Čo v písmach hľadáme?

Sú kresťania, ktorí bibliu nečítajú. Nechávajú sa viesť učením svojej cirkvi bez ohľadu nato, či toto učenie je, alebo nie evanjeliom. Potom sú kresťania, ktorí bibliu čítajú. Ale zase je to podobné ako tí prví. Bibliu čítajú cez optiku systému do ktorého patria. Ak sú reformovaní, vyučujú kalvinizmus, ak adventisti, zameriavajú sa na soboty a zdravé jedlá, ak letniční, hľadajú zázraky, divy a liečenia, atď…

Väčšina kresťanstva je zameraná na skutky. Bibliu čítajú preto, aby vedeli, ako sa kde zachovať. Pre nich je písmo plné poučiek, šípok, nariadení a predpisov. Ak dodržiavajú pravidlá, ktoré si sami vymysleli a (podopreli ich aj písmom), myslia si, že sú poslušní a milí Bohu. Tvrdá práca na Pánovej vinici je pre väčšinu kresťanstva ten najlepší scenár spásy. Ale o čom biblia je? Nie je o Ježišovi? Nie celé písmo je o Kristovi?

Kresťanom akosi chýba tento postoj – všade vidieť Ježiša, nie seba. No biblia je skutočne príbehom o Ježišovi a len o Ňom. Ak v písmach hľadáme niečo pre seba, akési výhody, porovnávanie sa s biblickými postavami za účelom, či sme dobrí kresťania ako boli oni – biblia je len mŕtva litera.

Ktorý nás aj učinil dostatočných za služobníkov novej smluvy, nie litery, ale Ducha, lebo litera zabíja, ale Duch oživuje. 2Kor 3:6

Ak nevidíme na každej strane písma Ježiša, aby sme hľadeli len na neho, ale tam hľadáme svoje cesty a svoj prospech, biblia nemá pre nás žiaden význam. A tu sa pozdvihnú hlasy zo všetkých denominačných táborov, že tak jednoduché to nie je, že je potrebné čítať písmo v kontexte. Ale čo je to čítanie písma v kontexte? Každá denominácia má svoj kontext. Zase sme kdesi mimo Ježiša, chceme sa chváliť svojou silou a svojim poznaním.

Keď som v akomsi článku napísal, že samotná biblia je len prostriedkom ako spoznať Ježiša, je to len smerovník, ktorý nie je napokon ani potrebný, ak som Ježiša našiel – zodvihla sa vlna nevôle. Koľko kresťanov lipne na písme do takej miery, že písmo dáva zarovno Krista, ak nie nad Neho. Čo je pre nás podstatnejšie? Ak milujeme nejakého človeka – túžime s ním byť, alebo si o ňom čítať?

Kniha o nejakom človeku nám pomôže ho zaiste spoznať, ale ak ho spoznáme, kniha pôjde do úzadia a my budeme chcieť s daným človekom tráviť chvíle. Tak je to aj s Ježišom. Prečo ľudia lipnú na písme? Lebo Ježiša nemajú! Hľadajú v písmach múdrosť, ako dokázať svetu svoju pravdu, učia sa spamäti verše aby oslnili ľudí poznatkami. Ale Ježiš? Kto je pre nich Ježiš? On to sám hovorí:

Skúmate Písma, lebo si myslíte, že večný život máte v nich, a tie vydávajú svedectvo o mne. Jn 5:39

Ak sa zamyslíme nad pojmom – interpretácia, tak narazíme na niekoľko ciest. Vykladači hľadia cez šošovky svojho zmýšľania. Pozerajú na písma z pohľadu histórie, politického času ktorý prebiehal, skrze jazykové a kultúrne šošovky. Všetko toto sú len nánosy, skrze ktoré Krista neuvidia. Tu sa musíme opýtať. Prečo biblia ukazuje na Ježiša?

Pretože On je pre nás všetkým. Je nielen Bohom, ale aj Spasiteľom, Vykupiteľom, Potešovateľom. Je Kňazom a Veľkňazom novej zmluvy, je Prostredníkom medzi Otcom a nami. Je našim Bratom, Priateľom, Pánom. V tom výpočte by sme mohli ísť ďalej. Jednoducho Ježiš je všetkým a to nielen pre nás, ale aj pre svet ktorý Ho neprijal. Pretože bez Neho sa človek ani nenadýchne. V Bohu sa človek hýbe, žije, jestvuje. Človek je rodom Boží, nesie Jeho obraz, ako jediný tvor na svete, ako jedné stvorenie vôbec.

Lebo Ním žijeme, hýbeme sa a trváme , ako aj ktorýsi z vašich básnikov povedali: Lebo aj my Jeho rod sme. Sk 17:28

Biblia je v teda kniha o Ježišovi. Celé písmo ukazuje na Neho. Ak sme sa Ho chytili, ako jedinej možnosti našej spásy, nezostáva nám už nič iného, iba hľadieť na Neho. Len hľadením na Neho sa môže formovať náš život, len viera v spásu skrze kríž nám môže dať pokoj. Všetky ľudské skutky, výkony, nariadenia, poslušnosti – sú iba našimi smeťami, ktoré sme začali pod Kristov kríž postupne ukladať, až sme urobili kopu, ktorá kríž prekryla.

Nie je divu, že Ježiš ku nám hovorí, že má proti nám veľký problém. Svoje skutky sme uprednostnili pred Ním. Svoje práce, horlivosť, zásluhy, sme postavili vyššie ako Ježiš. V zjavení Jána sa stretáme s Ježišom, ktorý ku nám ako k cirkvi priamo prehovára:

Poznám tvoje skutky, prácu i trpezlivosť a že nemôžeš zniesť zlých; skúšal si (ľudí), ktorí hovoria o sebe, že sú apoštolovia, a nie sú, a poznal si, že sú luhári… Zjv 2:2

Ježiš vidí dobré skutky, vidí prácu, námahu, trpezlivosť. Krásne veci na prvý pohľad. Kresťania sa radi nimi nechávajú opíjať. Kresťania radi zastávajú biblickú vieru, ktorá je správna, ak sa podáva pravdivo. A to, že Ježiš je jediná cesta, pravda, život, spása. Že len v Ňom je večný život, že svetu nebolo dané iné meno, v ktorom by mohla byť spása, ako meno – Ježiš. Toto je správne a dobré, ak cirkev toto učí a drží sa toho.

Pretože je veľa cirkví a zborov, ktoré od tohto odstúpili. Hovoria, že aj iné náboženstvá prinášajú spásu. Ukazujú na ľudské skutky, ktorými sa človek údajne môže spasiť. To je cesta do zatratenia. A tento zbor Pán Ježiš chváli za ich správnu vieru. Hovorí naopak falošných kresťanoch, o apoštoloch, ktorí nie sú apoštolmi. Apoštol totiž musí zvestovať Krista, Krista, a len Krista a to toho ukrižovaného.

Lebo som si umienil, že medzi vami nebudem vedieť nič iné, jedine Ježiša Krista, a toho ukrižovaného. 1Kor 2:2

Potiaľto je pán Ježiš akoby spokojný. Ibaže prichádza veľké karhanie a varovanie. Skutky, ľudské výkony, ako aj správne učenie, nie je najvyššie položené. Najvyššia náuka je viera v Krista, spoliehanie sa len na Krista. Pretože spása je skrze vieru v Boha, ktorý poslal na svet Syna. Spása nie je skrze vieru v Boha. To je málo. Spása je skrze vieru v Boha, ktorý poslal na svet Syna! Nestačí viera v Boha, ale aj viera v Syna. Pretože Syn vykonal Božie dielo na zemi ako človek.

Židia sa pýtajú: Čo robiť, aby sme konali skutky Božie? Ježiš im odpovedal: Skutkom Božím je veriť v Toho (Ježiša), ktorého On poslal. Jn 6:28-29

Kto neverí v Ježiša, je odstavený, nech už je akejkoľvek viery. Ak Žid hovorí, že miluje Boha, ale Ježišom opovrhuje, jeho spása je márna a ničotná. Opovrhovať tým, ktorý sa obetoval za spásu sveta, je najväčším opovrhnutím Boha Otca. Sami ako rodičia by sme boli dotknutí a nahnevaní, keby sa naše dieťa obetovalo pre svet, ale svet by túto obetu ignoroval, no zaliečal by sa nám. Aké pokrytectvo.

Pán Ježiš vidí skutky, vidí cirkevnú snahu, vidí trpezlivosť a azda aj prenasledovanie, ale nevidí vieru v Ježia, Ježiša ako centrum, Ježiša ako lásku, ktorá sa obetovala za nich. Na Ježiša ľudia zabudli. Preto je tam to varovanie:

Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku. Spamätaj sa, odkiaľ si odpadol, kajaj sa a rob prvotné skutky! Ak nie, prídem na teba, pohnem tvojím svietnikom z miesta, ak sa nebudeš kajať! Zjv 2:4-5

Opustil si prvú lásku. Prvou láskou je Ježiš. Aj keby človek nekonal žiadne skutky, ale sa spoliehal by sa na Ježiša, na Jeho lásku k človeku, má ďaleko viac ako ten, kto koná veľké veci v mene Božom.

Kajanie nie v tom zmysle, aby človek vyznával hriechy, plakal nad sebou a sľuboval vernosť. Kajanie je o pokání, o zmene zmýšľania, keď od seba, svojich zásluh, svojich skutkov, sa kresťan začne spoliehať len skutky ktoré urobil Ježiš. Je to útek od samolásky k sebe – k láske Ježiša, ktorý sa stal našou obetou na Golgote, aby sme my mohli žiť.

V tomto zmysle je potrebné čítať bibliu. Že ide o knihu, kde nie sme my stredom, ale Ježiš. Kde nie je najdôležitejšie, koľko sa posväcujeme, koľko pre Boha pracujeme, koľko trpíme – ale koľko sa Ježiš pre nás posväcoval, pracoval v našom mene pre Boha a hlavne trpel pre nás. Celá optika sa musí odvrátiť od nás preč, zamerať na Ježiša. To je pravé pokánie, keď v Božom slove odhalíme Krista, ktorého sa chytíme a nikdy viac nepustíme. Čo viac nás od takej lásky môže oddeliť?

Lebo som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani vysokosť, ani hlbokosť, ani nijaké iné stvorenstvá nemôžu nás odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. Rim 8:38-39

Ak je biblia celá o Ježišovi, je potrebné Ježiša nájsť. Objaviť Ho a žiť s ním. Veriť v Neho a dôverovať mu nielen v otázke spásy, čo je prvotná a základná viera večného života, ale aj v otázkach pozemského života, že On nad nami bdie a že v našom živote kráča pred nami.

Nepýtajme sa ako máme žiť, čo máme konať, ale hľaďme na alfu a omegu našej spásy. Hľadajme o Ňom informácie v písme, ale ak sme Ho našli, písmom sa môžeme už len potešovať ako listu od Boha, ktorý hovorí o svojom Synovi, cez celé stáročia, skrze ktoré písmo bolo zapisované.

Boh nám písal o Ňom skrze prorokov, básne, piesne, žalmy, poéziu, prirovnania, poviedky, príbehy, podobenstvá. Boh miluje svojho Syna. Píše nám o Ňom, o svojom milovanom, na každej stránke biblie. Hľaďme na písmo z tohto uhla – kde Otec píše o Synovi, či už priamo, či už skryte.

Napodiv to nerobí sebecky len pre seba. Robí to aj pre nás, aby sme aj my spoznali a uvideli lásku, ktorá spasila svet…

Amen…

Ak sa ti článok páčil, registruj sa, komentuj a budeš v odberoch. Ak chceš iba odbery, zadaj odbery bez registrácie

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.