Pokánie II. Skutočný význam pokánia (záver)

  • Skutočný význam pokánia

V prvej časti sme sa zaoberali falošným výkladom, ktorý preferuje väčšina kresťanského sveta. Teraz sa pozrime na pravý význam pokánia.

a. Starý zákon.

Treba na úvod hneď povedať, že neexistuje žiadny priamy gramatický vzťah medzi hebrejským a gréckym slovom – pokánie. Ak hľadáme slovo pokánie v starej zmluve v tom istom zmysle, ako je zaznamenané v Gréčtine zmluvy novej – nenájdeme ho! Prekladatelia mnohé výrazy preložili ako pokánie, čo však v starej zmluve vo väčšine tento význam neobsahujú. Pozrime sa na jednotlivé slová, ktoré prekladači spájajú so slovom – pokánie.

Prvým je slovo nacham, ktoré sa objavuje v rôznych formách 108 krát. Najčastejším významom je slovo – vzdychať alebo dýchať. Z toho, sa toto hebrejské slovo nachádza v starej zmluve s významom – pohodlie a útecha – a to 66-krát. 41 krát má toto slovo význam – ľutovať. V istom význame je preložené ako slovo – jednoduchosť a to 1 krát. Slovo nacham sa zvyčajne používa ako odkaz k Bohu, nie k človeku. Teda ak toto slovo použijeme ako pokánie – odkazuje to paradoxne na Boha, ktorý pokánie zaručene nepotrebuje.

Ďalším hebrejským slovom je shub, čo v podstate znamená – otočenie sa, alebo návrat. Používa sa 391-krát. Iný jeho význam tohto slova je – znova – keď v tejto forme sa používa 248-krát. Iba tri krát je toto slovo uvedené vo význame – kajanie.

Dajme starú zmluvu a jej gramatiku bokom. Pozrime sa do zmluvy novej, kde je pokánie jasnejšie definované.

b. V Novom zákone je primárnym gréckym slovom Metanoia. Meta znamená – zmeniť. Noia znamená – myseľ. Tým je vytvorené slovo – zmeniť názor, voľnejšie preložené – myslieť, alebo zmýšľať inak.

Vždy, keď sa v Biblii slovo pokánie používa pri odkazovaní na spásu (záchranu), je to buď podstatná alebo slovesná forma tohto slova, čo znamená – zmeniť názor alebo myslenie. Sú k dispozícii ešte ďalšie dve slová, ktoré sú preložené ako pokánie, tie sa však nevzťahujú k spáse. Ale vždy, keď sa jedná o odkaz na večné spasenie, ide o metanoiu alebo metanoeo.

Dolu sú vyložené tri spôsoby aplikácie pokánia. Pokánie k Bohu – zmena zmýšľania na spasenie. Pokánie smerom k sebe – odvrátenie sa od seba k Bohu na spasenie (zmena zmýšľania). Pokánie – odvrátenie sa od hriechov – toto nie je so spásou spojiteľné.

Keď Boh povie nespasenému človeku, aby činil pokánie, znamená to, že tento človek musí zmeniť názor na spôsob spásy! Kresťansky povedané – musí uveriť v Ježiša Krista, ako svoju jedinú cestu do neba, jedinú možnosť záchrany.

Je pre bežného človeka prirodzené si myslieť, že vďaka dobrým skutkom si môže zarobiť cestu do neba. Ateisti, pohania, náboženstvá, sa nazdávajú, že svojim morálnym životom, majú zaručenú večnosť. Ale práve slovo – pokánie – im ukazuje na zmenu zmýšľania, kde nie ich skutky sú podstatné pre spásu, ale osoba – Ježiš Kristus.

Keď je inoverec usvedčený, že je hriešny, že sa nemôže zachrániť svojim životom, svojimi skutkami, ktoré sú zlé od koreňa – ale – namiesto toho tento človek uverí v Ježiša Krista, ako jeho jediný prostriedok spasenia, taký človek učinil pokánie. Zmenil názor. Táto definícia a vysvetlenie je v Židom 6 veľmi jasná.

Preto nechajme teraz začiatočnícke učenie o Kristovi a povznesme sa k dospelosti. Neklaďme zase znova základy, hovoriac o pokání z mŕtvych skutkov, o viere v Boha, učení o krstoch, o kladení rúk, o zmŕtvychvstaní a o večnom súde. Hebr 6:1-2

Všimnime si slovného spojenia – nehovorme o pokání z mŕtvych skutkov. Naše skutky sú pred Bohom skutočne mŕtve. Písmo hovorí o nich, ako o poškvrnenom rúchu. Všetky naše snaženia a činnosti, ktoré si môžeme dokonca pripisovať ako – nábožné – sú len mŕtve skutky. Jediným našim skutkom je viera v Ježiša a jeho skutky, jediná naša spravodlivosť je Ježišova spravodlivosť.

Znamená to, že by sme nemali žiť pre Krista, keď sme spasení? Absolútne nie! Určite by sme mali žiť pre Krista, ale teraz pozor – toto nie je požiadavka na spasenie.

Izaiáš sa venoval tejto otázke našich vlastných dobrých skutkov takto:

Všetci sme boli podobní nečistému a všetka naša spravodlivosť bola ako poškvrnené rúcho. Všetci sme zvädli ako lístie, naša neprávosť nás odnáša sťa vietor. Iz 64:5

Každý, kto verí vo svoje budúce spasenie zo svojho života a svojich výkonov, v skutočnosti dôveruje svojim dielam pre spasenie, čo je falošné evanjelium. Biblia je jasná keď hovorí, že sme spasení LEN milosťou skrze vieru, bez skutkov – aby sa nikto pred nikým iným nemohol vychvaľovať. Dokonca hovorí opak – kto nekoná skutky – ale verí, ten bude spasený.

Kto však nekoná skutky, ale verí v Toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera počíta za spravodlivosť. Rim 4:5

  • Uplatňovanie pokánia

NIKDE sa v Biblii explicitne (jasne) nepíše, že odvrátenie sa od hriechov, alebo ľutovanie hriechov, nám zaistí miesto v nebi! Pozrime sa na niektoré vybrané verše:

a. Ján Krstiteľ hovoril: Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské. Mt 3:2

Čo tu hovoril Ján Krstiteľ? Židia potrebovali zmeniť svoje myslenie od falošnej cesty spasenia, k Ježišovi. Väčšina z nich verila, že vstúpia do kráľovstva nebeského jednoducho preto, lebo boli Židia, Abrahámove deti. Toto je uvedené v kontexte deviateho verša:

A nemyslite, že si môžete povedať: Veď máme otca Abraháma! Lebo hovorím vám, že Boh z týchto kameňov môže vzbudiť deti Abrahámovi. Mt 3:9

Ján sa ich snažil presvedčiť, aby uverili, že spasenie je možné len v osobe Mesiáša, v Pánovi Ježišovi Kristovi. Ako to vieme? Pavol vysvetlil Jánovo posolstvo pokánia v Skutkoch 19 takto:

Nato im Pavel povedal: Ján krstil krstom pokánia a prikazoval ľudu, aby verili v Toho, ktorý prichádza po ňom, to jest v [Krista] Ježiša. Sk 19:4

b. A hovoril: Naplnil sa čas a priblížilo sa kráľovstvo Božie; pokánie čiňte a verte v evanjelium! Mk 1:15

Ježiš, ktorý bol Kráľom, prišiel ponúknuť Kráľovstvo.

Kráľovstvo bolo blízko, pretože prišiel Kráľ, zároveň Mesiáš. To bola dobrá správa! Aká by mala byť odpoveď Židov, ku ktorým prišiel prednostne? Činiť pokánie a veriť v evanjeliu. Inak povedané – prijať pravdu o Ježišovi – Mesiášovi a kráľovi, ako jedinej možnej ceste spásy. Pretože evanjelium je dobrá správa o Božom Synovi. Tak sa nachádza hneď na začiatku Markovho evanjelia:

Počiatok evanjelia Ježiša Krista, Syna Božieho… Mk 1:1

Čiňte pokánie v tomto kontexte je jasne spojené s tým, čomu človek má veriť na svoju záchranu. Inými slovami, zmeňte názor a verte evanjeliu, ktoré je o Ježišovi, namiesto toho, aby ste ďalej verili tomu, čomu podnes veríte.

Ktokoľvek dnes dôveruje v Krista a len v Neho, niekde v histórii svojho kresťanstva pokánie prežil bez toho, že by o tom musel vedieť, že by muselo ísť nutne o vedomý skutok. Stalo sa to tak, že všetku dôveru ohľadom spasenia, vložil do rúk Ježiša a nič nepripísal sebe. Tým bolo zmenené jeho zmýšľanie (pokánie – metanoia).

Pavol kázal túto istú pravdu v Skutkoch 20:

Svedčiac pevne Židom i Grékom o obrátení mysle k Bohu, o pokání, a o viere v nášho Pána Ježiša Krista. Sk 20:21

Keď človek verí v Ježiša Krista, ľutuje svoje predchádzajúce presvedčenie, ľutuje svoj prechádzajúci názor, alebo inak – zavrhuje ho ako falošný. Existuje buď viera v to, že činíme pokánie (veríme len v Krista a nie v seba), alebo veríme vo svoje náboženstvo (v seba, svoje skutky, posväcovanie, kresťanský život). Dnes veľa kresťanov potrebuje pokánie – zmeniť názor, svetonázor na spásu od seba, smerom k Ježišovi.

Existuje činiť pokánie (zmeniť názor) týkajúci sa našich hriechov? Samozrejme! Písmo hovorí aj o hriechoch, od ktorých sa máme odvracať, koľko je v našich silách a schopnostiach. Ale pozor! Toto nikto nemôžeme miešať s prísľubom reformovať či zlepšovať svoj život, aby sme boli spasení! Ak by sme hlásali takéto kresťanstvo – odvrátenie sa od hriechu ako podmienka spásy, obrátenia, znovuzrodenia, hlásame náboženstvo skutkov a zásluh, čo je cesta do zavrhnutia.

c. A Ježiš odpovedal a riekol im: A či sa domnievate, že tí Galileania boli hriešni nad všetkých Galileanov, že pretrpeli také veci? Nie, hovorím vám; ale ak nebudete činiť pokánie, všetci podobne zahyniete. Lk 13:2-3

Pán Ježiš ich nabáda, aby museli uvažovať inak. Verš končí takto:

Alebo tí osemnásti, na ktorých padla veža v Siloe a zabila ich, či sa nazdáte, že oni boli vinní nad všetkých ľudí, ktorí bývajú v Jeruzaleme? Nie, hovorím vám; ale ak nebudete činiť pokánie, všetci zrovna tak zahyniete. Lk 13:4-5

Pre ľudí bolo veľmi bežné myslieť si – tak ako je tomu aj dnes – že vždy, keď sa niekomu stalo niečo zlé, bolo to kvôli hriechu v ich živote. Kresťania hovoria o hriechu, pohania o karme. Ježiš v tomto verši hovoril s takýmito ľuďmi, ktorí si mysleli, že sú lepší ako ostatní.

Problémom v tejto pasáži je chápanie spravodlivosti. Pokiaľ oni si mysleli, že sú spravodliví, že sa im niečo také nemôže stať, Ježiš ich vyvádza z omylu. Všetci sú na jednej a tej istej lodi. Ale čo im k tomu dodáva? Aby činili pokánie!

Oni potrebovali zmeniť zmýšľanie. Potrebovali vidieť svoju vlastnú hriešnosť a dôveru v Ježiša. Aj oni boli stratení hriešnici ako tamtí, aj oni potrebujú spasenie. Všetko je odhalené v Ježišovej otázke – či si myslia, že tamtí boli vinní, alebo hriešni viac?! NIE! Pán Ježiš sa ich snažil prinútiť, aby videli, že oni sú na tom rovnako a potrebujú Spasiteľa. Inak ako zmenou zmýšľania (pokáním), to nie je možné…

d. A Peter im povedal: Čiňte pokánie, a nech sa pokrstí jeden každý z vás na meno Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov, a dostanete dar Svätého Ducha. Sk 2:38

Čiňte pokánie: metanoeo, aby ste zmenili názor alebo mali inú myseľ. Oni potrebovali zmeniť svoje myslenie o tom, kto je Ježiš Kristus. Židia Ho odmietli ako svojho Boha a Mesiáša. Museli v neho uveriť, to je zmyslom pokánia. Všimnime si dva dôležité body:

  1. Ak by im Ježiš povedal, aby sa odvrátili od svojich hriechov, chcel by po nich nemožnú vec, overenú starou zmluvou, v ktorej Židia zlyhali. Odvrátenie sa od hriechov je totožné s dodržiavaním zákona. To nedokáže nikto.
  2. Ak pozorne čítame tento verš tak vidíme, že Židia majú zmeniť zmýšľanie o spáse, uveriť v Ježiša, v ktorého Meno sa majú pokrstiť. Ak uveria, bude im odpustené, pretože odpustenie hriechov nie je z ľudského výkonu, ale z viery v Ježiša Krista.

e. Boh tedy prehliadol časy nevedomosti, ale teraz zvestuje ľuďom, všetkým všade, aby činili pokánie… Sk 17:30

Pavol kázal strateným pohanom, ktorí nevedeli, kto je Pán Ježiš Kristus a čo pre nich urobil. Pozrime sa do Grécka, kde Pavol vystúpil:

Lebo jako som chodil po meste a obzeral som vaše posviatnosti, ktorým dávate božskú česť, našiel som aj oltár, na ktorom je napísané: Neznámemu Bohu. Toho teda, ktorého ctíte bez toho, žeby ste ho znali, toho vám ja zvestujem. Sk 17:23

Vo verši 23 vidíme, že Pavol odhaľuje nápis neznámeho Boha. Pohania potrebovali vedieť, kto je tento ,,neznámy Boh” a čo pre nich urobil. Potrebovali zmenu myslenia. Pavol im poskytoval v tejto kázni potrebné informácie. Hovorí, že Boh prikazuje všetkým ľuďom, aby činili pokánie – aby zmenili zmýšľanie o svojej večnej záchrane.

Dnes rovnako pohania potrebujú toto vedieť, zmeniť zmýšľanie. Buddhista a hinduista verí v reinkárnáciu alebo vo vyvanutie. Moslim nepotrebuje výhradne Ježiša ako Spasiteľa a Boha, rovnako ako Žid. Katolík, pravoslávny, protestant, ktorý sa chváli skutkami – nepotrebuje Ježiša výhradne ako Spasiteľa – veľa ,,kompetencií”, ak to môžeme takto nazvať, preložili z Ježiša na seba.

Mnohí kresťania veria, že ich posvätený život im dáva večnosť. Ježiš je síce kázaný ako spasiteľ, ale ich posvätenie je dôležitým doplnkom pre ich spasenia. Tým im ale uniká evanjelium, keď nevedia definovať pomer medzi skutkami a vierou, čím ich zmiešavajú a tvoria iné kresťanstvo. Podobné, ale iné.

Ateisti veria v zánik po živote. Všetci títo ľudia potrebujú nutne pokánie – zmeniť zmýšľanie, zmeniť svoj názor na spásu – nie odvrátiť sa od hriechov. Musia sa odvrátiť sa od týchto bludných názorov k jedinému prameňu spásy – k Ježišovi bez skutkov!

Ak by sa ľudia teoreticky odvrátili od hriechu, aj keby boli takmer dokonalí – čo sa im aj tak nepodarí – ale by nemali vieru v Ježiša, ako ich jedinú nádej, potrebujú pokánie! Každý z nás, kto toto číta a zakladá si čosi, čo i len málo na sebe, jedno percento pripočíta sebe, alebo doplní inak Ježišove už dokončené dielo, potrebuje pokánie – zmeniť názor. Ježiš plus nič – to je evanjelium.

Ak si kresťan a myslíš si, že vieru musíš dokázať svojim životom, skutkami, posvätením – potrebuješ pokánie – zmeniť zmýšľanie. Len Ježiš je tvojou spásou, nič iného.

Porozmýšľaj o tomto:

  1. Ak pokánie znamená odvrátiť sa od hriechu alebo ospravedlniť si hriech skutkom (spoveď a podobne), ako to prináša spásu? Nijako. My hriešni ľudia potrebujeme zaplatiť platbu smrti. My to ale nedokážeme žiadnym spôsobom, len Ježiš to dokázal svojou krvou.
  2. Ak pokánie znamená byť ochotný odvrátiť sa od hriechu, stále to hriech neodstraňuje. Hriech odstraňuje len viera v Ježiša. Písmo je v tejto veci jasné a neoblomné:

A oni povedali: Uver v Pána Ježiša Krista a budeš spasený ty aj tvoj dom. Sk 16:31

Lebo tak miloval Boh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život. Jn 3:16

Ameň, ameň vám hovorím, že kto verí vo mňa, má večný život. Jn 6:47

  • Pretože pokánie znamená zmenu mysle alebo myslenia, to je presne to, čo musia ľudia urobiť – zmeniť myslenie. Potrebujú vidieť Pána Ježiša Krista ako Boha a Jediného Spasiteľa. Je to otázka zmeny názoru každého človeka ohľadom spásy.

f.  Teraz sa radujem, nie že ste sa boli zarmútili, ale že ste sa zarmútili na pokánie; lebo ste sa zarmútili podľa Boha, aby ste z nás v ničom nemali škody. 2Kor 7:9

Korinťania boli smutní keď ich Pavol napomínal, ale Pavol sa teší, pretože boli zarmútení na pokánie – na zmenu zmýšľania. Od seba – k Bohu, od spásy v seba – ku spáse v Kristovi.

Zarmútenie podľa Boha je smútkom, kedy sme si mysleli, že my niečo dokážeme, ale Boh nás vyviedol z omylu, že my nemáme nič okrem hriechu na svojom konte, čím Boh chce docieliť to, aby sme sa obracali len k Nemu, ako k jedinému zdroju pravdy a záchrany.

Tento verš samozrejme vzbudzuje rôzne výklady, pretože je zarážajúce, že takéto pokánie je smerované ku kresťanom. Pokiaľ väčšinovo sa pokánie vzťahuje na pohanov, v tomto verši je smerované ku kresťanom. Preto sa natíska otázka – majú kresťania činiť pokánie? Odpoveď je jasná:

Áno, kresťania musia činiť pokánie, ak stavajú spásu sami na sebe. Vidíme to aj v Zjavení 3:19.

Ja všetkých, ktorých milujem, karhám a otcovsky trescem. Rozhorli sa tedy a učiň pokánie. Zjv 3:19

Kresťania mnohokrát potrebujú zmenu v myslení. Potrebujú zmeniť názor na spôsob, akým zmýšľajú o spáse. V dnešných časoch zvlášť je potreba pokánia kresťanov, pretože sú vyučení kresťanskou tradíciou, že pokánie je skutok, ktorý musia učiniť, aby prišli do neba.

V zjavení Jána konajú kresťania veľké skutky, ale Ježiš ich napomína, že zabudli na svoju prvú lásku. Čo tým myslí? Že títo kresťania zabudli na Ježiša, ktorý je jediný a jedinečný zdroj spásy. Oni odišli od spásy v Ježiša, ku svojim skutkom, ktoré boli veľké a mocné – pre spásu však nedostatočné a odsudzujúce!

V poslednom rade sa pokánie môže aplikovať aj na skutočnosti, ktoré sú mimo spasenie. Ide o zmenu zmýšľania napríklad ohľadom páchania hriechov, alebo zmeny správania. Ak je pokánie – zmena zmýšľania – spojená so skutkami, nejde nikdy o spásu. Ak je naopak pokánie spojené so spásou, vždy ide o zmenu zmýšľania a to – uver v Ježiša Krista.

Ak sa jedná o posledné verše z Korinťanom ktoré sme vyššie načrtli, niekto môže namietať, že Pavol tu hovorí o upadaní do hriechov, z ktorých Korinťania mali činiť pokánie.

Istý komentátor biblie na tento problém napísal: „Čiňte pokánie“, jeho preklad – metanoeo – znamená mať inú myseľ, zmeniť myseľ. V novom zákone sa používa na označenie zmeny mysle vo vzťahu k trom zásadným pojmom – k hriechu, k Bohu a k sebe. Tejto zmene mysle môže – najmä v prípade kresťanov, ktorí upadli do hriechu – predchádzať smútok (2 Kor 7: 8-11); smútok za hriech ktorý spáchali. Hoci to môže spôsobiť ich pokánie vo vzťahu k hriechu (že sa rozhodnú napríklad viac nehrešiť týmto spôsobom), nejde o pokánie vo vzťahu ku spáse a nie je možné si tieto dve veci zamieňať.

Povedané inak týmto autorom, pokánie má tri podoby. Vzťah k Bohu, k hriechu a k sebe.

  • Pokánie smerom k hriechu. Odvrátenie sa od hriechu je poslaním kresťanov, ich bojom, ktoré však nemá nič spoločné so spásou! Je to boj výhier aj prehier. Kresťania do konca života budú s hriechom vyhrávať, ale aj veľa prehrávať, budú malátni, často bezradní – ale na odvrátení sa od hriechu nestojí spása. Ak niekto učí, že podmienkou spásy je učiniť odvrátenie sa od hriechov, učí falošné evanjelium skutkov, ako sme opísali v prvej časti (falošné pokánie).
  • Pokánie smerom k sebe. Ide o odvrátenie sa od viery, že sa človek sám dokáže spasiť, že jeho skutky sú dôležité, jeho posväcovanie a kresťanský život zaváži v oblasti záchrany. Nezaváži! Tu človek musí činiť pokánie, keď prestane hovoriť – ja sa posväcujem (zásluhy) a miesto toho povie – Ježiš sa posvätil miesto mňa.

Keď prestane hovoriť – ja milujem z celej sily Boha (zásluhy), miesto toho povie – mňa tak Boh miloval, že poslal Spasiteľa. Keď prestane hovoriť – snažím sa žiť bez hriechu (skutky), miesto toho povie – Ježiš miesto mňa prežil bezhriešny život. Keď prestane hovoriť, koľko veľa som toho pre Boha vykonal (skutky), miesto toho povie – ako veľa vykonal Boh pre mňa!

Ak človek hľadí na seba v oblasti spásy, potrebuje razantne zmeniť zmýšľanie, pretože je na ceste Galaťanov, ktorí preniesli časť viery od Ježiša k sebe. Nie je možné preniesť ani jedno percento od Ježiša k sebe. Spása je len – Ježiš plus nič. Spása nestojí na Ježiš plus ja. Toto zmýšľanie zamerané na seba, je najväčším problémom kresťanov, ktorí sa chcú spasiť svojou silou a privádzajú ďalších a ďalších kresťanov na cestu zatratenia.

  • Pokánie smerom k Bohu. Pokánie smerom k Bohu je odhodením svojich zásluh a svojho života, na úkor odovzdania sa do rúk milostivého Otca a jeho milovaného Syna ohľadom spásy. Ide o absolútnu dôveru v Boha, ktorý vykonal dielo spásy skrze svojho Syna na kríži za nás – miesto nás. My sme v spáse tŕpni, nečinní! Iba vierou prijímame už hotové dielo.

Viera stojí len na troch myšlienkach – Ježiš Kristus zomrel miesto nás, za naše hriechy, bol pochovaný, na tretí deň vstal zmŕtvych. I keď toto je jediné evanjelium, ktoré Pavol po celý čas života hlásal, sotva ho nájdeme v kresťanských zboroch, v letákoch, v základnej vierouke. Boh nedal ľuďom zložité evanjelium, aby mu rozumelo čo najmenej ľudí. Boh dal svetu evanjelium veľmi ľahké.

Práve skrze zložitosť a mnohé teologické cesty, kresťania, cirkvi a zbory, toto jednoduché – aj pre deti dostupné evanjelium – skomplikovali až tak, že mu sami prestali rozumieť a odišli od neho k sebe. Letáky kresťanov dnešného veku sú o zložitosti a komplikovaných výkladoch. Pavlovo evanjelium stojí:

My kážeme ukrižovaného Krista, Židom pohoršenie a Grékom bláznovstvo. 1Kor 1:23

Kazateľ nemá nič viac hlásať ako Krista, ktorý bol ukrižovaný a zomrel pre naše hriechy. Pre mnohých táto kázeň bude bláznovstvom, pre iných spásou. Ale keďže kazatelia nechcú vyzerať nemoderne, zastaralo, spiatočnícky – kážu evanjelium formou moderného jazyka a sveta, ktoré nemá žiaden dopad na ľudské srdcia. Pavol hlása:

Lebo som nebol usúdil vedieť niečo iné medzi vami krome Ježiša Krista, a toho ukrižovaného. 1Kor 2:2

Záver

Aj keď v Biblii existujú ďalšie odkazy na pokánie, verím, že pasáže obsiahnuté v tejto krátkej brožúre boli užitočné a poučné. Všetci musíme činiť pokánie ako ľudia – odvrátiť sa od falošných ciest spásy – k Ježišovi, k Spasiteľovi.

Kresťania musia neprestajne stáť vo viere v Ježiša, čo znamená – neodchádzať k svojim skutkom, zásluhám, či posväteniu, ako podmienkam pre spásu. Ak tak zmýšľajú, musia zásadne zmeniť toto zmýšľanie, pretože – Bez Boha nič nemôžeme činiť.

Koniec…

www.baranokbozi.sk

Ak sa ti článok páčil, klikni na odber nových článkov