Mliečny pokrm, tvrdý pokrm a skutky

Ak sa bavíme s mnohými kresťanmi tak zistíme, že im nikto nikdy nevyložil učenie o mliečnom a tvrdom pokrme. Preto tieto duchovné pokrmy miešajú, alebo nesprávne rozdeľujú. Väčšina kresťanstva žiaľ opomína mliečny pokrm, rýchlo ním prechádza a preskakuje na pokrm tvrdý.

Ide o veľmi nebezpečnú záležitosť. Ak by sme malému dieťatku dávali namiesto mlieka chlieb, vajíčka, šunku, tak ho zabijeme! A toto sa deje v kresťanstve. Kresťania prijmú nového člena, sami preskočili mliečny pokrm, sú nevyzretí vo viere, v milosti, zaťažení na svoje skutky, výkony a tak toto učenie okamžite predávajú novému veriacemu z ktorého urobia takého istého pomýleného kresťana, ako sú sami. Pavol píše:

Mliekom som vás napájal, a nemohol som vás krmiť ťažkým pokrmom, lebo ste ešte nemohli zniesť, ale ešte ani teraz nemôžete, 1Kor 3:2

Všimnime si čo Pavol hovorí. Najprv kresťanov napájal mliekom – pokrmom pre ich dušu a rast. Čo tým Pavol myslel? V prvom rade ich vyučil evanjeliu Ježiša Krista, kde Ježiš zomrel za ich hriechy, bol pochovaný a vstal na ich ospravedlnenie. Pavol ich utvrdzuje v istote spásy skrze vieru v Ježiša.

Pavol hovorí, že samých seba už nemôžu pokladať za hriešnych, pretože Ježiš ich hriechy sňal. Aj keď vyznávajú, že hriešni sú v postavení pred svetom, pretože to je pravda – v postavení Ježiša – sú dokonalí pred Bohom Otcom.

Pavol im vykladá skrze mliečny pokrm, že nemôžu skutkami dosahovať spásu, nemôžu mať výkony podľa ktorých ich Boh odmení spasením alebo zatratením. Kresťania sú utvrdzovaní len vo viere v Ježiša, ktorý za nich zomrel a oni sú v Ňom spravodliví pred Bohom.

Mnohými podobenstvami to Pavol kresťanom ozrejmuje. Hovorí im o svojej smrti, keď zomreli spolu s Ježišom, že s Ním aj vstali zmŕtvych. Učí ich o zákone, ktorý už nemá nad nimi žiadnu moc, zákonom už nebudú súdení. Diabol na nich už nemôže žalovať, pretože sú v Kristovom postavení. Oni už nenariekajú nad svojimi hriechmi a hriešnosťou, môžu sa teraz sústreďovať na iné ciele.

My sa stretávame s tromi druhmi kresťanov dnešného veku, ktorí zmýšľajú takto:

Prví

Tu ide zväčša o veľké a staré cirkvi ktoré preskakujú mliečny pokrm, dokonca nič o ňom nehovoria a učia ľudí, aby hneď ako batoľatá jedli tvrdý pokrm, čo im je na škodu a nie na osoh. Preskakujú evanjelium o milosti, spásy bez skutkov, o istote spásy v Ježišovi, láske Boha ktorý miloval tak svet, že dal svojho Syna aby nezahynul nikto, kto v Neho verí. Ešte raz – aby nezahynul NIKTO – kto verí v Neho. Toto učenie postavené na mlieku, ktoré nemožno bábätku vo viere odoprieť, oni odopreli.

Druhí

Sem zväčša patria protestanti ktorí vedia krásne o mliečnom pokrme hovoriť. Ale – nenapájajú nových členov v mliečnom pokrme, lež veľmi rýchlo podobne ako staré cirkvi, vrhajú tieto bábätká vo viere k pokrmu tvrdému. Dokonca tvrdým pokrmom si dokazujú, či stoja vo viere. Hovorievajú – nemás príslušné skutky, pravdepodobne tvoje obrátenie neprebehlo tak ako malo. Bola tam nejaká chyba.

Mnohí z týchto kresťanov sú kalvinisti ktorí ešte viac pritvrdia keď učia, že asi človek ktorý nemá skutky, nie je vyvolenou osobou a preto jeho akákoľvek snaha končí neúspechom, lebo si ho Boh nevybral.

Problém nie je v skutkoch, ale v ich učení. Kresťania ktorí nevykazujú posvätenie podľa ich noriem, nie sú na chybe, ale samotní starší týchto zborov na tom majú vinu, pretože ich nenapájali mliekom. Neutvrdili ich v istote len v Kristovi, pretože vo väčšine prípadov, títo samotní kresťania v tejto viere utvrdení nie sú.

Neprestajne hľadajú spásu pozerajúc na seba, na svoje posväcovanie, na svoje skutky, zásluhy, výkony. A túto špatnú cestu učia nových veriacich ktorí sa sprvoti snažia napodobňovať ich, svoje ,,vzory” v zboroch, ale časom padnú na hubu a budú z kresťanstva otrávení. Budú sa vracať ako pes ku zvratkom, hľadať časový bod, kde urobili vo svojej viere chybu.

Pevný pokrm miešajú z pokrmom mliečnym, nedokážu ich rozlíšiť. V jednej a tej istej kázni budú hlásať spasenie z viery bez skutkov, zároveň budú učiť o tvrdom pokrme, ako má kresťan chodiť vo viere, ako sa má odvrátiť od hriechov až to napokon zaklincujú tým, že ak sa dostatočne neposväcujú, pravdepodobne ich viera má trhlinu. Ide o falošné evanjelium, o likvidáciu svojich členov, o likvidáciu viery.

Pavol nikdy nespochybňoval vieru kresťanov, nikdy im nehovoril podobné bludy aké sa v protestantských zboroch učia, že skutky dokazujú vieru. Pavol najprv celé roky učil kresťanov piť mlieko. Ale my keďže máme už hotové listy, časovo dokážeme ľahko, pritom absolútne nesprávne, spájať mliečny pokrm s tvrdým a vytvárať krkolomné teológie.

Tretí

Sú tu ešte tretí kresťania, ktorí tvrdý pokrm totálne odmietajú, vtláčajú ho do pokrmu mliečneho. Tak sa boja a desia skutkov, ktoré človek celý život mimochodom koná, že dokonca aj skutky pre Boha, skutky milosrdenstva, či evanjelizáciu, totálne odmietajú pretože si myslia, že by si zaslúžili touto činnosťou spásu.

Taktiež nedokážu oddeliť tvrdý a mliečny pokrm. Podľa nich kresťan nemá konať žiadne skutky, dokonca ani v mene Boha, pre Boha, pre Ježiša, ako keby oni boli v postavení Boha a Ježiš v postavení otroka.

V takomto omyle je potom aj modlitba nebezpečná, pretože by si ňou mohol človek privolávať spásu. Taktiež kresťania ktorí sú prenasledovaní, mučení, zabíjaní, (v tomto psychopatickom teologickom zmýšľaní) vykladajú, že aj týmito činnosťami si kresťania získavajú zásluhy a spásu.

S týmito ľuďmi sa stretneme najmenej často. Neoddelili mliečny pokrm od tuhého. Skrze mliečny pokrm je človek spasený, skrze tvrdý pokrm, skutky, reprezentuje Boha na zemi. Ale oni tvrdý pokrm totálne odmietli, keď reprezentáciu Boha na zemi je pre nich skutkom spásy. Tak tvrdý pokrm vložili do pokrmu mliečneho.

Spravidla ich poznáme podľa voľnosti k hriechu keď radi hovorievajú, že uverili a preto teraz žijú v bordeli.

Správny pohľad

Cesta akú nás písmo učí je odlišná od týchto troch ciest. Písmo nás vyučuje v mliečnom pokrme a to tak dlho, pokiaľ sa neutvrdíme v pevnej viere a spáse skrze Ježiša a len Ježiša. Pokiaľ sa neutvrdíme v tom, že sme svätí, spravodliví, bezhriešni – nie sami zo seba, ale v Ježišovi pred nebeským Otcom.

Ak človek nie je utvrdený v mliečnom pokrme, potom sa skutočne môže nazdávať, že skutky ktoré koná pre Boha, sú skutkami zásluh. Naopak – kresťan ktorý je utvrdený v mliečnom pokrme, samovoľne začne túžiť – v moci Boha ktorý ho formuje, nie vo svojej moci – po reprezentácii Boha na zemi, po cnostiach a odstraňovaní hriechu, koľko to ide v rámci možností.

Pre tých, ktorí prebehli mliečny pokrm a konajú veľké skutky, má písmo tvrdé slovo keď píše:

Lebo namiesto toho, čo by ste už boli mali byť učiteľmi na toľký čas, zase potrebujete, aby vás niekto učil prvkom počiatku výrokov Božích, a stali ste sa potrebnými mlieka a nie tvrdého, pevného pokrmu. Hebr 5:12

Ak sa kresťan chce spasiť skutkami, musí sa vrátiť k mlieku ktoré preskočil. Ak si kresťan myslí, že svojimi skutkami koná veľké veci pre Boha na svoju odmenu, rovnako sa musí vrátiť k mliečnemu pokrmu, kde len v Bohu je spása a nie v človeku.

Preto tu zaznel tento tvrdý verš pre tých, ktorí radi hľadia na seba. Kresťan má konať dobré skutky, nemá hrešiť ako píše Pavol a kresťan v Božom pohľade ani nehreší – ale aj pred očami sveta má byť svätý. Nie pre svoje zásluhy, ale pre reprezentáciu Otca. Veď tak konal aj Ježiš, On dokonale konal nie svoju vôľu, ale vôľu Otca nebeského.

Človek je vo svojom jadre egoista a preto si aj skutky pre Boha dokáže zapísať na svoju výplatnú pásku čo je špatné. Ale veriť len v Ježiša na svoju spása, robí kresťana slobodného.

A v tejto slobode príde čas, kedy bude chcieť kresťan zdokonalovať svoj život. Nie v otrockom postavení zákona, nie v akýchsi zásluhách, lež v postavení slobodného človeka, Božieho dieťaťka, Božieho dediča, ktorý túži robiť dobré meno nebeskému Otcovi.

To sa môže stať len vtedy, ak jeho viera je v postavení len Ježiša čoby Spasiteľa, čo znamená že kresťan prijal a pochopil o čom je mliečny pokrm, keď následne totálne odmieta svoje skutky na spásu alebo dokázanie viery, keď svoje skutky ani nesleduje, neposudzuje, nechváli sa nimi, nehľadá v nich nič ié, iba nedokonalé konanie hriešneho človeka.

Veď písmo hovorí – čo nie je z viery je hriech. A inde – ak Abrahám mal byť spasený zo svojich skutkov, má sa čím chváliť – ale nie pred Bohom.

Na tomto svete sa to celé zdá na hlavu obrátené. My v ľudských očiach vidíme skutky Abraháma a preto mu pripisujeme spásu zo seba. Vidíme Františka z Assisi, ktorý dobrovoľne liečil malomocných, od ktorých sa mohol nakaziť, vidíme Serafína Svarovského, ako sa modlil 24 hodín na ostrých kameňoch s krvavými kolenami a nazdávame sa, že títo ľudia sú na tom dobre čo do spásy. Ale písmo hovorí niečo iné. Majú sa čím chváliť pred ľuďmi – ale nie pred Bohom.

Ak by títo ľudia, si takýmito skutkami mali zaslúžiť spásu – a veľa ľudí verí, že spásu skrze tieto skutky dosiahli – neprídu ku spáse. Ale ak si tieto skutky nepripisovali, ak sa nimi nechválili, ak sa ich snažili ukryť pred ľuďmi a spoliehali sa len na Ježiša ako na svoju jedinú spásu, tie skutky sú im na chválu. A toto rozlišovanie je potrebné pochopiť skrze mliečny a tvrdý pokrm.

Amen…

Ak sa ti článok páčil, klikni na odber nových článkov