Koronavírus a postoj slobodného kresťana

Sme v karanténe. Svet, Európa, Slovensko. Prišiel vírus, ktorý nikto nečakal, žeby mohol ochromiť tak rapídne život ľudí. Vznikajú mnohé pohľady a názory. Stretávame sa s takýmito myšlienkami:

Vírus bol vypustený úmyselne, je umelo vytvorený v laboratóriu, vymkol sa kontrole, je potrebné preriediť ľudstvo, ktoré likviduje prírodu ako kobylky. Je potrebné sa zbaviť starých ľudí, vírus útočí hlavne na nich. Ide o biologickú zbraň. Mocní sveta majú protilátky, vypustili vírus do sveta na likvidáciu ekonomík. Ide o psychologickú skúšku, ako ľudstvo zareaguje na pandémiu. Ľudstvo sa nachádza vo vojne – v biologickej vojne. Nastáva apokalypsa, koniec sveta, Boh súdi!

Tých pohľadov a názorov je veľa a každým dňom pribúdajú.

Čo my kresťania? Vari neberieme tento život len ako prechodný domov, kde je veľa ťažkostí a sĺz, s čím by sme mali počítať? Vari by nás mal zamestnávať svet tak, ako zamestnáva svet ľudí žijúcich bez Boha? Alebo máme dôveru v Boha, ktorý má pod svojou zvrchovanou kontrolou aj tento vírus? Veď čo hovorí písmo?

Ja som silný Bôh, a nie je viacej nijakého Boha, ani nieto podobného mne, ktorý oznamujem od počiatku to, čo bude na koniec, a od pradávna veci, ktoré sa ešte nestali, ktorý hovorím: Moja rada stojí, a činím všetko, čo sa mi len ľúbi, Iz 46:9-10

Božia rada, jeho výnos, jeho výrok, jeho dekrét, ktorý vynesie, sa musí stať. Ale tu musíme byť obozretní vo vykladaní písiem, aby sme neupadli do kalvinizmu a podobných učení, ktoré miešajú starú a novú zmluvu dohromady, i keď ide o dve odlišné veci. Boh totiž v novej zmluve zmieril svet so sebou, smrťou svojho Syna:

Lebo sa zaľúbilo Otcovi, aby v ňom prebývala všetka plnosť a aby skrze neho zmieril všetko cieľom neho urobiac pokoj skrze krv jeho kríža, skrze neho, buď to, čo je na zemi, buď to, čo je v nebesiach… Kol 1:19-20

Boh novej zmluvy odovzdáva súd Synovi, prestáva trestať národy podľa starozákonného súdu, podľa skutkov, očakáva pritom súd, kde bude vynesený len jeden rozsudok – či človek veril v Krista, ako vo svoju jedinú, jedinečnú, ničím nepodmienenú záchranu pre večnosť – teda spásu.

Pretože na Kristovi tí ktorí verili, povstanú k večnosti a tí ktorí neverili, alebo polovičato verili, alebo si pridávali k Nemu svoje skutky, alebo iné viery – tí padnú. Ako povedal staručký Simeon:

Hľa, tento (Ježiš) je položený na pád a na povstanie mnohých v Izraelovi a na znamenie, ktorému budú protirečiť – Lk 2:34

Neexistuje iná cesta. Ježiš bude na súde pre mnohých pádom, druhým večným životom. Tak sa teraz môžeme pýtať – prečo vojny, prečo nešťastia, prečo koronavírus? Odpoveď je jednoduchá. Boh nemusí trestať človeka – človek sa tresce sám!

Človek tvorí vojny, človek tvorí nešťastia, človek dopúšťa neprávosť a krivdu do sveta, ľudia jeden druhého požierajú, zneužívajú, podceňujú.

Ak by tento vírus bol dielom človeka v laboratóriu, túto pravdu nie je potrebné viac zdôrazňovať a rozvíjať. Ak by bol vírus prírodného charakteru, sama príroda sa vzbúrila proti svojhlavosti a pýche človeka, ktorý ju zničil, vydoloval, zahádzal smeťami, tonami plynov, ktoré v miliardách výfukov denne vypúšťajú autá. Pľúca sveta – pralesy – ktoré mali človeku tvoriť kyslík, človek vo veľkej miere vykynožil a zrovnal so zemou.

Farizeji a zákonníci dnes dvíhajú zaťaté päste, aby v mene Boha hádzali na svet hromy blesky, aby dnešné takzvané kresťanské stránky písali o Božom hneve a jeho súde, ale pravda je horšia. Boh mlčí. Nepotrebuje zasahovať, aby ľudstvo skĺzavalo z roka na rok do oblastí priepasti. Habakuk sa pýta rovnakú otázku, akú si dnes pokladajú neznalí Božieho majestátu:

Bože, si pričistých očí, než aby si hľadel na zlé, a nemôžeš sa dívať na trápenie. Prečo sa dívaš na vierolomných? Prečo mlčíš, keď pohlcuje bezbožný toho, kto je spravedlivejší od neho? Hab 1:13

Božie mlčanie je horšie ako jeho aktivita. Dávid sa pýta podobne a jeho slová môžeme vniesť na dnešné časy:

Prečo, ó, Hospodine, stojíš zďaleka? Prečo sa skrývaš v časoch súženia? Ž 10:1

Táto otázka by mala byť pre kresťanov zodpovedaná. Boh mlčí. Boh totiž už vykonal v Kristovi všetko. Dal svojho Syna za spásu sveta. Na jeho strane je všetko hotové. Boh Otec sa stiahol do ústrania, keby sme tak mohli povedať po ľudsky. Boh dnes nesúdi, ako tvrdia pomýlení kresťania. Pozrime sa na dôkaz:

Lebo Otec nesúdi nikoho, ale všetok súd oddal Synovi… 5:22

Boh Otec, ktorý v starej zmluve vyhlásil, že nedá svoju vládu nikomu, že je Bohom žiarlivým, v novej zmluve sa sťahuje za oponu. No nie tak úplne. Tento verš totiž pokračuje:

Aby všetci ctili Syna, jako ctia Otca. Kto nectí Syna, nectí Otca, ktorý ho poslal. Jn 5:23

Inak povedané – kto nectí Ježiša, nectí Boha! Koľko je vo svete náboženstiev? Koľko z nich ctí Ježiša?

Pomýlení ezoterici dávajú na jednu rovinu Ježiša s buddhom, Krišnom, Mohamedom, a ďalšími ľuďmi. Tým ale Ježiša znevážili a opľuli! Ježiš zomrel za každého človeka osobne, ale len viera v Neho, dáva večný život. Len viera v Neho, ako jediná možnosť záchrany, pretože nebolo dané svetu meno, okrem mena Ježiš, v ktorom by mala byť spása:

A nieto v inom nikom spasenia, lebo ani nieto iného mena pod nebom (okrem mena Ježiš), ktoré by bolo bývalo dané niekomu medzi ľuďmi, v ktorom by sme mali byť spasení. Sk 4:12

Dať Ježiša na úroveň človeka – buddhu či Mohameda, je neúcta, je opovrhnutie. Pretože Mohamed ani buddha nezomrel za človeka. Mohamed a buddha neboli Synmi Boha!

Ale čo Židia, ktorí preklínajú Ježiša ako falošného mesiáša? Platí na nich to isté ako hore: Kto nectí Syna, nectí Otca, ktorý ho poslal.

Darmo sa kývajú pred múrom nárekov, recitujúc žalmy a dožadujú sa ctenia Boha Otca. Nectia Syna, nectia ani Otca. Celá ich viera je daromná.

A čo Mohamedáni?

Ctia Ježiša len ako proroka, ako toho, kto je menším ako Mohamed. Aká hlúposť. Vari Mohamed zomrel za nás?

Ktorý politik, básnik, filozof, mudrlant sveta, spisovateľ, liečiteľ, jasnovidec, za nás zomrel? Veď človek je špatný tvor od mladosti. Je hriešny a bude hrešiť do konca života. A zákon sveta znie – odplata za hriech je smrť. Večná nekonečná smrť! No druhá časť tejto pravdy znie takto:

Ale darom Božím z milosti je večný život v Kristu Ježišovi, v našom Pánovi. Rim 6:23

Darom Božím ľudstvu – DAROM – je večný život v Ježišovi.

Boh dal svetu dar – večný život v Ježišovi. V nikom inom nie je večný život, všetky ostatné viery a náboženstvá, sú len mŕtvymi ľudskými dohadmi a mámením diabla! V žiadnom človeku nie je spása, pretože človek je špatný.

Po svete behá 6 miliárd zločincov, klamárov, lakomcov, smilníkov, cudzoložníkov, ľudí plných hnevu, závisti, nenávisti, vlastnej veľkosti a dôležitosti vo svojich očiach. Ale spása nie je v nikom z nich, v žiadnom z týchto dnešných 6 miliárd ľudí, ani z tých predošlých miliárd, ktoré už pomreli.

Všetci sú v zemi. Boli prach a na prach sa obrátili. Ale Ježiš – ten vstal zmŕtvych na rozdiel od Mohameda, buddhu, Krišnu. Ich telá sú prach, ale Ježiš sedí po pravici Boha a bude súdiť svet.

A tak Pán Ježiš, keď dohovoril s učeníkmi, vzatý bol hore do neba, a sadol si po pravici Božej. Mk 16:19

Vráťme sa na začiatok. Má Boh pevne v rukách situáciu ohľadom vírusu? Samozrejme. Nič sa nevymkne jeho zvrchovanej vôli a skutkom. Nadekrétoval svet v čase, pretože On žije mimo čas. Ani jeden vrabec nespadne len tak mŕtvy na zem bez toho, že by Boh o tom nevedel, že by to nebol zapasoval do svojho mimo-časového plánu:

Či sa nepredávajú dva vrabce za groš? Ale ani jeden z nich nepadne na zem bez vášho Otca. Mt 10:29

Dnes sú kresťanské stránky zaplavené Božím hnevom, sršia odplaty, konce sveta, apokalypsy a podobné nezmysly. Ľudia veľmi radi predávajú do sveta lži a hoaxy.

Kresťania by mali byť mimo toto harašenie sveta, pretože sú Božími deťmi. Ako Božie deti, sa nemajú čoho obávať, veď sám Otec ich vedie týmto životom, i keď mnohokrát cesta nebýva ľahká a nemajú ustlaté na ružiach.

Iní kresťania zase bedákajú, že sú zatvorené modlitebne, kostoly, nekoná sa večera Pána, nekonajú sa modlitebné stretnutia. Kresťan je kameňom cirkvi Kristovej, nie budovou, nie stavbou, nie mŕtvym chrámom, ale živým chrámom, v ktorom prebýva Boh skrze Ducha.

Alebo či neviete, že vaše telo je chrámom Svätého Ducha, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nie ste sami svoji? 1Kor 6:19

Preto drahí kresťania, neochabujte na duši a na tele, veď čo je táto krátka etapa s názvom život, oproti večnosti?

Modlime sa na predstavených, vládcov krajín, ktorí vo svojej veľkosti a pýche, dnes nevedia, kam sa majú obrátiť, čo majú robiť, ako majú konať. Mysleli si, akí sú veľkí a zistili, že sú len prachom. Ale či si môžu konať čo sa im chce, v čase mieru alebo v čase súženia, ako si sami myslia? Nie! Veď čo hovoria príslovia?

Srdce kráľovo v ruke Hospodinovej ako potôčky vody: kamkoľvek chce, ta ho nakloní. Prís 21:1

Ak Boh nakláňa srdcia panovníkov, o čo viac tie naše. Ale beda, ak Boh mlčí a necháva naše srdcia, aby si konali čo chceli. Pretože srdce človeka je to najzradnejšie čo v sebe nosí. Ono hreší prirodzene a oklame aj toho, komu bije v hrudi:

Srdce je klamlivé nad všetko a zradné je – kto sa v ňom vyzná? Jer 17:9

Ak toto zradné srdce bez Boha, začne vládnuť, privedie svet a ľudí do priepasti. Toto srdce ktoré sa rado chvastá samo sebou, ukazuje na seba, svetu sa veľkolepo prezentuje, že je na správnej strane a svet ho velebí – odvrhnime ako niečo ohavného. Riaďme sa Božou cestou a nie ľudskou!

Teraz je čas, v mnohých cirkvách časom pôstu. Akoby Boh dal celému svetu čas pôstu, keď sa svet staral o seba, svoj zisk, keď nemal čas na rodinu, deti, na modlitebné stíšenie v rodine.

Modlime sa obrátenie sveta ku Kristovi. Nikdy v dejinách nebolo obdobie, kedy celý národ nepokľakol pred Bohom a vyznal, že hrešil proti Nemu a Synovi, že potrebuje pomoc a táto pomoc mu bola odopretá. Prvý národ ktorý by toto dnes vykonal jednotne a jednohlasne, by bol vírusu zbavený!

Naša doba však niečo takéto sotva zažije, pretože duch svojvoľníctva a zvlášť ezoteriky a okultizmu, presiakol až do najnižších vrstiev, ktoré veria v nadprirodzeno, keď snažne hľadajú pravdu v UFO, astrálne cestovanie, meditácie, liečenia, hľadajú zmysel v symboloch, veštbách, v čarovaní, čím sa dostali do úrovne hlbokého pohanstva, ktoré je spojené s temnými silami a satanom.

Pre kresťana je čas väčšej horlivosti, modlitby doma v komôrke, za cenu obety svojho času, za tento oklamaný svet, aby prezrel. Nikto nevie, koľko toto šialenstvo ešte potrvá. Kresťania sa nemajú čoho báť, len nech sa boja, že ich blížni, priatelia, susedia, či kolegovia, skončia na večnosti nie na mieste, kde budú oni.

Nie je nad čím nariekať. Domáce cirkvi, rodiny, môžu večeru Pána prijímať doma ako pripomienku Kristovej obety za nás. Tu sa ukazuje náboženstvo v cirkvách, tak účelovo skryté ktoré tvrdí – len u nás môžeš prijať večeru Pána. Dnes vidíme že to nie je pravda. Kresťan si má vziať hlt vína a lámať chlieb, aby si pripomenul, že Ježiš vylial svoju krv ktorou ho očistil a že bol umučený aby on žil. To je celý význam večere Pánovej, alebo ako to volajú v mnohých kresťanských náboženstvách – od eucharistie, až po posvätenie liturgických darov.

Modlitby by mali byť teraz silnejšie, pretože mnohí kresťania majú viac času, už sa nemajú prečo vyhovárať na zaneprázdnenosť.

Záverom len tri veci. Modlime sa – to sme už hovorili. Radujme sa, radujme sa vždy v Kristovi. Ďakujme Otcovi v Kristovom mene. Ďakujme, že Boh mení časy, že sa mení štruktúra sveta, že sa dejú prevratné veci.

Staré víno nemôžeme vlievať do nových mechov, tak možno aj starú dobu, nevlejeme do novej doby, ktorá sa z tejto krízy vykľuje. Boh častokrát po ťažkých časoch, prináša pokoj. Pavol nás nabáda jedným veršom k týmto trom činnostiam:

Stále sa radujte, neprestajne sa modlite! Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi. 1Sol 5:16-18

Amen…

Ak sa ti článok páčil, klikni na odber nových článkov