Znovuzrodenie – nové narodenie.

Roháčkov preklad nepoužíva slovo – znovuzrodenie, lež používa spojenie – nové narodenie. Čo je to nové narodenie? Ján hovorí o príbehu, kde sa Ježiš stretáva s Nikodémom, popredným židovským rabínom. Znenazdajky mu hovorí šokujúcu vec:

Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť kráľovstvo Božie. Jn 3:3

Nikodém pochopiteľne žasne, veď sa predsa už narodil, ako sa má narodiť druhýkrát? Preto sa logicky pýta:

Ako sa človek môže narodiť, keď je starý? Nemôže predsa druhý raz vojsť do života matky a narodiť sa. Jn 3:4

Pán Ježiš hovorí o dvoch narodeniach. Telesnom a duchovnom. Telesne sa ľudia rodia na tento svet pôrodom. Duchovne sa rodia skrze Božie slovo a vieru v Ježiša Krista. Človek je tvor duchovný. Prakticky sa nenájde na svete niekto, kto by neveril v niečo nadprirodzené. Aj skeptik či ateista má svoju predstavu o smrti a živote.

Pán Ježiš naznačuje v nasledovnom verši o narodení duchovnom. Z vody a Ducha. Samozrejme Nikodém tomu nemôže ako neznovuzrodený rozumieť. Aj keď človek verí v mnohé učenia zo sveta, pravé učenie o pravom Bohu nedokáže sám od seba objaviť a nájsť. Potrebuje ho jasne počuť, prijať a stáť v ňom. Ježiš hovorí:

Veru, veru ti hovorím: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho. Jn 3:5

Tu sa dostávame do mierneho zmätku. Spása je totiž skrze vieru v Ježiša. Len skrze vieru je človek spasený, veď sám Ježiš to povedal:

Veru, veru, hovorím vám: Kto verí vo mňa, má večný život. Jn 6:47

Tu sa ale objavuje niekoľko ďalších vecí. Narodiť duchovne sa musí človek z Ducha a vody. Narodiť sa duchovne znamená, uveriť v Ježiša. Prečo na jednej strane Ježiš hovorí, že viera postačuje ku spáse, na druhej strane hovorí o znovuzrodení ako podmienke večného života, ktoré v sebe nesie narodenie z Ducha a vody?!

Všetky tieto tri veci totiž obsahujú znovuzrodenie. V momente uverenia v Ježiša, je človek narodený zároveň z Ducha a vody. Viera, voda a Duch hovoria o tom istom – o znovuzrodení.

Problém pre mnohých ľudí je – voda. Pod stáročným tlakom zlého učenia v cirkvi si ľudia myslia, že voda o ktorej hovorí Ježiš, je krstná voda. Ak by to tak bolo, tak viera samotná nestačí ku spáse. Je potrebný ešte aj krst! A ľudia tomu skutočne veria, že krst je nevyhnutný pre spásu.

Problémom sú však ľudia v písme, ktorí uverili, boli spasení ale neboli pokrstení. Najznámejším človekom takejto viery je Lotor vedľa ukrižovaného Ježiša. Ak by platilo, že človek sa musí narodiť z Ducha a krstnej vody, inak neuzrie kráľovstvo nebeské, potom Lotor nemohol byť spaseným! Preto musíme hľadať v písme iný význam vody, ako voda hmotná, voda pozemská. Pán Ježiš nám dáva odpoveď v Jánovi 4,14:

Kto by však pil z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky, ale voda, ktorú mu ja dám, bude v ňom prameňom vody prúdiacej k večnému životu. Jn 4:14

Tu vidíme, že Ježiš nehovorí o prírodnej vode, ale o vode živej, čo sa v krížových veršoch objavuje viackrát. Preto narodenie z vody a Ducha, je o narodení skrze vieru, Ducha Svätého a živej vody, ktorej sa človek napije raz a stačí. Ide o tri veci tej istej podstaty. Viera obsahuje nové narodenie a príjem duchovnej vody.

Ak sledujeme nové narodenie ďalej, narazíme na Jánov list kde sa píše:

Ak viete, že je spravodlivý, vedzte, že aj každý, kto činí spravodlivosť, narodil sa z Neho. 1Jn 2:29

Každý kto činí spravodlivosť, narodil sa z Neho, to jest, z Boha. Tento verš bol vždy veľmi nebezpečne vykladaný. Dáva sa totiž vo výkladoch dôraz na ľudské skutky. Potom ale máme v novom narodení štvrtý element – spravodlivosť.

Cirkev rokmi žiaľ spravodlivosť dala ako podmienku spásy – no nie spravodlivosť Kristovu – ale spravodlivosť ľudskú. Kresťania sa celé veky snažili dosiahnuť dokonalosť pretože si mysleli, že ak budú spravodliví sami zo seba, zažijú nové narodenie.

My tu ale vidíme absurditu tohto zmýšľania. Ľudský skutok – vlastná spravodlivosť – by sa tak dostala vyššie ako viera, Duch Svätý a živá voda od Krista. My ale keďže vieme, že nové narodenie nie je ľudským skutkom, musíme preskúmať spravodlivosť z tohto verša.

Hneď nasledovný verš ešte viac pritvrdzuje na ľudský skutok pretože ten tvrdí, že kto sa narodil z Boha, kto sa znovuzrodil, už nehreší:

Ktokoľvek sa z Boha narodil, nepácha hriech, lebo Jeho semeno zostáva v ňom; a nemôže hrešiť, pretože sa narodil z Boha. 1Jn 3:9

Ak tento verš vezmeme doslovne, naša spása je nemožná! Len ten, kto prestal totálne hrešiť – čo znamená že to nikto nedokázal – narodil sa z Boha, teda, znovu sa narodil duchovne.

Tak sa nám tu objavuje piaty prvok – bezhriešnosť. Človek musí byť spravodlivý, bezhriešny, musí uveriť, narodiť sa z Ducha a z vody ktorú dáva Ježiš. Buď všetky tieto veci hovoria o tom istom, alebo je znovuzrodenie jeden veľký zmätok.

Aby toho nebolo málo, Ján to komplikuje šiestym prvkom – láskou. Píše:

Milovaní, milujme sa, pretože láska je z Boha, a každý, kto miluje, z Boha sa narodil a pozná Boha. 1Jn 4:7

Ak si toto prečíta nekresťan, musí si položiť otázky:

Je znovuzrodenie z Ducha a vody? Je viera prvotinou znovuzrodenia z Ducha a vody? Musí byť človek spravodlivý, aby sa mohol narodiť znovu? Musí byť človek bez hriechu, aby sa znovu narodil? Musí človek milovať ľudí, bratov a sestry vo viere, aby dokázal že sa narodil znovu?

Po týchto otázkach sa nemôžeme diviť, že človek od kresťanstva radšej rýchlo utečie.

Každá vec v písme, počnúc samotnou vierou, má v biblii svoje odlišnosti, protichodné vyjadrenia, rôzne pohľady a interpretácie. Preto sa aj kresťania často pýtajú samých seba?

Prečo Boh dal učenie ľuďom tak zložité a komplikované? Prečo nie je v písme jeden list alebo jedna kniha, ktorá by v krátkosti vyjadrila vieru, ktorá by pretrvala veky nezmenená? Veď keby biblia obsahovala jasný list o viere, nevznikalo by toľko protichodných cirkví a denominácií.

Na túto otázku nemáme odpoveď. Ale ako hovorili ranní kresťania – čím jednoduchšie – AKO DETI – prijímame vieru, tým sme bližšie k pochopeniu pravdy.

Opačne to znamená, že čím komplikovanejšie vykladáme vieru, tým ju robíme viac a viac nezrozumiteľnejšou. Biblia je veľmi obsiahla kniha, ktorá v každom uhle poľadu ukazuje na zdroj viery – na Ježiša.

Stačí mať vieru v Ježiša pre spásu? Stopercentne! Ak človek stojí na viere v Ježiša, ktorý ho zo sebou vezme do večného života, nič viac nepotrebuje. Bude ako Eunuch, ktorý nemal evanjeliá, listy, bibliu, mal iba Izaiáša a veľmi krátky výklad od Filipa. Nepoznal naše zložité, komplikované výklady, nepoznal princíp – SOLA SCRIPTURA – jedine písmo. Našiel Ježiša, to prevyšuje všetko.

My vidíme len na tomto príklade so znovuzrodením, kde sa až môžeme dostať do akých oblastí. Koľko pohľadov a názorov, sme si ukázali na novom narodení. Preto sa musíme vrátiť k jednoduchosti.

Spasenie je len z viery. Len z viery sa človek narodí z Ducha a vody. Len z viery je človek spravodlivý v Kristovi, len z viery je človek bez hriechu, ktorý mu Ježiš vzal na kríži, len z viery miluje Boha a blížneho, síce nedokonale, ale v Kristovi totálne dokonale.

Ján zakončuje o novom narodení toto zamyslenie takto:

Každý, kto verí, že Ježiš je Kristus, narodil sa z Boha; a každý, kto miluje rodiča, miluje aj toho, kto sa z neho narodil. 1Jn 5:1

Napriek gradovaniu, čo všetko človek musí urobiť pre nové narodenie, vraciame sa domov – každý kto verí v Ježiša – narodil sa z Boha.

Niekto potrebuje veľké teológie, potrebuje každý jeden verš dokázať, každý verš overiť. Inému stačí tá najzákladnejšia pravda – uver v Ježiša a budeš spasený.

Celý tento článok bol v podstate zbytočný. Začali sme vierou a končíme vierou. Medzi tým je plno dokazovania a odkazov, ale podstata je jedna a je jasná:

Kto verí v Neho (v Ježiša), nebude súdený. Jn 3:18

Kto verí v Ježiša, je znovuzrodený. Dostal Ducha, dostal živú vodu, dostal spravodlivosť, hriechy sú vymazané, dokonale miluje v Kristovi, je koniec neistoty.

Amen…

Ak sa ti článok páčil, klikni na odber nových článkov