

Tu vidíme, prečo je možné odpadnúť od kresťanstva. Dá sa odpadnúť od viery, ktorá vlastne vierou v Ježiša nikdy nebola. Viera v Ježiša obsahuje to, že ako hriešnik mám odpustené hriechy v Kristovom kríži. Že Ježiš zomrel kvôli mne a mojim hriechom, bol pochovaný, keď zaplatil môj celý účet spáchaných skutkov počas celého môjho života. Bola táto Ježišova platba prijatá? Bola, pretože Boh Otec Ježiša vzkriesil zmŕtvych, čím potvrdil obetu za mňa.

Som spasený teda nie skrze seba a svoje práce, ale skrze prácu Boha v Trojici. Ja sa nemám čím chváliť. Ja som len dôvodom toho, že Ježiš zomrel. Ja som Jeho katom – to celá moja chvála. Neexistuje spása mimo Ježiša, neexistuje cesta mimo Krista. Čo všetko som touto Ježišovou obetou dosiahol sa nedá ani len vyčísliť. Som spravodlivý v Kristovi, som Božie dieťa, dedič kráľovstva nebeského, Boh je môj Otec… atď, atď.

Dá sa od takejto spasiteľnej viery odpadnúť? Ak celým srdcom v toto verím a nepripúšťam nič iné? Žiadnu náhradu, žiaden kompromis? Absolútne nie!

Vo svete je nespočetne kresťanských vier a smerov. Môžeme tvrdiť, že u katolíkov alebo pravoslávnych nikto nebol spasený? Aj tam je a bolo mnoho ľudí, ktorí prišli k poznaniu, že len Kristus je spása a jediná nádej na záchranu. Rovnako tak si nemôžeme myslieť, že protestanti sú na tom dobre čo do viery. Veď protestantizmus priniesol množstvo odnoší viery a dodatkov. Reformovaní tým, že veria v dokazovanie viery skrze skutky a ovocie, nepriamo veria rovnako ako katolíci. Veria v skutky.

My považujeme všetkých, ktorí hovoria – Ježiš, Ježiš – za kresťanov. Sám som to tak v tomto článku používal.

Ale kresťan je len ten, ktorý stojí v skutočnom evanjeliu.

A paradoxne nejde o evanjelium zložité, dlhé na výklad, ale jednoduché, pochopiteľné malým deťom. V tom je tiež kameň úrazu, že my hľadáme zložité evanjelium, pritom ono je jednoduché. My opovrhneme jednoduchosťou a radi sa obraciame k sebe, svojim skutkom, svojim pocitom, svojej nábožnosti, k svojim modlitbám, k svojim chodeniam do kostolov a zborov. Ale Pavol napísal desnú vec:

Ale aj keby sme vám my alebo anjel z neba zvestoval iné ako to, čo sme vám zvestovali, nech je prekliaty! Ako sme už prv povedali, aj teraz zase hovorím, že ak vám niekto zvestuje iné evanjelium ako to, ktoré ste prijali, nech je prekliaty. Gal 1:8 – Gal 1:9

Viera je z počutia:

Tak teda viera z počutia a počutie skrze slovo Božie. Rim 10:17

Viera teda nie je zo zjavení. Aj keby Anjel hlásal evanjelium a hlásal by ho inak, je prekliaty. Aj keby sa nám zjavovali všetci Apoštoli, ale by hlásali iné evanjelium, sú prekliati. Viera je z počutia Božieho slova. To znamená že viera nie je zo skutkov, nie je z našich pocitov a eufórie. Viera nie je z našich domnienok, z ľudských filozofií a učení. Viera musí uveriť v Ježiša, ktorý zomrel pre nás, bol pochovaný a vstal zmŕtvych.

Od tejto viery odpadnúť možné nie je!

Nikto z nás nevidí do srdca iného človeka, do jeho hlavy ako verí, na čo sa v živote spolieha. Viera kresťanská sa neopiera o človeka, žiadneho, ale o Ježiša a len Ježiša.

Tu bolo napísaných 12 dôvodov, prečo má kresťan veriť vo svoju istotu spasenia. Je to úplne jednoduché – lebo Ježiš. Nie lebo ja. Lebo LEN Ježiš je mojou spásou, zárukou, posvätením, chodením, skutkami…

Pokračovanie záverečnému zhrnutiu…

Ak sa ti článok páčil, klikni na odber nových článkov