Ateizmus je len forma náboženstva

Čo je základom náboženstva? Viera v človeka! Viera v ľudské sily a v ľudské skutky. Viera vo veľkosť človeka a jeho výkon. Ak postavíme vedľa seba katolicizmus, pravoslávie, protestantizmus, buddhizmus, hinduizmus, islam, judaizmus a ateizmus – všade nájdeme tie isté prvky. Vieru v seba, vieru v človeka.

Každý katolík, buddhista, islamista, judaista, ateista bude tvrdiť, že je dobrý človek, že sa stará o rodinu, dodržuje zákon, prikázania, nariadenia svojho systému a toto pripisuje sám sebe ako dostatočné pre spásu. Každý človek si na druhej strane nesie poznanie zákona, ktoré mu Boh vložil do srdca:

Veď keď pohania nemajú zákona, od prírody činia, čo požaduje zákon, nemajúc zákona, sami sú si zákonom ako takí, ktorí dokazujú, že im je konanie podľa zákona vpísané do srdca. Rim 2:14-15

Prečo každý jeden človek nekoná zlo, ktoré nosí v srdci? Prečo človek, ktorý verí v tmu po smrti a neverí v posledný súd, nekoná zlo, nevykradne banku, neolupuje iných ľudí, nerobí podvody – ale sa snaží žiť morálne i keď sa nazdáva, že smrťou všetko končí? Načo konať dobro a žiť morálnym životom, keď smrť navždy ukončí náš život?

Na pamiatku našich detí, ktoré na nás časom zabudnú, na pamiatku našich vnukov, ktorí budú mať o nás už len matnú predstavu, alebo pravnukov, ktorí o nás budú počuť už len ako o vzdialenej a mŕtvej minulosti?

Človek práve preto koná dobro, lebo ho zákon – ktorý nosí v srdci – usvedčuje z neprávostí a v najhlbšom vnútri ukazuje na posledný súd. Nie je jedno, čo človek koná – ale ďaleko dôležitejšie je, v čo človek verí. Každé jedno náboženstvo vrátane ateizmu, koná dobro preto, lebo má od Boha základné pravdy vpísané do srdca.

Ibaže je tu problém. Človek je zločinec, je špatný, je zlý. Nič v ňom nie je dobrého, čo by stálo za povšimnutie, napriek jeho klamu, že starosť o deti, morálny život, platenie daní, občasná pomoc či charita, z neho robia dobrého a slušného človeka. Aj mnohí kresťania sa utešujú tým, že sú dobrí a spravodliví. Ale čo hovorí Ježiš?

Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať svojim deťom dobré dary, o čo skôr dá dobré veci váš Otec nebeský tým, čo Ho prosia! Mt 7:11

Len málokto tento verš rozobral tak, aby si všimol Ježišove slová – hoci ste zlí! Tým nemyslí farizejov, židov, zákonníkov – ale všetkých ľudí. Hoci sme zlí, aspoň svojim vieme dávať dary. Aj to len potiaľ, pokiaľ naše deti, priatelia a známi, s nami súhlasia a počúvajú nás. Ak sa manžel alebo manželka zamiluje do iného alebo inej a žiada o rozvod – z lásky ktorú si sľubovali pred oltárom sa stáva nenávisť.

A ďalej Ježiš hovorí, že z nášho srdca vychádza 13 zlých vecí, ktoré nás poškvrňujú – absolútne nespomína nejaké veci dobré, ktoré z nás vychádzajú:

Lebo z vnútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, lakomstvá, zloby, podvod, rozkošníctvo, zlostný pohľad, rúhanie, pýcha, pochabosť. Všetko toto zlo vychádza z vnútra a poškvrňuje človeka. Mk 7:21-23

A my, ľudia, zločinci ktorí nenávidia jeden druhého, závidia jeden druhému, nedoprajú jeden druhému, povyšujú sa jeden nad druhého povieme – my sme slušní a dobrí ľudia.

Z tohto falošného pohľadu potom prirodzene vzniká predstava morálneho človeka, z ktorého Boh bude uchvátený. Mnohí ateisti a pohania tvrdia, že ak by existoval nejaký Boh, veľmi rýchlo mu vysvetlia na poslednom súde svoju situáciu. Ale písmo hovorí niečo iného:

Ale vieme, že čo zákon hovorí, hovorí tým, ktorí sú pod zákonom, aby sa všetky ústa zapchali a celý svet bol vinný pred Bohom… Rim 3:19

Všetky ústa budú zapchaté… Ako v podobenstve o svadbe – človek bez rúcha zanemel! Tak zanemejú na súde všetci ktorí neverili…

Teda nie akýsi morálny človek vo svojich očiach, bude Boha poučovať o svojej dobrote – ale Boh vytiahne zákon a bude človeka zákonom súdiť.

Príde k prvému prikázaniu – miloval si Toho, kto ťa stvoril, dal ti talenty, staral sa o teba, chránil ťa počas celého života – z celej sily, duše, mysle? Ak si nemiloval Boha, nie je potrebné ísť k malým morálnym prikázaniam ako – nebudeš kradnúť – pretože si aj tak kradol nespočetne krát, čím si sa stal zlodejom. Nenávidel si iného človeka, čím si sa stal vrahom atď.

Je až smiešna otázka od ateizmu – kde bol ten dobrý Boh, keď v druhej svetovej vojne trpeli – nevinní ľudia? Celý svet rozdeľuje ľudí na vinných a nevinných – ale písmo hovorí o ľuďoch ako o zločincoch, ktorým keď Boh odoberie život, celé nebo tlieska, že bol odprataný ďalší zlosyn zo zeme a už viac nebude páchať neprávosti.

Teda otázka má byť postavená opačne. Nie tak, že posadíme Boha na lavicu obžalovaných ale tak, že Boh nás posadí na túto lavicu. Preto sa musíme pýtať opačne – ako je to možné, že zločinec s názvom – človek – dostane do života toľko dobra, ochrany, darov a požehnaní?

Veď zákon sveta znie – odplatou za hriech je smrť. Mzdou hriechu je smrť. Alebo – na výplatnej pásky za hriech – je smrť.

Boh má právo vziať človeku život v tom momente, kedy zhrešil. A človek hreší a hreší a hreší, čím je starší tým viac a viac. Preto je na mieste otázka – ako je to možné, že má človek za hriech zomrieť a to okamžite – ale Boh ho nechá žiť 70, 80, ba aj viac rokov, dáva mu dobré veci a zabezpečenie?

A preto prišiel Kristus na svet, Boh v ľudskom tele, pretože človek sa sám svojimi skutkami spasiť nedokázal. Nehovoriac o tom, že Boh nemusel vôbec človeka spasiť, mohol ho nechať tak, alebo mu vziať život hneď po prvom úmyselnom hriechu.

Ale Boh sa zmiloval, poslal sám seba v Synovi a On miesto nás naplnil zákon, miesto nás nikdy nezhrešil, miesto nás konal vôľu Božiu, miesto nás miloval Boha z celej sily, duše a mysle.

Boh určil, že spása je možná len vo viere v Syna a v to, čo pre nás vykonal na kríži. Spása je tým pádom mimo nás a naše sily.

Ale hľaďme na náboženstvá. Židia sa kývajú pred múrom nárekov verejne, pričom drkocú žaltár a tým si kupujú spásu. Buddhisti chcú vykoreniť totálne túžbu pretože veria, že ak nebudú túžiť viac po živote, vstúpia do nirvány, stavu bez túžby, kde budú naveky blažení. Preto svoj život vkladajú pod tvrdú askézu.

Moslimovia sa učia spamäti korán, 5 krát za deň sa obracajú k Mekke s modlitbou a čas od času Mekku aj navštívia. Veria, že týmito skutkami budú spasení.

Katolíci chodia na spovede, na omše, k prijímaniu, drkocú naučené modlitby a ružence, čím sa nazdávajú, že takto budú spasení.

Protestanti konajú veľké skutky, aby potvrdili svoju vieru, pretože viera a skutky sú u nich jedna strana mince ku spáse, ako radi tvrdia.

Ateisti o sebe hovoria, že žijú morálnymi životmi, že sa starajú o rodinu, deti, platia dane, chodia poctivo do práce, veľa sa namáhajú, pomôžu ak je to možné človeku v núdzi, darujú peniaze na charitu.

Adventisti sa zdravo stravujú. miesto nedelí slávia soboty, riadia sa popletenou ženskou Whitteovou, ktorá ich naučila tvrdému zákonníctvu a farizejstvu bez evanjelia a spásy.

Všetky tieto skutky sú skutkami náboženskými kde platí – za svoj výkon si zaslúžim odmenu. Ale Pavol píše:

Človek nebýva ospravedlnený zo skutkov zákona, ale vierou v Krista Ježiša, aj my sme uverili v Krista Ježiša, aby sme boli ospravedlnení z viery v Krista, a nie zo skutkov zákona, pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnený nikto. Gal 2:16

Každý človek je zlorečený od Boha, ktorý by sa chcel spasiť sám sebou, svojim výkonom, dodržiavaním pravidiel, predpisov, zákona:

Ale všetci, čo sú zo skutkov zákona, sú pod zlorečenstvom. Lebo je napísané: Zlorečený každý, kto nezotrváva vo všetkom a neplní, čo kniha zákona prikazuje. Gal 3:10

Dajme preč z náboženstiev clonu, ktorej sa hovorí – obradníctvo a čo nám zostane? Skutky, skutky, skutky. Ateisti túto clonu dali preč a preto sa nazdávajú, že sa zbavili náboženstva. Ale jadro náboženstva nie je v obradoch, ale vo viere v samého seba. Ibaže aj to dobré čo v sebe máme, je nám dané od Boha.

Darmo nehovorievame, že máme talent. Ide o slovo z biblie, ktoré značí, že do nás Boh vložil talenty – peniaze – ktoré bude požadovať späť. Dal nám hlas aby sme mu spievali, silu aby sme za neho bojovali, múdrosť aby sme mu rozumeli a spoznávali ho, maľovanie aby sme maľovali krásu ktorú v prírode stvoril. Ale my hlupáci, oslavujeme stvorenú prírodu namiesto Stvoriteľa.

Teda čo má hlina, ktorou je človek v sebe okrem toho, čo Boh do neho vložil? Vôbec nič! Človek nemá nič, čím by sa mohol chváliť pred Bohom. Môžeme sa chváliť jeden pred druhým, na to sme experti – ale pred Bohom nemáme nič.

Takže čo Ateizmus priniesol? Náboženstvo – inú formu – ale náboženstvo. Zbavil sa ceremónií, obradov, modlitieb, kľačania, čítanie písma, čo všetko bolo zamerané na Boha – nahradil to pohľadom na seba.

Ateizmus sa tak klania sám sebe, klania sa človeku, ako zvieraťu ktoré sa najviac vyvinulo podľa bludu evolúcie, hľadí na seba ako na dobrého človeka, morálneho, humanistického a niekde večne zapísaného.

Toto je náboženstvo a nič iného. Katolicizmus má nadstavbu – ceremónie, obrady, prijímania, ružence, omše – ale ak toto všetko odstránime – zostane nám obdivovanie človeka a jeho veľkosti, zostane nám ateizmus. Darmo nemá katolicizmus toľko svätcov, na ktorých sa ľudia obracajú.

Ježiš ale nepriniesol náboženstvo lež pravdu ktorá je v Ňom, keď skrze vieru v Neho Boh daruje človeku spásu.

Buddhista skončí ako 30 kilogramový asketa v zatratení, rovnako ako Judaista s jeho kývaním sa pred múrom nárekov. Tak skončí aj moslim s jeho koberčekom obráteným k Mekke, ako aj hinduista kúpajúci sa v rieke Gange, aby zmyl hriechy.

Tak skončí ateista, ktorý nepozná svoj žalostný stav pred Bohom, že je vrahom, zločincom a zlosynom. Všetci títo ľudia hľadia sami na seba, na svoje výkony a veria, že ich život je hodný večnosti.

Písmo je proti keď tvrdí, že stačí vykonať jeden jediný hriech a človek je diskvalifikovaný z cesty spásy.

Ježiš priniesol pravdu, ktorá je v Ňom. On je cesta, pravda a život. On je večným životom. Ak nemá človek Krista, darmo hľadí do seba, do hliny ktorá sa obráti v prach a bude naveky rozfúkaná. Nikdo nikdy si ani len nespomenie, že taký a taký človek tu kedysi dávno žil.

Ale v Kristovi je spása. Stačí na Neho pozrieť s vierou, že ťa spasí a si spasený:

A ako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený aj Syn človeka, aby každý veriaci mal v Ňom večný život. Jn 3:14-15

Stačí na Ježiša pozrieť s vierou a človek je zachránený. Všetky naše skutky môžu ísť k čertu. Ich váha nám len priťažuje.

Ježiš nepriniesol svetu vieru, novú vieru – ale pravdu o spáse. On je spásou. Nikto nevstúpi na posvätnú Božiu pôdu, pokiaľ sa chce spasiť sám, svojimi skutkami, svojim dobrým a morálnym životom.

Pozri na kríž – len tam je spása. Nikde inde. Nehľadaj ju v sebe ale v Tom, kto visí na dreve miesto teba…

Amen…

Ak sa ti článok páčil, klikni na odber nových článkov

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.