Ježiš a jeho postoj k ženám

Židovská komunita podobne ako aj pohanské časti sveta, pre ženy nemala to isté postavenie ako mali muži. Židia zachádzali azda ďalej, keď muž sa nesmel rozprávať s osamelou ženou na verejnosti. Keď sa Pán Ježiš rozprával pri studni so Samaritánkou, učeníci zostali totálne zaskočení.

Tento jav oddelenosti žien a mužov zostáva v mnohých častiach sveta podnes, zvlášť u moslimov, úplne normálny. Dokonca aj mnohé reformované zbory, zakazujú stretávanie sa žien a mužov osamelo.

Len nedávno mi písala istá kresťanka, ktorej zakázali v zbore stýkať sa s bývalým kolegom osamote, pretože to údajne nie je biblické a vedie to ľudí k hriechu. V dobrej viere sa toto deje v mnohých kresťanských zboroch, ale my si musíme uvedomiť, že tento postoj pramení z farizejstva.

Židovský kódex v čase príchodu Ježiša na svet, zakazoval sa zhovárať verejne ženám s mužmi, pretože už samotný rozhovor, ukazoval na ženu ako cudzoložnicu. Mužov zase tento istý kódex napomínal, že budú odsúdení posledným súdom, ak sa budú so ženami stýkať a to zvlášť na verejnosti.

Sám si pamätám na pár kresťanov, ktorí sa nesmeli do svadby stretávať osamote, držať sa za ruky a podobne. Otázka zostáva, ako sa spoznali?! Mimo zbor samozrejme, ako každý iný pár. Ale keď zbor zistil že sa stretávajú, nariadil im striktné oddelenie.

Nemenované zbory zase majú striktne oddelenú ženskú a mužskú časť pri bohoslužbách. Na spôsob židovského chrámu, musia ženy sedieť vzadu a muži sedia vpredu.

Mnohí ľudia ktorí si toto čítajú, ani nechcú veriť, že v dnešnej dobe v kresťanských zboroch, existuje takáto striktná oddelenosť. Pán Ježiš však poznal ľudí a poznal ich srdcia. Napriek tomu, že sa židia na verejnosti tvárili sväto, ich srdcia boli ako tmavá zem pod náhrobným kameňom. Preto hovorí:

Vystríhajte sa zákonníkov, ktorí chcú chodiť v dlhom, krásnom rúchu a byť pozdravovaní na trhoch; chcú prvé stolice v synagógach a prvé miesta pri večeriach; ktorí pohlcujú domy vdôv, a to pod zámienkou dlhého modlenia. Tým sa dostane ťažšieho odsúdenia. Mk 12:38-40

Napriek tomu že žid sa navonok správal morálne a dobre, nielenže v srdci si nosil cudzoložstvo a smilstvo, ale chodil potajomky do domov vdov, nielen za účelom pomoci, ale aj cudzoložstva. Takže to pekné pozlátko, príchodom Ježiša akosi zčernalo, ako keď ho hodíme do ohňa.

Naproti tomu Pán Ježiš sa so ženami stýkal verejne. Neskrýval sa kdesi tajne, ako to farizeji robili s vdovami a neviestkami. Ba dokonca sa Pán Ježiš zhováral so ženami, s najhoršou povesťou.

Keby sa zhováral s manželkou významného rabína – zaiste aj to by bilo ľuďom do očí – ale On si nechal zmáčať nohy slzami prostitútky. Aké neuveriteľné. Aké neslýchané aj pre dnešné farizejské zbory, ktoré viac dbajú na zákon, ako milosrdenstvo a milosť Boha.

V židovskej komunite nebolo mysliteľné, keď sa muž so ženou zhováral na verejnosti. No ešte väčší šok a pohoršenie by nastalo vtedy, keby sa muž ženy na verejnosti dotýkal.

V istom zbore mladí ľudia, ktorí sa tam spoznali, mali zakázané sa držať za ruky. Pamätám sa ako som mal fotoaparát so slušným zoomom, keď som ich vyfotil počas kresťanskej víkendovky, ako sa držia za ruky, keď sa vytrácali do lesa na prechádzku. Keď som im povedal, čo som vyfotil, žiadali ma, aby som to nehovoril pastorovi, lebo by z toho mali zle.

Raz som raz urobil sériu snímkov z krstu, ktorý sa konal na jazere. Ženy tam boli v plavkách, nie tých oddelených, ale v celých – spojený vrch i spodok, muži tam boli tiež. Urobil som z toho video a poslal ho pastorovi ako spomienku pre zbor. Ten mi ho dal okamžite opraviť, pretože vraj je tam vidno viac ženského tela ako je treba. Pritom tam nič pohoršujúce nebolo, ženy skutočne nemali úzke plavky, mali plavky podobné ako mávajú plavkyne.

Farizejstvo. Je pravda, že človek má predchádzať hriechu, ale títo ľudia boli jednoducho za hranicou normálnosti. Všade videli len zlo a hriech.

Ale Pán Ježiš sa dotýka žien a to na verejnosti. Istotne že ide o prípady výnimočné, v prvom prípade ide o horúčku ženy. No žid by sa nikdy ženy na verejnosti za žiadnych okolností nedotkol rovnako, ako by sa nedotkol mŕtvoly. Ale čo Ježiš?

A keď prišiel Ježiš do domu Petrovho videl jeho svokru, že leží a má horúčku, a dotknul sa jej ruky, a hneď ju opustila horúčka, a vstala a posluhovala im. Mt 8:14-15

O čo väčšie pohoršenie by nastalo, keby sa muž dotýkal dospievajúceho dievčaťa? To by v židovstve bolo nemysliteľné. Pán Ježiš sa dotýka dievčaťa, i keď je pravdou, že dievča nakrátko zomrelo a Ježišov dotyk jej vracia späť život:

A uchopiac ruku dievčatka povedal mu: Talitha kúmi! čo je preložené toľko jako: Dievčatko, tebe hovorím, vstaň! Mk 5:41

Podobne dotykom vyliečil v sobotu ženu, ktorá trpela chorobou krivice. Nielenže ju vyliečil v sobotu, ale sa jej aj pri liečení dotkol a to pred farizejmi.

A položil na ňu ruky, a naskutku sa narovnala a oslavovala Boha. Lk 13:13

Ak si dobre spomíname, aj Pána Ježiša sa dotkla žena, ktorá trpela na krvotok. Pán Ježiš chcel, aby sa priznala žena, kto sa Ho dotkol. Pre tú ženu nebolo potupou priznať, že potrebovala pomoc – ale že sa dotkla muža na verejnosti.

Až takto hlboko bolo farizejstvo zakódované v mysliach židov, a to po dlhé stáročia. Čo by asi židia povedali nato, keby videli dnes záchranku, keď z úst do úst robí prvú pomoc a to opačnému pohlaviu?! Zaiste by záchrancu čakalo ukameňovanie.

Ježiš neodsúdil ženu, ktorá sa ho dotkla, čo bolo vo vtedajšej kultúre nemysliteľné. Učeníci a ľudia sa vari aj nazdávali, že sa Ježiš pýta na toho, kto sa Ho dotkol aby zistil, že ak ide o ženu, tá prekročila normy a teraz to dostane.

A keď videla žena, že vec nezostala v tajnosti, trasúc sa prišla a padla pred ním a pre ktorú príčinu sa ho dotkla, povedala mu pred všetkým ľudom, aj to, jako bola naskutku uzdravená. Lk 8:47

Jej obrana svojho dotyku je taká, že bola chorá a nevedela si pomôcť, uverila, že Ježiš ju môže zbaviť večného krvácania a preto to riskla. Ale Ježiš ani nespomína dotyk – naopak – uznáva jej vieru a hovorí, že táto viera v Neho ju uzdravila:

A on jej povedal: Dúfaj, dcéro, tvoja viera ťa uzdravila; Iď v pokoji! Lk 8:48

Pán Ježiš bráni ženy

Najznámejší príbeh o ženách je o cudzoložnici, ktorú chcú farizejskí židia ukameňovať. Ježiš ju z tejto istej smrti poľahky dostal. Vstúpil tým namysleným mužom do svedomia keď ich vyzval, že ak z nich je jeden bez hriechu, nech prvý hodí kameň.

Koľkí z tých mužov s podobnou neviestkou obcovali, možno s ňou samotnou? Ale oni sa chceli robiť lepšími ako sú. Navonok. Ale Pán videl do srdca.

Ježiš odokrýva farizejstvo ľudí, ktorí prikazujú a nariaďujú aj v dnešných zboroch ťažké neslobodné okovy, ale keď ukáže na ich srdce, je často horšie ako srdce toho najposlednejšieho vraha, ktorý sedí vo väzení.

Nikto nie je tak dobrý, aby zdedil nebeské kráľovstvo. Ako je to možné, že tí istí ľudia, ktorí len milosťou Boha môžu zdediť spásu, sa upriamia na svoje skutky a týmito skutkami sa nielenže chcú sami spasiť, ale ich rovnako ako v Galatskom zbore, nútia konať druhých!?

Spomenutý príbeh o farizejoch, pred ktorými uzdravil Pán Ježiš chorú ženu, hovorí za všetko. Zákon bol nado všetko, zákon bol vysoko nad milosrdenstvo. No nikto z tých mužov, ktorí obviňovali Pána Ježiša, zákon nedodržal, všetci skrze zákon pohoreli. Preto im Ježiš ukazuje na konkrétny príklad, ktorý sa ich bytostne dotýkal:

A Pán povedal a riekol: Pokrytče, či každý z vás neodväzuje v sobotu svojho vola alebo osla od jasieľ a nevodí napájať?  Nuž a táto, ktorá je dcérou Abrahámovou, ktorú bol poviazal satan, hľa, toto už osemnásť rokov, nemala byť vyprostená z toho puta v sobotný deň? Lk 13:15-16

Spomínali sme farizeja, ktorý sa hneval v srdci nato, že cudzoložnica Ježišovi svojimi slzami a vlasmi umýva nohy. Ježiš ho jemne ale pravdivo karhá:

Či vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu, a vody na moje nohy si nedal; ale táto slzami skropila moje nohy a vlasmi svojej hlavy poutierala; bozkať nebozkal si ma; ale táto, odkedy som vošiel, neprestala bozkávať moje nohy; olejom si nepomazal mojej hlavy; ale táto masťou pomazala moje nohy. Lk 7:44-46

Ježiš ukazuje na človeka, ktorý má vpísaný Boží obraz do svojho srdca. Nerobí rozdiely medzi ženou a mužom. Je to niečo nepochopiteľné a nové vo vtedajšej kultúre.

Zlé jazyky hovoria, že Pán Ježiš tak okato v evanjeliách miloval ženy, že mal s nimi dokonca deti. Romány ako – Da Vinčiho kód, nám chcú ukázať na Ježiša, ktorý so ženami mal sex a potomkov. K tomuto je sotva čo povedať.

Ježiš mal dôverný vzťah k Márii, ktorá sedela pri Jeho nohách a počúvala ho. Ježiš bol priateľom žien, ktoré chránil a obhajoval. Tento postoj sa v Európe veľmi rýchlo ujal a to aj vďaka rytierskemu právu ktoré hovorilo, že muž musí za každých okolností chrániť slabšie pohlavie – ženu.

Nebudeme zachádzať do opačného pólu, feminizmu, ktorý je veľmi škodným práve pre ženy, ktoré sa naň upli.

Pán Ježiš postavil základ pre novú spoločnosť, kde ženy budú rešpektované a nebude sa s nimi zaobchádzať ako so zvieratami, keď sa žena vymení za dve ťavy.

Pán Ježiš nám ukázal cestu, ako rozsudzovať spravodlivo bez ohľadu pohlavia. Odhodil zábrany medzi mužmi a ženami z hľadiska predsudkov mužov. Pán Ježiš nehovoril, že žena zhrešila keď sa pozrie na muža vo svojom srdci – ale naopak – spomína muža.

Samozrejme extrémy v obliekaní a zvádzaní, sú u žien dnes v móde, napriek tomu väčšina žien, to má v živote ťažšie.

Preto hľaďme na Ježiša, ktorý ženy miloval, chránil, bol ich priateľom a vydobyl im spravodlivosť. Nenechajme sa unášať farizejmi dnešných časov, ktorí na prvý pohľad taktiež ženy uznávajú, ale podľa skutkov ich znevažujú a hanobia.

Ježiš nepozeral na ženy cez chtíč, alebo faktor použitia či zneužitia, ale hľadel na ne z láskou.

Amen…

Ak sa ti článok páčil, registruj sa, komentuj a budeš v odberoch. Ak chceš iba odbery, zadaj odbery bez registrácie

Be the first to comment

Leave a Reply