Trvalé odpustenie – ak neodpustíte, ani vám sa neodpustí?

Je odpustenie hriechov jednorázové, trvalé, nemenné? – alebo – ide o neprestajné odpúšťanie hriechov, nepretržité, čo značí, že ide o neistú a nestálu vec. Prvý argument:

Lebo ak odpustíte ľuďom ich poklesky, odpustí aj vám váš nebeský Otec;  ale ak vy neodpustíte ľuďom ich pokleskov, neodpustí ani váš Otec vašich pokleskov. Mt 6:14-15

Podľa tohto verša sa zdá, že naša spása stojí alebo nestojí na nás samých podľa toho, či odpúšťame alebo neodpúšťame hriechy iných ľudí. My si musíme ale uvedomiť, že kázeň na vrchu je absolútnou špicou kázania starého zákona!

Pán Ježiš jednoduchými slovami opakuje slová starého zákona v kocke, aby ukázal na nemožnosť jeho naplnenia. I keď sa nám Ježišove slová z vrchu môžu páčiť a môžeme ich uznať ako dobré a múdre, nedokážeme ich v žiadnom prípade naplniť.

Prečo Pán Ježiš káže starý zákon? Pretože bol farizejmi a zákonníkmi oslabený. Nad zákon sa dali nepotrebné veci, obradníctvo, ľudská náuka, ľudské podanie a samotný zákon sa dostal do úzadia. Židovstvo zabudlo na silu starej zmluvy, že ak bude Izrael dodržiavať zákon, bude z neho spasený.

Pán Ježiš oprášil zákon a káže ho preto, aby zlomil ľudskú pýchu a odhalil nemožnosť spásy z ľudskej sily, čím nutne Boh ukazuje na Spasiteľa, na jeho bezpodmienečnú nutnosť:

Zákon bol naším pestúnom, vedúcim nás ku Kristovi, aby sme boli ospravedlnení z viery Gal 3:24

Ale ak si ľudia myslia, že zákon je ľahký, že jeho dodržiavanie nie je príliš ťažké, taký človek nedokáže uznať svoj hriešny stav, z čoho pramení nepotrebnosť Spasiteľa, keď nastúpi samo-spasiteľstvo. Preto Pán Ježiš tvrdo vyučuje zákon, aby ľuďom vzal ich ilúzie samospásy.

Samotná kázeň na vrchu je vrcholnou rečou Ježiša ohľadom spásy skrze seba, svoje skutky a zásluhy. Napriek tomu ak si túto kázeň čítame, prídeme k miestu kde Ježiš hovorí, že prišiel zákon naplniť. On ho prišiel naplniť – nie, že my ho máme, alebo dokonca dokážeme naplniť. No absolútnym záverom tohto preslovu je tento verš:

Vy tedy buďte dokonalí, jako váš Otec, ktorý je v nebesiach, je dokonalý. Mt 5:48

Tu vidíme tú maximálnu nemožnosť dodržania zákona. Ježiš po nás chce niečo, čo nedokážeme ani na 1% splniť – byť dokonalí, ako je dokonalý Nebeský Otec.

Cirkev ktorá stratila evanjelium učila a podnes učí, že kázeň na vrchu sa máme snažiť napĺňať. Ide však o ten istý princíp, ako napĺňanie desatora. Obe veci dodržať nedokážeme. Dokonca mnohé cirkvi vyzdvihovali ľudí, ktorí sa vraj dostali na úroveň Boha, že ich život končil v dokonalosti a bezhriešnosti, čo je iba bludný klam.

Ako by ste sa cítili, keby vám kazateľ nedeľu čo nedeľu prízvukoval, že spasenie získate tak, že budete dokonalí ako je dokonalý Boh? Vaša spása, istota spásy by bola preč. Spása by bola postavená na vás, vašej dokonalosti a nie na Kristovi a Jeho dokonalosti. Váš stav ohľadom spásy by sa volal – zúfalstvo.

Ale či nie práve toto Ježiš robil, aby si ľudia položili tú jednoduchú otázku – ako môžem byť spasený, keď nedokážem žiť sväto a neprestajne hreším? Pán Ježiš inde hovorí:

Lebo vám hovorím, že ak nebude vaša spravedlivosť hojnejšia ako spravedlivosť zákonníkov a farizeov nevojdete nikdy do nebeského kráľovstva. Mt 5:20

Zákonníci a farizeji boli navonok dokonalými ľuďmi. Boli perfektne oblečení, upravení, vždy boli pripravení vyložiť písmo, dať radu, pomôcť finančne, modlili sa dlho na verejnosti, veľa sa postili, starali sa o vdovy, dávali presné desiatky, sabat dodržiavali na 100%, keď prešli len maximálnu predpísanú vzdialenosť. V očiach ľudí boli podobní východným Askétom, ktorí sa snažili dokonale ovládnuť telo, zničiť túžby a oheň v tele.

Pán Ježiš ukazuje na nich a hovorí obyčajným ľuďom, ktorí mali sotva dva haliere do pokladnice – miesto zlaťákov farizejov – aby boli ďaleko dokonalejší ako oni. To je ďalšia podpásovka od Ježiša. Ľudia nedokázali byť lepšími ako farizeji a zákonníci. Tí pre ľudí stelesňovali svätosť svojej doby.

Čo očakával Ježiš od ľudí, ktorým kázal takéto tvrdé kázne? Že sa naštvú a budú od nového dňa žiť sväto? Ale veď to dokážu sotva hodinu, aj tú v myšlienkach mnohokrát zhrešia. Ježiš očakával inú reakciu – čo robiť? Mám problém? Potrebujem pomoc!

Ak sa dostaneme do kúta, táto otázka musí nutne padnúť a práve táto otázka robí človeka iným ako sú farizeji a zákonníci. Tí si vystačia sami, keď sa chvália svojou silou, naopak pokorený človek, potrebuje pomoc zvonka – mimo seba. Tou pomocou je Ježiš! Nie nadarmo hovorí:

Zdraví nepotrebujú lekára, ale nemocní. Mt 9:12

K tomuto bodu uvedomenia sa choroby, chce Ježiš priviesť ľudí svojimi kázňami, ktoré sú nemožné naplniť skutkami a životom. Keď človek vstúpi do náboženstva, kázeň na vrchu sa mu zdá že je zvládnuteľná a skúša sa ňou riadiť. Ale čím poctivejšie sa ju bude chcieť naplniť, tým hlbšie spadne. Preto je najľahšie túto kázeň sypať na ľudí okolo seba, napomínať ňou, biť ňou ľudí po hlave – ale sám kazateľ ju nenaplní rovnako ako tí, ktorým ju káže.

A tu prichádza kresťan k poznaniu písma, že kázeň na vrchu je o dokonalosti, že zákon je o dokonalosti, veď písmo hovorí, že zákon je svätý:

Tak tedy je zákon svätý, i prikázanie je sväté i spravedlivé i dobré. Rim 7:12

Ibaže zákon nás nemôže urobiť svätými, spravodlivými a dobrými. Práve naopak. Zákon neprestajne z nás vyťahuje špinu a odpad.

Takže ak Pán Ježiš hovorí o zákone na vrchu, konkrétne o odpúšťaní ľuďom, ukazuje na našu neschopnosť. My nedokážeme dokonale odpustiť iným ľuďom.

Sú prípady, kedy človek bojuje aj niekoľko rokov o to, aby odpustil človeku, ktorý mu ťažko ublížil. Ale koľko ďalších neodpustení nosí v srdci, čoby len malých, ktoré ho postretnú každý deň v obchode, v aute, na pracovisku, v rodine?

Pán Ježiš ukazuje aj v tomto príkaze na zákon a jeho dokonalé dodržanie. On hovorí dobré a správne veci, opakuje slová dokonalého zákona, ale čo to robí s človekom? Vyplavuje to len viac a viac jeho špinu a neschopnosť! Koľkí ľudia neodpustia inému človeku čo i len maličkosti a potom ten človek náhle zomrie a oni ľutujú, že tak neučinili a zaťažujú tak svoje svedomia ktoré im hovoria – nikdy nebudeš mať odpustené! Ani sám Boh ti neodpustí…

My si musíme uvedomiť, že miera nášho odpustenia voči Bohu ďaleko prekračuje odpustenia medzi ľuďmi.

Ale je tu evanjelium a dobrá správa, že Ježiš miesto nás zákon naplnil. To, čo sľúbil v kázni na vrchu aj splnil. Naplnil miesto nás zákon a v tom je všetko, čo kázeň na vrchu obsahuje, vrátane odpustenia a neodpustenia blížnemu.

A opäť musíme len žasnúť nad Bohom a jeho genialitou. Ježiš nás nabáda, aby sme odpúšťali iným ľuďom, aby sme sa v tom stali dokonalými, čo my nedokážeme – pritom sám Boh v Ježišovi nám odpustil všetky naše hriechy a to v absolútnej dokonalosti. Tým je povedané všetko.

Už nás viac nemôže obviňovať svedomie, pretože hriechy máme odpustené raz a navždy na Golgote, ak sme vierou uchopili pravdy o Kristovi a kríži.

Mohlo by nás teraz obviniť svedomie z toho, že sme zabudli odpustiť iným ľuďom, keď nám Boh všetko zahladil raz a navždy?

Tým nemáme na mysli, že by sme nemali ľuďom odpúšťať. To nie. Ale túto vec nemôžeme vsúvať niekam na úroveň spasenia a trápenia sa nad tým, či som odpustil všetkým ľuďom v celom svojom živote, či niečo nezostalo neodpustené, čím by som stratil spásu.

Amen…

Ak sa ti článok páčil, registruj sa, komentuj a budeš v odberoch. Ak chceš iba odbery, zadaj odbery bez registrácie