Božia krutosť v starej zmluve a iný Boh novozákonný

Mnohí kresťania si nevedia dať rady s krutosťou Boha v starej zmluve. Ateisti sa z toho tešia čím ukazujú na Boha, ako na ukrutného tyrana. Ako má človek vyložiť krutosti v starej zmluve? Prečo toľko kresťanov sa vyhýba týmto otázkam a obchádza ich, pretože si s tým nevedia dať rady? Pritom výklad je jednoduchý…

Stará zmluva je o spáse človeka skrze svoje skutky, skrze dodržanie zákona a desatora. Tam platí – výplata za hriech je smrť. Platí – oko za oko, zub, za zub. Platí – ak dodržíš zákon, budeš spasený, ak ho prekročíš, budeš odsúdený.

Je to doba, ktorá má ukázať silu a veľkosť človeka, jeho vlastné vysporiadanie sa s hriechom. Má ukázať na jeho moc, popasovať sa s nepriaznivými okolnosťami. A čo Boh? Boh je iba pozorovateľ, ktorý vykonáva súdy nad ľudstvom. Zhrešil si? Musíš zomrieť! Boh má právo vziať život každému, kto zhrešil, pretože platí to Pavlovo:

Lebo odplatou za hriech je smrť. Rim 6:23

Boh vykonáva genocídu na celom ľudstve skrze potopu, ušetrí iba jednu rodinu, ktorú nemá ani prečo šetriť. Ale už tu sa ukazuje aj Božia milosť. Boh má plné právo skrze Izrael trestať okolité bezbožné pohanské národy, pretože nielenže neprestajne hrešia, ale sa klaňajú démonom a opovrhujú pravým Bohom. Ale Boh trestá aj samotný Izrael, ktorý koná presne to isté, čo aj okolité národy. Hreší a klania sa modlám.

Doba starej zmluvy na jednej strane má pozdvihnúť silu človeka sa spasiť, na druhej strane človek v tejto skúške totálne zlyháva. Je to doba veľkosti človeka, na druhej strane ide o čas absolútnej beznádeje. Spása je nedosiahnuteľná. Boh podľa práva a zákona, musí trestať národy, musí trestať svoj vlastný národ Izrael. Nie je nikto, kto by sa mohol postaviť a povedať – čo to robíš? Prečo nás trestáš?

A všetci obyvatelia zeme sú počítaní jako čo by nič, a podľa svojej vôle činí s vojskom nebies i s obyvateľmi zeme, a nie je nikoho, kto by ho uderil po ruke a povedal mu: Čo to robíš? Dan 4:32

Boh ako Sudca sveta je v plnom práve, On je Sudcom spravodlivým, ktorý trestá hriech a bezbožnosť národov. Môže niekto vystúpiť a povedať, že bol nejaký národ potrestaný neprávom? Vôbec nie! Všetko čo sa v starej zmluve stalo, všetko čo Boh nariadil, bolo spravodlivé. Nikto ani len neotvorí ústa nad tým, že Boh konal tvrdo.

A tu je priepastný rozdiel medzi starou zmluvou a novou. Pokiaľ stará zmluva je o človeku a jeho sile sa spasiť, nová zmluva je o Bohu a Jeho sile človeka spasiť skrze Syna, Ježiša Krista. Nová zmluva mení situáciu v celom svete. Na rozdiel od starej zmluvy, kde bola spása nedosiahnuteľná, nová zmluva prináša spásu v tej najjednoduchšej forme – uver v Božieho Syna. Bodka…

A teraz sa pýtajme a pozorujme kresťanský svet. Prečo pastori, farári, kňazi, duchovní, cirkvi a zbory, chcú človeka dostať pod starý zákon, pod desatoro? Prečo neprestajne počúvate vo svojich cirkvách kázania, o vašej veľkosti, ako vy máte bojovať s hriechom, ako vy máte porážať svet a zlo, keď toto spadá pod zmluvu starú?

Ježiš keď vystupuje na vrch, aby kázal, káže starú zmluvu. Kázeň na vrchu je o starej zmluve. Ježiš ju odhaľuje v plnej sile bez servítky:

Ak ťa pohoršuje tvoje pravé oko, vylúp ho a zahoď od seba! Mt 5:29

A jestli ťa pohoršuje tvoja pravá ruka, odtni ju a zahoď od seba. Mt 5:30

Toto je starý zákon! Ak oko hreší – vezmi lyžičku a vylúp ho von. Ak hreší jazyk, vezmi nôž a odrež ho. Ježiš na vrchu nehovorí v sladkých rečiach, ale ukazuje na spravodlivosť zo zákona. Túto spravodlivosť Boh počas celej starej zmluvy presadzoval.

Ale Ježiš nezostáva na vrchu, On zostupuje dolu, až je to napokon On sám, kto dodrží za ľudí zákon, aby ľudia už viac zákonom neboli súdení.

Lebo koniec zákona je Kristus na spravedlivosť každému veriacemu. Rim 10:4

Boh v novej zmluve už nekoná spôsobom starej zmluvy, ale dáva milosť skrze svojho Syna. Prečo teda celá kresťanská obec, neprestajne učí zákon a formuje svoje ovečky, aby pod zákon spadali? Veď zákon človeka nemôže spasiť, ba dokonca ho odsudzuje a to až tak, že sám Boh má právo použiť tvrdé prostriedky proti človeku a národom, pretože zákon prekračujú. Prečo chce človek – kresťan, spadať pod túto beznádejnú zmluvu, ktorá ho nespasí?

Ježiš prináša nový systém, už nie systém – oko za oko, zub, za zub. On prináša Božiu milosť, Božie zľutovanie, Božiu lásku. Preto je tak priepastný rozdiel medzi Bohom starej a novej zmluvy až sa môže zdať, že ide o dve odlišné osoby. Dokonca sa v cirkvi našli spoločenstvá, ktoré odmietali Boha starej zmluvy o ktorom tvrdili, že nie je identický s Bohom zmluvy novej.

Ale Boh starej zmluvy uplatňuje len obyčajnú spravodlivosť, na ktorú má plné právo. Spásu dal do rúk človeka a ak človek nebude hrešiť, bude dodržiavať zákon, Boh mu neskriví ani len vlások na hlave. Ibaže stará zmluvy je o neprestajnom hriechu a modlárstve.

A Boh tu stojí v roli Sudcu a to dobrého a spravodlivého. Pretože dobrý sudca nie je ten, ktorý sa dá uplatiť. Dobrý sudca je taký, ktorý koná za každých okolností podľa práva. Prečo sa ľuďom nepáči takýto Boh? Veď On nekoná nič svojvoľne. Berie do rúk právo a súdi. To je všetko.

No Boh v novej zmluve sa rozhodol, že zákon odprace, aby nemusel skrze neho súdiť. Miesto zákona nastupuje milosť v Ježišovi, Božom Synovi. Ježiš naplní zákon, aby Boh už nemusel národy skrze zákon viac súdiť. Boh bude súdiť už iba vieru človeka, či veril, alebo neveril v Jeho Syna.

Preto sa nám zdá, že Boh v novej zmluve je iný, miernejší, milosrdnejší. On však zostáva naďalej spravodlivým, ibaže spravodlivosť bola naplnená v Synovi a preto netrestá podľa práva starej zmluvy, ale podľa práva zmluvy novej.

Trest za ľudskú zlobu a hriech, si odniesol Ježiš na svojom tele. Spravodlivosť je zadosťučinená. Boh je zmierený so svetom skrze Syna, človek má otvorenú cestu k spáse. Spása už nestojí na padnutom človeku, ale na Bohu a jeho Synovi. Keď prichádza Ježiš, písmo o Ňom hovorí:

Nalomenej trstiny nedolomí a tlejúceho knotu nevyhasí. Mt 12:20

Boh sa rozhodol skoncovať s prísnym súdom. Od smrti Ježiša, Jeho syna, je hlásaná ľudstvu milosť a to v jednoduchej forme – uver v Ježiša a si spasený.

Ale čo má Boh robiť s tými, ktorí sa neprestajne vracajú k zákonu starému? Čo má robiť s tými, ktorí neprestajne hľadajú spásu sami v sebe? Všetky náboženstvá, vrátane kresťanských, konajú presne to isté, čo vyžadovala stará zmluva – konajú skutky pre svoju záchranu. Tým pádom sa obchádza Ježiš, u inovercov absolútne, u kresťanov sa dostáva na okraj spásy.

Kresťania neprestajne prízvukujú, že je potrebné dodržať zákon, snažiť sa žiť dobrým morálnym životom, chodiť do kostola alebo do zboru, modliť sa, čítať písmo a podobne. Ľudia sa jednoducho chcú spasiť svojimi skutkami, čím sa vracajú do starého zákona.

Starý zákon je však o prekliatí človeka. Je o zlorečení Boha voči ľudstvu. Každý kto sa chce spasiť zákonom, kto sa spolieha na svoju silu, dodržiavanie zákona, je pod zlorečením Boha, pretože vpravde zákon nedodržiava:

Lebo všetci, koľko ich len je zo skutkov zákona, sú pod zlorečenstvom. Lebo je napísané, že zlorečený je každý, kto nezotrváva vo všetkom, čo je napísané v knihe zákona, aby to činil. Gal 3:10

A keď začnete hlásať milosť a len milosť, títo kresťania ako šelmy sa na vás oboria, pretože ste odišli nadobro od zákona ku Kristovi. Celú svoju spásu ste postavili pod Krista a oni nemajú nad vami moc, pretože vás nemôžu formovať zákonom.

Ste mimo zákon a ich zákonníctvo a to u nich spúšťa pohoršenie. Preto budú tvrdiť, že ste falošní kazatelia, učitelia, že zvádzate ľudí. Ale od čoho? Od toho, že ľudí chcete vytrhnúť spod jarma zákona, ktorý nedokázal Izrael niesť?

Prečo sa kresťania všetkých vekov vrátane toho dnešného, chytajú starej zmluvy, svojej sily sa spasiť, svojej moci dodržať zákon? Veď sú pod zlorečením starej zmluvy, kde by Boh mal právo, im v momente odobrať podľa práva život?! Prečo riskujú svoju spásu odvrátením sa od Krista a len Krista – k sebe? Veď toto obdobie sme tu už mali.

Ak sa teda pozrieme na Boha starej a novej zmluvy, On sa nemení. Ibaže v starej zmluve uplatňoval svoje plné právo Sudcu, kdežto v novej zmluve dáva ľuďom milosť skrze Ježiša. Je to ten istý a ten jeden Boh.

Z toho si môžeš vziať ponaučenie. Ak sa chceš spasiť skutkami, samým sebou, dodržiavaním zákona, si pod zlorečením a pod odsúdením! Si pod zlobou Boha, ktorý musí na tebe uplatniť spravodlivosť. Boh má plné právo ti vziať život a to nielen tento krátky, ale aj večný.

Preto drahý kresťan, utekaj pod milosť, kde je Boh dobrý láskavý Otec – Abba. To je Boh novej zmluvy, kde nemusí uplatňovať na tebe spravodlivosť, pretože tú uplatnil na svojom Synovi.

Toto je zásadný rozdiel medzi starou a novou zmluvou, starozákonným a novozákonným Bohom, ktorý sa nezmenil, iba zmenil prístup k ľuďom, skrze svojho Syna.

Amen…

Dodatok. Ako sa pozeráš na Boha? Učia ťa v zbore, mať pred Bohom Otcom strach? Vidíš vo všetkom prísny Boží hnev? Keď zhrešíš ťažším hriechom, skrývaš sa pred Bohom pretože si myslíš, že budeš potrestaný? Alebo si dokonca myslíš, že si stratil spásu? Keď sa ti stane niečo zlého, hovoríš si, to mám za moje hriechy, Boh uplatnil svoju spravodlivosť?

Cirkvi celé stáročia vykresľovali ľuďom Boha starozákonného, ktorý trestá podľa práva. Rovnako tak dnešné cirkvi a zbory hrozia Bohom uplatňujúci svoju spravodlivosť. Viac sa cituje stará zmluva ako zmluva nová, ľudia sa riadia starou zmluvou, dodržujú zákon, sabaty, prikázania. To všetko značí o tom, že ešte neprijali milosť! Neprestajne balancujú medzi milosťou a zákonom.

Pre kresťana je Boh milujúcim Otcom, ktorý dal to najdrahšie čo mal – svojho Syna za spásu sveta. Pre Izraelitu bol Boh tvrdým Pánom ktorého sa bál, nevyslovoval jeho meno, bol pre neho vzdialený i keď pred ním chodil. Ale v novej zmluve skrze Ježiša, je Boh Otcom, ktorého voláme – Abba – Otecko.

Preto sa opýtaj sám seba. Kde stojíš? V starej zmluve na zákone, alebo na milosti?

Ak sa ti článok páčil, registruj sa, komentuj a budeš v odberoch. Ak chceš iba odbery, zadaj odbery bez registrácie