Strata spásy a istota večnosti I.

Jedným z najviac diskutovaných problémov v cirkvi je učenie o trvalosti spásy. Otázkou je, ako človek uveril, ako prišiel k viere. Je pochopiteľné, že ak človek prišiel k nesprávnemu evanjeliu, nemusí pri ňom zostať. Skutočné evanjelium, kde vkladáme všetku dôveru len do Ježiša Krista, ako svoju jedinú spásu a možnosť, sa nemusí k človeku dostať v tejto forme.

V katolicizme sa veľa ľudí obracia na miestach zjavení. Spomeňme prítomné zjavenia v Medžugorí, keď pútnici tohto miesta zrazu uveria, len na základe toho, že boli na tomto mieste zjavení. Ale je toto viera v Ježiša, biblické evanjelium? Dá sa od takéhoto evanjelia odpadnúť? Určite áno.

Mnohí ľudia sa obracajú na základe toho, že sa im páčia kresťanské skutky a cnosti. Je toto evanjelium? Môže človek od takéhoto evanjelia odpadnúť? Prirodzene. Veď aj buddhisti konajú dobré skutky a cvičia sa v cnostiach.

Iní ľudia hľadajú a prechádzajú všetkým možným, až prídu aj ku kresťanstvu. Predtým prešli buddhizmom, hinduizmom, teraz je na rade kresťanstvo. Prijmú učenie cirkvi alebo denominácie, ktoré je často vzdialené od evanjelia a po nejakom čase sa odoberú ďalej, veď je tu ešte Moslimská viera alebo Judaizmus. Odpadli od evanjelia? Nie. nikdy ho nepoznali.

My sa tu teraz chceme preto baviť o tom, či je možné odpadnúť od skutočného evanjelia. Od spásy, ktorá je zakotvená len v Ježišovi Kristovi. Pretože toto je otázka, ktorá sa neprestajne vynára v kresťanskej obci. Poďme sa teda nato pozrieť do písma a skúsme premýšľať, rozjímať o tomto probléme…

Pán Ježiš hovorí Nikodémovi:

Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť kráľovstvo Božie. Jn 3:3

Ježiš hovorí Nikodémovi niečo, čo mu vyráža dych. Má sa narodiť znovu. No Pán Ježiš nekončí iba pri narodení, on následne odhaľuje návod, ako sa človek znovu narodiť aj môže. Hovorí to v najznámejšom verši biblie, ktorý je súčasťou rozhovoru Ježiša a Nikodéma:

Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. Jn 3:16

Aby každý, kto verí v Ježiša nezahynul. Tu nastáva tá otázka tohto zamyslenia. je možné odpadnúť od viery, môžeš stratiť svoje spasenie? Väčšina protestantizmu verí, že síce spasenie je z viery, ale svojim zbožným životom si toto spasenie kresťan musí udržať.

Je vytrvalosť len zbožné prianie? Existuje nejaký biblický základ pre vieru v stálosť spasenia? Táto otázka je dôležitejšia, ako si väčšina ľudí uvedomuje, pretože zasahuje samé jadro toho, čo znamená byť „spasený“. Odpoveď spôsobí, že každý z nás musí konfrontovať to, či verí v Božiu milosť, alebo vo vlastné úsilie.

Zvážme nasledujúcich niekoľko dôvodov, prečo by sme vedieť, že spasenie je trvalé:

Po prvé – Spasenie je trvalé, pretože Kristus zaplatil cenu za všetky hriechy – minulé, prítomné aj budúce.

Vedzte teda, mužovia, bratia, že sa vám skrze Neho zvestuje odpustenie hriechov a že od všetkých hriechov, od ktorých vás ani zákon Mojžišov nemohol ospravedlniť, je každý veriaci ospravedlnený skrze Neho. Sk 13:38-39

Slovo „odpustenie“ znamená „spôsobiť vymazanie“, v našom prípade „vymazanie hriechov hriešnika“. Ježiš zomrel v minulosti v čase, kedy sme ešte nejestvovali. No naše hriechy sa uskutočnili v čase, dávno po Ježišovej smrti a Jeho zmŕtvychvstaní. Preto vieme, že ak zaplatil čo i len jeden z našich hriechov, zaplatil zároveň všetky.

Je to podobné ako keď niekto – povedzme Peter – zaplatí doživotne pre vás čistiareň na šaty. Ten Peter môže zomrieť, ale vy máte doživotné čistenie šiat od neho zdarma do konca života. Kedykoľvek prídete do čistiarne, máte tam zdarma čistenie. Pritom je jedno koľkokrát tam prídete, alebo aké množstvo šiat na čistenie prinesiete.

Teológia o dočasnom čistení hriechov je nelogická. Je to presne tak, ako keby Peter zaplatil vaše čistenie šiat dočasne. Chodili by ste do čistiarne a odrazu by vám povedali, už to nie je zdarma, Peter musí opäť zaplatiť za vás. Ibaže Peter už nie je živý.

Toto je nedokonalý príklad, pretože Ježiš na rozdiel od Petra živý je. Ibaže On raz a navždy zaplatil za naše hriechy na Golgote v čase, kedy sme neexistovali. Táto obeta teda musí pokrývať všetky naše hriechy, ktoré sú vyplatené Kristovou krvou, dávno pred našim narodením. Ona musí pokrývať všetky hriechy kresťanov, ktorí sa narodia o rok či dva. keď ešte dnes nie sú na svete.

Ak by podmienka očistenia hriechov bola taká, že Ježiš z neba nás očisťuje, išlo by o očisťovanie v čase. Ale očistenie našich hriechov bolo skrze Kristovu krv. Lebo len krv môže zmazať hriechy a tu išlo o krv Boha – Boho-človeka Ježiša, ktorý vykonal dobrovoľnú obetu sám, ako Baránok Boží. Toto očistenie sa udialo v minulosti, raz a navždy. Tak potom všetky hriechy človeka ktorý uveril dnes, musia byť zmazané touto dávnou obetou.

Ako Ježiš okúsil ocot, riekol: Dokonané! A nakloniac hlavu, odovzdal Ducha (Bohu). Jn 19:30

Platba požadovaná za všetky naše hriechy, po celú dobu čo sme neexistovali, bola zaplatená v plnej výške pred 2000 rokmi. Ak vám bude zaplatená pokuta za všetky hriechy celého vášho života a vy ste vložili svoju vieru v samotného Krista, čo by vás mohlo poslať do zatratenia? Odpoveď je – nič! Táto dokonalá jednorazová platba, ktorú náš Pán Ježiš Kristus zaplatil za každého z nás, nám kúpila večný život!

Ale keď prišiel Kristus, Veľkňaz budúcich hodnôt, vošiel raz navždy do svätyne cez väčší a dokonalejší stánok, nie rukou urobený, to jest nie z tohto stvoreného sveta, ani nie s krvou kozlov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a vydobyl večné vykúpenie. Hebr 9:11-12

Ak nám Ježiš vydobyl svojou krvou večné vykúpenie, my nemáme čo k tomu dodať, iba ďakujem a amen. Spása tak ani z jedného percenta nestojí na človeku, ale len na Bohu.

Druhý dôvod: Spasenie je trvalé, pretože veriaci získali – oprávnenie – ísť do neba; to znamená – sú vyhlásení za spravodlivých, pretože do neba sa nič nečistého, hriešneho, nespravodlivého, nedostane.

Je pravda, že iba Boh určuje, kto príde do neba a kto nie. No neučinil tak na základe vlastnej vôle a rozhodnutia, nelosoval, nehádzal kockou, nepoužil matematický vzorec výberu – ale udal podmienku, za akej ľudia môžu skončiť na večnosti. On ustanovil, že všetci, ktorí veria v Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa, sú oprávnení ísť do neba.

“Oprávnenie” môžeme použiť aj ako súdny termín, ktorý opisuje postavenie osoby, ktorú sudca vyhlásil za „nevinnú“! Nie na základe jej skutkov alebo života, ale na základe podmienky ktorú On sám ustanovil – viery v Jeho Syna. Ak človek uverí v Ježiša, je oprávnený pre nebo, zo svetského pohľadu má diplom, priepustku, prepúšťací list, ktorý mu dovoľuje vstup do neba. Sudca prehlási tohto človeka sa nevinného, pretože v Kristovi nevinný je.

Čo teda povedať na to? Keď Boh za nás, kto proti nám? Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, ako by nám nedaroval s Ním všetko? Kto bude žalovať na vyvolených Božích? Je to Boh, ktorý ospravedlňuje. Kto ich odsúdi? Je to Kristus, ktorý umrel, ba i z mŕtvych vstal, je po pravici Božej a prihovára sa aj za nás. Rim 8:31-34

Uvedomte si drahí čitatelia, že nie my ľudia sme ustanovili podmienky spásy, nie cirkvi ustanovili podmienky spásy, ale Boh. Ak On ustanovil spásu za jedinej podmienky – viery v jeho Syna – potom táto podmienka je nadradená všetkému ostatnému, čo by proti nej na prvý pohľad v písme stálo. Táto podmienka je najvyššie položená, nikdy sa nedá odstrániť alebo niekam odložiť, nedá sa nahradiť inou cestou spásy – skutkami, životom, posväcovaním, teológiou cirkvi, Tridentským koncilom a podobne.

Tretí dôvod – Pán Ježiš hovorí o večnom živote v prítomnosti

Veru, veru, hovorím vám: Kto verí vo mňa, má večný život. Jn 6:47

My máme mylnú predstavu o tom, že tento život je náš a budúci bude Boží. Ibaže si neuvedomujeme, že kto je zdrojom života. Tu každý kresťan bude súhlasiť, že Boh je tým zdrojom. Ježiš ale vyhlasuje zvláštnu vec – kto verí vo mňa – už má (prítomný čas), večný život.

Boh nám daroval fyzický život. Dal nám telo, zmysly, pocity, prostredie, rodičov atď. Tento život je však obmedzený. Po prvé má počiatok, po druhé má koniec.

Ale Ježiš hovorí, že tento krátky život nám predlžuje na večný. Večný, znamená bezčasový. Dokonca tvrdí, že aj keď zomrieme, budeme večne žiť, pretože vierou sme tento večný život získali už dnes.

Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí Tomu (Bohu Otcu), ktorý ma poslal (na svet), má večný život a nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života. Jn 5:24

Štvrtý dôvod – Ježiš sám sa zaručil, že nestratí ani jedného človeka, ktorý v neho uveril.

Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne, a kto prichádza ku mne, nevyhodím ho; veď nezostúpil som z neba, aby som konal svoju vôľu, ale vôľu Toho, ktorý ma poslal, a vôľa Toho, ktorý ma poslal, je, aby som nič nestratil z toho, čo mi dal, ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň. Jn 6:37-39

Aby som nestratil nič, nikoho, koho mi Otec dal. My sa musíme opýtať – koho Otec dal Synovi, aby ho nestratil? Kalvinista povie, že každého koho vyvolil. Ale písmo hovorí, že každého kto uveril. Ak človek uveril v Ježiša, Ježiš ho už nikdy nestratí.

Ak by nás Ježiš stratil, bol by neposlušný voči Otcovi, neplatilo by – aby som konal svoju vôľu, ale vôľu Toho, ktorý ma poslal. Ak by toto neplatilo, potom ani obeta Ježiša by neplatila, pretože by neposlušnosťou Ježiš spáchal hriech. To je ale nemožné, pretože Ježiš dokonale vykonal Boži vôľu tu na zemi vrátane splnenia sľubu, že nestratí žiadneho veriaceho v Neho. Ak nás Ježiš nikdy nestratí, ako sa stratíme my sami?

Piaty dôvod – spasenie je trvalé, pretože nové narodenie sa neopakuje ani nezaniká.

My sme sa narodili fyzicky ako ľudia iba raz. Nerodíme sa neprestajne, alebo neskončíme ako v nejakej hre stratou životov a začíname od začiatku. Rovnako tak funguje aj duchovné narodenie. Boh je pôvodcom ako nášho fyzického narodenie, tak aj duchovného. Duchovné narodenie na rozdiel od fyzického, vychádza z viery.

Ale tým, čo Ho (Ježiša)prijali, dal moc stať sa deťmi Božími, tým, čo veria v Jeho meno, ktorí boli splodení nie z krvi, ani z telesnej žiadosti, ani z vôle muža, ale z Boha. Jn 1:12-13

Tu vidíme, že Božími deťmi sme sa nestali zo svojej vôle, zo svojej sily, ale z Boha. Opäť tu vidíme skrytú podmienku – tí ktorí uverili v Jeho meno. Ak človek uveril, získal nové narodenie, ktoré nie je z neho, ale z Boha. Toto narodenie však nie je podmienené smrťou. Fyzické narodenie smrťou končí. Ale duchovné narodenie je večné narodenie. Teda ak sa človek narodil z Boha, narodil sa k večnému životu.

Toto narodenie sa udeje raz. Ježiš predsa nepovedal Nikodémovi, že sa musí neprestajne rodiť, lež mu povedal, že sa musí narodiť – RAZ narodiť. Fyzické narodenie podlieha smrti, duchovné narodenie je narodením do večného života. Ak človek uveril v Ježiša, je znovu narodený navždy na večnosť. Boh toto narodenie neodoberá, veď On sám je jeho pôvodcom.

Šiesty dôvod – V Božích očiach je veriaci už tu oslávený

A my vieme, že milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro. Lebo ktorých (Boh) vopred poznal, tých aj predurčil na podobu obrazu svojho Syna, aby On bol prvorodený medzi mnohými bratmi. A ktorých predurčil, tých aj povolal; a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a ktorých ospravedlnil, tých aj oslávil. Rim 8:28-30

Tí ktorí uverili, v tomto verši milujú Boha, sú predurčení, povolaní, ospravedlnení a oslávení. Predurčení sú na základe viery. Boh je mimo čas, On nepozerá tunelom alebo ďalekohľadom do budúcnosti, kto uverí ako učí Arminianizmus, ani predom neustanovuje nemenne ľudí podľa svojej vôle, ako učí Kalvinizmus. To odporuje evanjeliu. Evanjelium učí, že kto uverí, bude spasený. Evanjelium nehovorí, že uverí ten, koho Boh vybral. Ale kto uverí – jediný spásny skutok – bude spasený.

A tých ktorí uverili Boh povolal, predurčil, ospravedlnil a oslávil. Teda kresťan je už dnes v Božích očiach oslávený. To znamená, že Boh kresťana vidí ako dokonalého, už ho vidí v nebeskej vlasti, nehľadí na jeho hriechy, je pre Neho dokonalý ako Jeho Syn, pretože v Synovi je pred Boha postavený.

Pokračovanie…

Ak sa ti článok páčil, klikni na odber nových článkov