Štvoraká pôda, význam podobenstva

Young plant in the morning light on nature background

Podobenstvo o štvorakej pôde bolo už toľkokrát prezentované vo svete, že ani nie je čo k nemu povedať. A predsa ma prekvapila stará kázeň o tejto veci. Všetky kázne sveta hovoria o štyroch rôznych ľuďoch. Prvý je človek tvrdého srdca, ktorý neprijíma Božie slovo. Druhý sa rýchlo zapáli pre Božie slovo, ale aj veľmi rýchlo vyhasne. Tretieho ničí svet, jeho starosti, vymoženosti a modly. Len štvrtý človek je použiteľný pre Boha, pretože sa všetkého vzdal.

13:4 A keď rozsieval, niektoré zrnká padli vedľa cesty, a prišli vtáci a pozobali ich.

Ak budeme sledovať reformovanú teológiu, tá aj v tomto prvom bode vidí vyvolenie. Vyvolení sú len tí, ktorých sa Boh rozhodol zachrániť bez ohľadu okolností. Rozsievač vhodil zrno a keďže Boh je zvrchovaný, on dobre vedel, kde sa zrno ujme a kde nie. Tomu koho si vyvolil, pomohol aby nepadlo na túto pôdu. Aké úchvatné.

V tejto pôde ide o ľudí tvrdého srdca, ktorí nemali byť nikdy spasení. Čo nás po nich. Preklínajú Boha, rúhajú sa Ježišovi, kašlať na nich. U Boha sú podľa reformovaných odpísaní.

A iné padli na skalnaté miesta, kde nemali mnoho zeme, a hneď vzišli, pretože nemali hlbokosti zeme; ale keď vyšlo slnce, vyhoreli a preto, že nemali koreňa, vyschli. (Mt 13:5-6)

Tu sa hovorí o kresťanoch, ktorí sa zapálili pre vieru, ale ako rýchlo vzbĺkli, tak rýchlo aj vyhoreli. Ak by sme sa na mali riadiť klasickým výkladom, išlo o kresťanov ktorí vlastne nikdy nepočuli skutočné evanjelium – nepoznali evanjelium o milosti, ale bolo na nich položené jarmo skutkov, ktoré časom nevládali ťahať a kresťanstva sa vzdali ako ťažkého bremena.

A iné padli do tŕnia, a tŕnie vzrástlo a udusilo ich.(Mt 13:7)

Bežný výklad tejto state je o tom, ako kresťania sú kresťanmi ale vlažnými, ktorých svet valcuje. Mnohí kvôli starostiam o živobytie alebo rodinu nemajú čas na vieru. Iní zase žijú v ťažkých hriechoch, ktoré ich držia v drápoch sveta. Ďalší sa kŕmia svetskými zábavkami, elektronikou, autami, športom a podobne. Títo kresťania žijú medzi tŕním, keď samotné tŕnie je tak silné, že ich rast viery je takmer nulový.

A zase iné padli na dobrú zem a vydali úžitok, niektoré sto, niektoré šesťdesiat a niektoré tridsať.(Mt 13:8)

Len toto sú kresťania vhodní neba. Len toto sú tí, ktorí prídu do kráľovstva nebeského, len týchto si dokáže Boh použiť, ostatným skupinám nemôže Boh zveriť ani skladanie papierových lietadielok.

Ale je tu otázka. O čom vlastne Pán Ježiš hovorí? Istá kázeň na východe toto podobenstvo rozoberá úplne inak, ako sa vykladá u nás na západe. Pýtajme sa: Existuje človek, existoval niekto v minulosti alebo dnes, žeby dokázal žiť len vo štvrtej pôde, kde prinesie množstvo úrody?

Aj tí najzbožnejší z najzbožnejších mali svoje dni pádov, pokleskov, slabostí a hriechu. Teda ak sa na tento problém pozrieme reálne, nenašiel sa v histórii nikto (vrátane apoštolov), kto by žil len v poslednej pôde. Azda v starej zmluve by sme našli nejaké príklady ľudí ako Mojžiš, Abrahám, alebo niektorí proroci, ktorí zasvätili Bohu celý svoj život. Ale aj u nich vidíme slabosti a pády. Ani oni nedokázali neprestajne žiť v štvrtej pôde.

Mnohí kresťania sa dali zatvoriť do kláštorov, kde v oddelení od sveta, sa snažili žiť životom ktorý by patril len Bohu. Ale ani títo ľudia nedokázali prežiť celý svoj život na štvrtej pôde z podobenstva. Síce ich telá boli oddelené od sveta a jeho lákadiel, no ich myšlienky sa v dokonalosti od sveta neoddelili a žili si svoje svetské príbehy v hlavách.

Ak je to teda takto, čo nám Pán Ježiš hovorí? Po prvé nás tlačí do kúta aby sme si uvedomili, že spása nie je v nás a v našich skutkoch, ale v Bohu. Že celá záchrana spočíva na Kristovi a len na ňom, keď len Jeho meno je Menom, v ktorom môžu byť ľudia spasení. Čo si však uvedomili vykladači, ktorí nepozerali len povrchne na tento text je fakt, že Pán Ježiš nehovorí o štyroch rozličných ľudských povahách, ale o štyroch postojoch ľudského srdca!!!

Najľstivejšie od všetkého je srdce a je neduživé na smrť. Kto ho pozná?! Jer 17:9

Skutočne je ľudské srdce nevypočítateľné. Je to práve ono, ktoré pozná všetky štyri pôdy a to veľmi dôverne. Pozrime sa hneď na prvú tvrdú pôdu. Ak človek počuje Božie slovo, uteká a zapcháva si uši. Kto z kresťanov počúvol evanjelium na prvý krát? Či Pavol, najväčší apoštol sa nestretol s Kristom v kresťanoch? A či chcel počúvať čo hovoria? Keď videl modliaceho sa Tomáša, aby odpustil svojim katom, či to Pavlom pohlo? Nemal svoje srdce ako kameň?

I keď počúval Božie slovo starej zmluvy, vari veril že Kristus je naplnením tejto zmluvy? Ak by sa mu Ježiš nebol sám ukázal pri Damasku, nikdy by sa nebol obrátil pre svoju zaťatosť. Koľkí z nás sme počuli o kresťanstve, kresťanoch a len sme sa z toho smiali. Zaoberali sme sa ezoterikou a východnými démonickými vierami, alebo sme boli tvrdí materialisti a keď prišla reč na Ježiša, buď sme sa len zasmiali, alebo ešte horšie – nahnevali?!

Dokonca už ako kresťania počujeme Božie slovo a vôbec to v nás nič nepohne. Hovoríme si – toto dobre poznám, čo ma môže už len prekvapiť. Je to nastavením nášho srdca, ktoré napriek tomu že uverilo v Ježiša, sa stáva podobným tomu, ktoré sme nosili pred obrátením.

A čo druhá pôda? Tá ktorá má málo zeminy. Či sme kdesi na počiatku nehorlili pre Krista, nehovorili len o Kristovi, keď sme sa zdali ako jeho najvernejší učeníci?! Ale neprešla krátka doba, pár rokov, a my sme sa stali vlažnými a slabými, nariekajúc že strácame silu a prepadáme starým hriechom. Či sme sa nepodobali, alebo sa možno ešte podobáme rýchlo rastúcej rastline, ktorá má slabý koreň a usychá?! Nie je nám aj tento stav blízky a nie sú chvíle, kedy prežívame svoju vieru len akousi zotrvačnosťou?!

A čo pôda tretia, kde nás svetský život a starosti dusia? Nie je nám táto pôda známa? Nie náhodou naše srdce najčastejšie hynie v tomto stave? Veď koľkí z nás žijú ako svet, konajú ako svet, hrešia ako svet? Nielenže sa starajú o svoju obživu, ale aj vyhľadávajú svetské zábavky a modly. Ak kresťanstvo niekam upadá celé tie stáročia, tak najviac do tejto pôdy srdca. Zabudnúť na Boha a oddávať sa svojmu ja.

Pán Ježiš hovorí, že len posledná pôda prináša úrodu. Ale aj tento stav kresťania poznajú. Keď sa obrátili od sveta k Bohu a Boh začal skrze nich konať vo svete svoju prácu. Pán Ježiš bol plne oddaný svojmu nebeskému Otcovi a práve preto konal divy, ktoré svet nemôže zabudnúť.

Boh si používa ľudí, ktorí sú mu plne verní, to znamená, že sa neutiekajú k modlám, vášňam, k svetu, k pôžitkom. Každý kresťan by mal túto pôdu poznať, keď cíti prítomnosť Boha a vidí Jeho skutky vo svojom živote. Keď sú mocné naše modlitby ktoré sa plnia, keď v nás vidia ľudia niečo zvláštneho, čo oni nemajú a pýtali sa po našej viere.

Preto nás Pavol ako Božie deti neprestajne nabáda, aby sme žili sväto, aby naše srdce bolo čo najviac zamerané na túto poslednú pôdu. A i keď sám Pavol priznáva, že hriech neprestajne pracuje v jeho tele, jeho oddanosť Bohu sa počíta. Pracuje vo dne v noci na Pánovej vinici. Každý kresťan tak môže pracovať tam, kde ho Boh postavil, či už do rodiny, v práci, v okolí kde žije.

Ale čo tí úbohí kresťania, ktorí odmietajú posväcovanie, ako sa to dnes stáva v kresťanskom svete zvykom, keď Boh cez nich nekoná, keď sú podobní suchému stromu bez ovocia? Či nie je strom krásny, keď je obdarený ovocím, či nie na taký strom pozeráme utešene? Ale čo zo stromom ako z hororu, ktorý je vyschnutý, ohnutý, lámajúc sa v konároch, bez života?

Milosť je úžasná vec, milosť dáva človeku istotu a spokojnosť. Dáva mu uvedomenie si svojho postavenia pred Bohom, keď je kresťan vyhlásený za Božie dieťa. Milosť ale dáva aj silu a moc. Moc stáť pevne vo viere, bojovať s hriechom a svetom bez ohľadu toho, či sme vyhrali alebo nie. Nejde o výsledky a tabuľky. Milosť dáva silu odolávať pokušeniam, krotiť svoje prirodzené nízke pudy a povzniesť sa k výšinám neba.

O tomto je podobenstvo o štvorakej pôde. Nie o zatratení hriešnikov na večnosť, ale o odhalení nášho srdca, ktoré nie je schopné neprestajne zotrvávať v štvrtej blahodárnej pôde. Ale má sa o to pokúšať a bojovať, aby čo najviac túto pôdu miloval. Aby bol verný Bohu v malom i veľkom a Pán Mocností sa skrze takého kresťana odhaľuje svetu…

Amen…

Ak sa ti článok páčil, klikni na odber nových článkov