Kalvinizmus pokračuje v starom zákone

Stará zmluva bola o skutkoch človeka. Každý mohol byť spasený tak, že by dodržal do poslednej litery zákon. Ibaže to nikto nedokázal. Nenašiel sa ani jeden človek v celej histórii ľudstva, ktorý by zákon naplnil. Model spásy, ktorý bol postavený na človeku zlyhal. Spása zo svojich skutkov a svojho života je nemožná.

Boh dobre vedel, že človek sa nedokáže spasiť svojimi prácami a preto ustanovuje novú zmluvu, lepšiu ako tú starú, ktorá nemala moc spasiť. Boh vsádza na vieru človeka! Viera nie je zaťažená hriechom, nespadá pod totálnu skazenosť, ako to kalvinizmus rád definuje.

Je pravdou že človek je hriešny, v tomto s kalvinizmom sú súhlasíme. Človek je od mladosti skazený a jeho skazenosť sa odzrkadľuje v sebectve. Všetko čo človek koná, robí na svoju slávu a svoj prospech. Po potope sveta Boh hovorí:

Nebudem už pre človeka preklínať zem, lebo jeho zmýšľanie je zlé od mladosti, a nebudem už biť všetko živé, ako som to urobil. Gn 8:21

Zmýšľanie človeka je skutočne zlé, od mladosti, od detských rokov, zamerané na svoj egocentrizmus. Kresťanstvo z toho nemôžeme vynechať, pretože samotní kresťania zmýšľajú v rovniciach – čo budem mať z toho, že budem veriť v Boha? Ak budem konať veľa skutkov, aké odmeny mi Boh pripraví?

Pán Ježiš nás nazýva zlými ľuďmi keď hovorí:

Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať svojim deťom dobré dary, o čo skôr dá dobré veci váš Otec nebeský tým, čo Ho prosia! Mt 7:11

Skutočne je pre nás nepochopiteľnou vecou pochopiť pravdu zo seba, že by sme sa raz prebudili a uverili. Ba druhej strane sme duchovne silní, dokážeme veriť v mnohé svedectvá, spisy, názory, viery. No z tých tisícov tisíc vier, ktoré sú vo svete zasiate, nedokážeme sami od seba prijať tú pravú vieru v Ježiša. Aj keď prijmeme niečo o Ježišovi, dokonca vyznávame že veríme v Boha a začneme chodiť do kostolov a zborov, aj tak máme často predstavu o viere skreslenú. Pavol dobre píše:

Prirodzený človek, pravda, neprijíma veci Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, pretože ich duchovne treba posudzovať. 1Kor 2:14

Prirodzený človek je človek neobrátený, človek bezbožný, človek narodený telesne. Nemusí byť výhradne ateistom, môže dokonca chodiť do kostola, ale veci spásy sú pre neho zastreté. Jadrom evanjelia nie totiž človek a jeho veľkosť, jeho skutky, jeho nábožnosť, ako sa to prirodzený človek domnieva. Jadrom evanjelia je Ježiš. Prijatím tejto pravdy, človek musí odhodiť samého seba, musí sa vzdať svojho ja, svojho ega a všetko vsadiť na Ježiša.

Je totiž oveľa ľahšie pre človeka, aby konal veľké skutky. Náman Sýrsky bol urazený, keď sa mal okúpať vo vode aby bol zbavený choroby. Považoval to za nedostatočné vzhľadom k malomocenstvu. Keby mu prorok kázal prejsť 1000 kilometrov pešo, považoval by to za dostatočné a rád by to urobil pre svoje vyliečenie. Ale jednoduché umytie sa vo vode? Tam človek stráca dôležitosť a preto Náman chcel odísť vo svojej ješitnosti preč od tejto jednoduchej úlohy.

Toto je problém tohto verša, že prirodzený človek nemôže prijať skutočnosť, že sa má spoľahnúť na niekoho iného ako na seba a to na Boha, ktorého nikdy nevidel. Napriek tomu že Boží Duch každého človeka volá ku Kristovi, veľká časť ľudstva mu odporuje. Tu opäť kalvinizmus kríva, pretože ich dogma znie – Duchu Svätému sa odporovať nedá – neodolateľná milosť. Ale Štefan hovorí:

Vy tvrdošijní a neobrezaného srdca a uší, vy sa vždy PROTIVÍTE Duchu Svätému; ako vaši otcovia, tak aj vy. Sk 7:51

Boh dobre vedel, že stará zmluva nedokáže človeka spasiť. Že svojimi skutkami nikto neobstojí. Preto novú zmluvu nepostavil opäť na ľudskú snahu, ale na vieru, ktorú je potrebné správne nasmerovať. Pretože človek je tvor veriaci. Verí v politikov, v systém, v rôzne názory a pohľady. Jeho viera môže snívať, môže si vysnívať nádherný svet nez hriechu, svet dokonalý. Viera a snívanie ho môžu vyniesť až do výšok nebeských, keď sám človek sa bude cítiť ako bezhriešny a dokonalý, bezchybný.

Boh vedel, že viera nie je zaťažená hriechom. Ak by bola, potom spása novej zmluvy je na tom rovnako, ako bola spása zmluvy starej. Zo starej zmluvy by nikto nemohol byť spasený skutkami, v novej zmluve by nikto nemohol byť spasený z viery, ak by viera podliehala skazenosti človeka. Tu je ten problém kalvinizmu. Viera nepodlieha skazenosti!

Kalvinizmus predpokladá že podlieha. V tom prípade má človek problém. Spása je pre neho nemožná rovnako, ako bola nemožná v starej zmluve. A kalvinizmus to potvrdzuje. Človek je duchovne mŕtvy. Tým pádom nová zmluva, je podobná ako zmluva stará. Nikto nemôže prísť ku Kristovi, rovnako ako v starej zmluve sa nikto nemohol spasiť skutkami.

Podľa kalvinizmu, je viera zaťažená hriechom a slepotou. Boh tým pádom ale zlyhal! Ani skutkami, ani vierou nikto nepríde k záchrane. Aby napravil svoje zlyhanie, určil konkrétnych ľudí ktorí uveria, ostatní majú smolu.

V tom prípade Boh nemusel novú zmluvu ani priniesť. Mohol stvoriť vyvolených ľudí v starej zmluve tak, že by neboli zaťažení Adamovým hriechom, pomocou Ducha by po celý život nehrešili a boli by spasení zo svojho života. Tí ľudia by boli ako Ježiš. Načo robiť frašku skrze Ježiša a vytvoriť zmluvu novú, kde rovnako je na Bohu kto uverí a bude spasený?

Ibaže kalvinizmus je jedna veľká lož! Tým pádom, že tento smer nepočíta s nezaťaženosťou viery hriechom, vychádza im úplne iný výsledok v spáse. Človek je podľa nich totálne skazený, vrátane viery a preto je na Bohu, kto ku Kristovi príde. Z toho vznikajú ďalšie bludné učenia ako tie, kde sa hovorí, že Ježiš vlastne zomrel len pre tých, ktorí uveria a tí uveria len preto, lebo ich Boh predom ustanovil že uveria.

Viera sa tak stáva druhoradou a nepotrebnou. Je na Bohu, či dá alebo nedá človeku vieru. Ibaže – v písme nenájdeme ani jeden verš o tom, že by Boh dával vieru neveriacemu!!!

Jeden jediný verš v písme hovorí o tom, že Boh dal vieru – väčšiu vieru – už veriacim ľuďom. Ale nikde nenájdeme, že by Boh dával vieru neveriacim, alebo nevediacim o Ježišovom výkupnom diele. Práve naopak. Mnoho veršov zvlášť sám Ježiš hovorí v tejto citácii: Tvoja viera ťa zachránila. Tvoja viera, tvoja viera, tvoja viera. Nie viera ktorú som ti dal ja.

Boh keď vsadil na vieru, vedel na čo vsadil. Vedel, že človek musí počuť evanjelium a na tom základe môže uveriť. Môže uveriť v podstate každý. Preto je viera z počutia Božieho slova.

Kde je problém? Každý človek totiž nejakú vieru má, má svoj svetonázor na koniec života, smrť, spásu, večnosť. Preto je potrebné starú vieru vyhodiť a naliať vieru novú. Práve stará viera každého človeka je problémom prijatia evanjelia, nie akási skazenosť viery ktorá neexistuje. Viera je slobodná, môže si vybrať čo chce.

Pri kázaní evanjelia – skutočného evanjelia bez našich skutkov, zo skutkov Ježiša – pôsobí Duch Svätý. Vidíme to na Lýdii, ktorej Duch otváral srdce a ona uverila. Ale nielen ona, ale aj celý jej dom. Vyhodila starú židovskú vieru v ktorú verila a nahradila ju novou vierou, ktorú počula z ústa Pavla. Toto je problémom. Vyhodiť starú vieru a nahradiť ju vierou spásnou.

Kalvinizmus sa rád pýta, prečo jeden uveril a druhý neuveril? Tak ako v každej oblasti. Dnes tu máme koronavírus. Sú ľudia, ktorí tvrdia, že koronavírus je podvod, že tento rok zomrelo od januára do marca rovnaké množstvo ľudí, dokonca menej – ako v tomto istom čase za minulý rok. Tvrdia, že testy sú testami na chrípku, že ľudia ktorí zomierajú, sa pripisujú na zoznamy vírusu i keď zomreli na infarkt, cukrovku, vysoký tlak alebo astmu. Že priemer zomrelých je 79,5 roka života, ktorí by zomreli aj bez toho, čo tu nejaký vírus je alebo nie je. Natáčajú nemocnice v USA, v Nemecku a inde, ktoré sú prázdne, i keď podľa oficiálnych čísiel by to tam malo vyzerať ako na fronte.

A teraz je na každom človeku, či uverí tejto verzii, alebo oficiálnej. Teda viera nie je slepá a hluchá, nie je podmienená hriechom, ale človek o informáciách premýšľa a príde k určitému záveru.

Prečo jeden uveril a druhý nie? Je tam veľa faktorom, ale hlavné sú dva. Prvé je premýšľanie – rozjímanie. Ak počujeme nejakú informáciu a zvestovanie evanjelia informácia je, potom máme dve možnosti – buď to hodíme za hlavu a to z mnohých dôvodov – napríklad cirkevné predsudky a zločiny ktoré cirkev napáchala – alebo budeme nad tým premýšľať. Duch Svätý nebude nečinný, ale bude volať zvlášť tých, ktorí sa tým začali zaoberať k pravde.

Druhým faktorom je vyhodenie starej viery. Ak zvestujeme evanjelium zapálenému buddhistovi, neuspejeme, práve naopak – on bude presviedčať nás o správnosti svojej cesty. Je to dané tým, že nevyhodil vieru a svetonázor zo srdca. Ak sme spomínali koronavírus, ide o ten istý princíp. Človek má svoj názor na túto vec – svetonázor – preto názor že vírus je podvod, je novou vierou, novou informáciou, ktorá tu schváľne zaznela, aby si čitatelia uvedomili, ako viera vzniká. Buď ju hneď človek hodí za hlavu, alebo bude nad ňou premýšľať a hľadať ďalšie dôkazy – alebo – bude pevne zastávať svoje stanovisko ktoré má v sebe utvrdené.

Teda viera nie je závislá na našej skazenosti, viera je naopak príliš ľahko manipulovateľná. Ak sa dnes ľudia hnevajú, že ich médiá často klamú, je to tak z jedného dôvodu. Tí, ktorí za médiami stoja dobre vedia, ako sa viera dá ľahko formovať a tak vieru zneužívajú.

Kalvinizmus ale robí z človeka totálneho zabednenca, ktorý nemôže prísť ku Kristovi nijako inak, jedine tak že Boh mu implantuje vieru ako dar. Ibaže toto v písme nenájdeme. Viera ako dar je biblický nezmysel – nevyskytuje sa v písme. Spása je dar, milosť je dar – ale nie viera. Boh na ľudskú vieru vsadil a preto my sme povinní sa modliť a viac preukazovať a dokazovať vieru v Ježiša ľuďom. Veď koľkí boli takí, ktorí bojovali celý život proti viere, ale napokon ju uznali za správnu. Ich stará viera bola vyhodená z ich zmýšľania, nahradená pravdivou vierou a to je všetko, čo sa u nich udialo.

Pokánie je práve preto zmenou zmýšľania, kde stará viera musí odísť a je nahradená vierou novou, vierou v Ježiša.

Istotne že Boh je zvrchovaný a je mimo čas. Teda dnes je na počiatku stvorenia, ako aj na konci sveta. On vie, kto uverí a kto neuverí, kto odporuje Duchu a kto podľahne argumentom a faktom viery. On vie všetko. No nám neprináleží ani len okrajovo premýšľať nad Otcom nebeským a jeho múdrosťou. Sám predsa hovorí:

Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty – znie výrok Hospodinov – Iz 55:8

Kalvinizmu robí opak tohto verša. Myslí si, že uchopil Božie myšlienky, že sa stal hovorcom Boha, ktorý je pre našu prízemnú myseľ nepochopiteľný, záhadný a prekvapivý. Preto sa držme toho nášho, ľudského, ktorému rozumieme. Boh tak miloval svet, že dal svojho Syna, aby nezahynul NIKTO, kto v Neho verí. Ak veríš v Ježiša, že je jedinou možnosťou tvojej spásy, si zachránený. Bodka.

Nemôžeme si myslieť, že ľudia túto správu nedokážu prijať. Že sú tak hlúpi, aby nepochopili jej obsah. Ale ako sme hore rozoberali, závisí veľa na ich rozhodnutí a to hlavne – rozjímať o tejto pravde, vyhodiť zo svojho srdca pravdu starú a následne prijať pravdu právd – Ježiš je jediný Spasiteľ.

Je pravdou že naše kázanie evanjelia nie je jedinou formou obrátenia. Boží Duch je druhou vecou v obrátení, jeho prítomnosť a ťahanie človeka k pravde. No ak sa nad tým zamyslíme logicky, na správe o Ježišovi, ako Spasiteľovi, nie je nič ťažkého pochopiť. Ide o tak jednoduchú pravdu, že aj malé dieťa jej musí porozumieť. Len či naše egá nie sú zavalené múdrosťou a informáciami, keď nie sme schopní prijať nič nového?

V každom prípade, nedajme sa oklamať bludom, že je nemožné človeku prísť ku Kristovi, ak mu Boh nedaruje vieru. Boh vieru darovať nemusí, pretože viera je naša. My máme kázať evanjelium, čím apelujeme na vieru človeka a Duch Svätý otvára srdcia. Dá sa odporovať Duchu a odporovať kázaniu. Ale dá sa aj premýšľať nad evanjeliom a prijať ho.

Ak by Boh musel darovať vieru človeku, potom zostávame v starej zmluve. Stará zmluva bola o vyvolenom Izraelskom národe. Boh si vybral tento národ a kto bol potomkom Abraháma, ten bol vyvoleným. Nová zmluva potom ale znie rovnako. Boh si vyvolil v novej zmluve toho, kto dostane vieru. Izraelita sa narodil podľa tela a kresťan sa narodil podľa Ducha. Obaja sa tak narodili podľa rozhodnutia Boha, ktoré nie je možné meniť. Toto je kalvinizmus.

Ibaže, celý tento pohľad je omyl… Celý kalvinizmus stojí na tom, že viera je podmienená skazenosti, čo ale nie je. Ak nie je, kalvinizmus je hoax.

Iba vyvolení ľudia starej a novej zmluvy prišli podľa kalvinizmu ku spáse. Potom ale nie je rozdiel medzi týmito zmluvami. Stará zmluva ukazovala na Ježiša a nová zmluva zakúsila Ježiša. Spása stojí len na Bohu a na tom, koho si vybral. Ľudská zodpovednosť je nepodstatná. Človek je vôbec nepodstatný. Boh stvoril ľudí aby trpeli vo svete, aby po ťažkom živote neprišli ku spáse lebo nemohli uveriť a aby dokonca podľa Augustínskeho modelu, celú večnosť opäť trpeli v pekle. Celkom pekné vyhliadky väčšiny ľudstva. Čo poviete? Vivat kalvinizmus…

Ak sa ti článok páčil, klikni na odber nových článkov