Ježiš je náš Pán – ale nie tak, že Ho prijímame za Pána

Reformovaná teológia, vychádzajúca z katolicizmu a augustinianizmu učí, že Ježiša musíme prijať za svojho Pána. Z úst kazateľov a z kníh sa na nás neprestajne valí viera, že musíme prijať Ježiša za svojho Pána. Na opačnej strane grace komunity je zase iný extrém a to ten, že Ježiša ako Pána prijať nemusíme. Oba tieto smery sú chybné.

V prvom rade si musíme uvedomiť, že kto sme my, hlina a prach, ktorá chce Boha zaradiť na akýsi svoj zoznam?! Je to ponižujúce pre Boha a hlavne z našej strany ide o veľké nepochopenie. My akonáhle vierou prijmeme Krista, On sa prirodzene stáva našim Pánom, ale i bratom, vykupiteľom, spasiteľom.

No nie tak, že zasadne na trón nášho srdca, my svoje ja musíme zhodiť a posadiť tam Ježiša. Kto toto vpravde dokáže? Veď hriech nám bráni seba samého zhodiť z trónu svojej osobnosti a tento stav bude trvať do smrti.

Ale pozrime sa na Pavla čo píše?

S Kristom spolu ukrižovaný som a žijem už nie ja, ale žije vo mne Kristus, a to, čo teraz žijem v tele, vo viere Syna Božieho žijem, ktorý si ma zamiloval a vydal sám seba za mňa. Gal 2:20

Človek má okamžitú tendenciu tento verš zaradiť ku skutkom človeka. Ten potom povie – to JA som dal Krista na prvé miesto svojho života. To JA nežijem svoj život, ale žijem podľa Ježiša, ktorý je mojim Pánom.

S Kristom som ukrižovaný, nežijem už ja, je učenie o milosti. V Kristovi sme spasení, zachránení, bez hriechu, svätí a spravodliví. Tak ako Kristus zomrel, aj my sme s Ním spolu zomreli. Nie viditeľne, pretože my teraz žijeme, ale pravdivo. Čo potom znamená, že Ježiš je Pán?

A nikto nemôže povedať: Pán Ježiš, okrem v Svätom Duchu. 1Kor 12:3

My zostávame naďalej hriešnikmi, i keď sa snažíme a konáme o akési ,,dobrá”. Ale prijatím Krista sa On stáva našim Pánom. Nie na nejakom zozname, nie tak, že my vyznáme Ježiša ako Pána, že ho dáme na prvé miesto v živote, že mu uvoľní naše Ja svoje kreslo (čo sa nestane)! Táto pravda ide ešte ďalej ako by sa mohlo zdať. Ježiš je Pánom v tom, čo práve konáme!

Ježiš sa po uverení stáva našou súčasťou. On mení okolnosti našich životov, On mení stretnutia s ľuďmi, dejiny nášho prežívania, vyhýbame sa veciam ktorým by sme sa nevyhli, posiela nám do cesty niekoho, kto nás nasmeruje tam, kam by sme si ani nepomysleli, že raz pôjdeme.

To nie je o našich skutkoch! To je o tom, že Ježiš zostáva neprestajne s nami a vedie nás. A je jedno, či sa vyberieme, do zboru, na modlitby, na futbal, alebo si ideme zabehať. Ježiš je Pánom všade kde sme. Nie tak, že nás usmerňuje k činnostiam, ktoré On chce ale tak, že On stojí za činnosťami ktoré konáme.

Ako príklad uvediem človeka, ktorý rád hrával online hry na mobile. Mladí ľudia to poznajú, existujú hry ako clash od clans a podobné, kde sa ľudia online v rámci tejto hry bavia. Ako zákonníci musíme odsúdiť toto počínanie, pretože odporuje Pavlovmu slovu – všetko čo robíte, robte na slávu Božiu. Ale my sme v Kristovi a všetko na slávu Božiu v Kristovi robíme v Kristovi, často nevedome. A práve tento prípad, ktorý spomínam ma zaskočil a uvedomil som si, že Ježiš je všade s každým, nech koná čokoľvek.

Ten kresťan hrával túto online hru a Boh mu dal možnosti, že sa mohol vyznať že je kresťanom, mohol zvestovať v tejto hre evanjelium. Mal tam rozhovory o viere a zvestovaní Krista.

Farizeji hovoria, že Ježiša musíš dať na prvé miesto a všetko podriadiť pod neho – celý svoj život. Istý kazateľ hovoril, ako trávi nedeľu. Všetko presne vymedzené. Ráno ide do zboru, potom obed s rodinou, dve hodiny prechádzka, potom hodina modlitby, hodina štúdium písma, večera, večerné modlitby, modlitby s rodinou, s deťmi a napokon voľné čítanie písma pred spánkom. To ani nie je človek, ale naprogramovaný stroj.

A teraz si predstavme, že iný človek v nedeľu tiež ide do zboru, vráti sa hrá hru. A odrazu sa mu naskytne možnosť zvestovať evanjelium a na druhej strane niekto uverí. Zdá sa to šialené? Absolútne nie!

My čokoľvek konáme, Ježiš je s nami, je Pánom nad situáciou v ktorej sa ocitneme. Aj keď hrešíme je Ježiš s nami, aj keď sa kresťan opije a leží na ceste – Ježiš je tam s ním, keď je Jeho pánom a dáva na neho pozor. Nie zo skutkov človeka je Kristus Pánom, ale z viery a z milosti.

Kresťania sa neprestajne pýtajú, čo majú robiť, čo je vôľa Božia?! Písmo nás neprestajne ubezpečuje, že ide o vieru v Krista, to je vôľa Božia. Všetko ostatné vychádza z tejto viery, pretože spravodlivý človek je z viery živý.

Spravedlivý bude žiť z viery. Rim 1:17

My si myslíme, že máme konať to alebo ono:

  • Čítaj bibliu
  • Choď do zboru
  • Modli sa sám, lepšie keď vstúpiš do modlitebnej skupiny
  • Zbav sa hriechu
  • Zbav sa všetkého hriešneho okolo seba
  • Posväcuj svoj život tým, že budeš konať dobré skutky
  • Vyhľadávaj príležitosti ako pomôcť ľuďom

Ale Boh nepotrebuje naše zásluhy a činnosti, ktorými sa chválime a chceme sa nimi predvádzať. On je pri nás keď sa modlíme, ako je pri nás keď hráme tenis. My sa môžeme modliť o to, aby náš priateľ sa obrátil. O niekoľko dní nás ten priateľ zavolá, či s ním nepôjdeme na obed, alebo na koncert. My pôjdeme. Boh je s nami a dá nám príležitosť, aby sme mu zvestovali po koncerte evanjelium. Božie skutky v našom živote nie sú naše odporné skutky, ale Božie. Preto platí tento verš:

Lebo sme jeho dielom, stvorení v Kristu Ježišovi nato, aby sme konali dobré skutky, ktoré Bôh vopred prihotovil, aby sme v nich chodili. Ef 2:10

Reformovaní tvrdo bazírujú svoje ovce tak, že po prijatí Pána Mu musia slúžiť. My ale vieme čo hovorí Pán – už nie ste sluhami. To naopak Ježiš slúžil ľuďom a dnes nepotrebuje protislužbu, ale vieru a milovanie Boha. Reformovaní vezmú písmo ako knihu príkazov, zákazov a skrze ne formujú ľudí. To je u nich zmýšľanie, že Ježiš je Pán. Prispôsobiť svoj život Pánovi až do dokonalosti.

Na druhej strane mnohí pomýlení grace kresťania tvrdia, že Ježiš ich Pánom nie je, ale On sa ich Pánom stáva prirodzene – automaticky – skrze vieru. Oni nevedia, že Ježiš je ich Pánom v každej životnej situácii a že je to On, kto im dáva skutky a príležitosti do života, mení ich život atď.

Spomínam si na svoj príbeh, keď som v istej práci musel klamať do papierov. Účtovali sa zákazníkom na papieri aj tri cesty, pritom v skutočnosti sa to zviezlo jedným autom, jednou cestou. Išlo o podvod. Bolo to v čase, kedy som sa obrátil. Vystúpil som proti tomu a bolo zle. Firma na mňa pozerala krivo. Pýtal som sa na Božiu vôľu, čo konať. Nevedel som, že Ježiš je mojim Pánom, bez ohľadu toho čo konám, že On je Pánom situácie v práci, doma, pri športe, pri koníčkoch, na modlitbách – všade.

Predom mi už pripravil novú prácu, ktorá sa začala z ničoho nič rysovať. Prišiel som na pohovor a bol som prijatý. Medzitým v starej práci premýšľali, ako sa ma zbaviť. Keď som dal výpoveď, vedúci sa prekecol, že mám šťastie, pretože vedenie hľadalo zámienku ako ma vyhodiť. Dostal som sa do novej práce, kde sa neklamalo na papieri.

Čo som robil ja v tomto prípade? Modlil som sa, bál som sa, hľadal som východiská, hľadal som správne skutky ktoré by som mal konať, pýtal som sa ľudí a hľadal konexie – ale môj Pán Ježiš, mal všetko pripravené a moje obavy boli zbytočné a detinské. Nie nadarmo nám hovorí:

Nestarajte sa o svoj život, že čo budete jesť alebo čo budete piť, ani o svoje telo, čím sa odejete. Či nie je život viac ako pokrm a telo ako odev? Mt 6:25

Tak málo si kresťania uvedomujú, že Ježiš je ich Pánom. Nie takým, ktorého vyznajú pred zborom, keď budú kričať – Ježiš je môj Pán a budú sa zákonnícky podriaďovať skrze písma zákonom a nariadeniam, o ktorých si budú mylne myslieť, že to je vôľa Božia, že to je Bohu milé.

Boh chce našu dôveru, našu vieru. Pokiaľ prvotná viera je vierou na spasenie, písmo hovorí o raste viery. Až dnes viem čo to rast je. Je to dôvera, že Ježiš je neprestajne so mnou, že ma neopúšťa, ani keby som sa ocitol v liečebni pre alkoholikov a mal spackaný život.

Nie darmo sa na poslednom súde mnohí budú pýtať, keď ich Ježiš bude chváliť, že čo dobrého robili, keď oni nebudú vedieť, aké dobro konali.

Vtedy mu odpovedia spravedliví a rieknu: Pane, kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a napojili sme ťa? Mt 25:37

Oni si nebudú vedomí toho, čo pre Pána urobili, pretože to On sám skrze nich konal. Bez ich silených skutkov a zásluh. Skryte, nenápadne, potichu.

Jeden kresťan bude namiesto nedeľných modlitieb s deťmi na bicykli. Farizeji povedia, že v nedeľu sa má venovať Bohu a nie sa zabávať. Ale on ako sa bicykluje, uvidí nešťastnú mamičku, ktorá tlačí spolu so synčekom bicykel, pretože ten dostal defekt a sú pekne ďaleko od mesta. On si spomenie, že má sadu na opravu duší a tejto mamičke pomôže, spomenie že je kresťanom. Ježiš je neprestajne s ním, či je na modlitbách, alebo na bicykli.

V Kristovi je sloboda a On je Pánom nad našim životom, ak sme v Neho uverili. Pozývať Ježiša aby sa stal našim Pánom je totálny nezmysel. Je to to isté, ako keby sme volali svoju mamu, aby bola našou mamou.

Ako málo kresťania vedia o Bohu a jeho láske k nám. My sme neprestajne pod dohľadom Ježiša, On dokonca skrze Ducha v nás sídli. Ako môžeme povedať – staň sa mojim pánom, keď ním je prirodzene, v tichosti, bez slov. On nie je len našim Spasiteľom, ktorý nás zanechal ako osirotené deti.

Mnohí ľudia sa dostali ďaleko v poznávaní Boha keď konečne pochopili milosť. Ale odmietajú Ježiša, ktorý je ich Pánom. Nebavím sa tu o tom, čo hovorí protestantský smer – LS – že musíme Pánovi teraz slúžiť. Ale musíme si neprestajne uvedomovať Ježišovu prítomnosť pri nás, že je to On, kto nám do každej činnosti prináša svoje zázraky a milosti, bez ohľadu na naše skutky.

Uvedomujete si milí kresťania, že prijatím Ježiša ste sa narodili z Boha a Boh je vašim Otcom, ktorý bude nad vami neprestajne bdieť? Nech sa ocitnete kdekoľvek na svete, bez peňazí, bez práce, vo väzení, ale aj pri športe, zábave, hraní pokra? On mení život okolo vás skrze vás. Toto je súčasť posväcovania daná od Boha.

Naše skutky často bránia Bohu aby konal svoju prirodzenú prácu. Ako sa dostane Boh do krčmy, keď tam kresťania nechodia? Pozve vás priateľ na pivo a vy poviete – ja som kresťan, nemôžem ísť, ani ty by si nemal. Ale čo ak prijmete ponuku a Boh vám dá možnosť priateľovi pri pive, kedy bude uvoľnený, zvestovať evanjelium?

Séria týchto zamyslení bude pokračovať, pretože vedomie kresťanov, že Ježiš je s nimi za každých okolností, je veľmi nízka. Boh využije každú príležitosť, keď chodí s kresťanom, aby niečo zmenil na živote okolo neho. Nie preto, čo kresťan koná, ale preto, čo Boh koná a pripravuje mu predom.

Toto je ďalší stupienok viery pre tých, ktorí nechápu posväcovanie, ktoré koná Boh. Ktorí nerozumejú Božej vôli vo svojom živote. Sami sa pozrite do svojich životov, do svojej histórie, čo Boh pre vás vykonal v čase, kedy ste na Neho nemysleli, kedy ste mali svoje plány a svoje cesty pre život a On ich menil. Bez vašich zásluh, bez vašej biblickej poslušnosti, bez vášho zákonníckeho zmýšľania.

Amen…

Ak sa ti článok páčil, registruj sa, komentuj a budeš v odberoch. Ak chceš iba odbery, zadaj odbery bez registrácie

Be the first to comment

Leave a Reply