Skutky Božie a skutky ľudské

Ak pozorne študujeme písmo, tam nám nemôže ujsť, že sa v ňom nachádzajú dva pohľady na skutky. Jeden druh skutkov sú skutky Božie. Sú to tie skutky, ktoré nám zaručujú spásu. Iné sú skutky kresťanov, ktoré majú konať ako spasené deti. Tieto skutky sú typicky ľudské a preto sú plné nedokonalosti a prešľapov.

Pavol hovorí vo svojich listoch o dvoch druhoch skutkov. Tých, ktoré máme konať ako Božie deti – čo sa nám častokrát nie príliš darí. V druhom prípade spomína skutky dokonalé, ktoré urobil Boh pre nás. Ak tieto dva druhy skutkov zmiešame, vzíde nám nezmyselná teológia.

Židia spoznali v Pánovi Ježišovi výnimočného človeka, ktorý liečil ľudí, vyháňal démonov, robil zázraky, ale hlavne učil a to tak, že ani tí najlepší znalci písma Mu nedokázali oponovať. Umlčal ich jedinou vetou a ich teológia bola tatam. Preto sa za ním vydali s otázkou, aké skutky majú činiť, aby boli milé Bohu, aby išlo o skutky Božie:

Vtedy mu povedali: Čo máme robiť, aby sme konali skutky Božie? Jn 6:28

Pán Ježiš ich prekvapuje keď im hovorí, že jediný skutok ktorý sa počíta za skutok milý Bohu, je veriť v Ježiša, veriť v Syna, veriť v Toho, ktorého Boh Otec poslal na svet:

Ježiš odpovedal a riekol im: To je ten skutok Boží, aby ste verili v toho, ktorého on poslal. Jn 6:29

Toto sú zárodky evanjelia v čase, kedy Pán ešte nebol ukrižovaný a nedokonal dielo spasenia. V tom čase pán Ježiš židom kázal, podobne ako Mojžiš – aby dodržiavali zákon. Na druhej strane im odhaľoval, že zákon človek dodržať nevie. No čím ďalej tým viac odhaľoval budúce evanjelium, ktoré bude mimo zákon. Zákon vystrieda viera.

Pokiaľ zákon človek dodržať nevie, viera je niečo, čo každý človek má v sebe. Viera nie je spojená s pádom človeka, viera napriek našej hriešnosti, zlobe a telesnosti, dokáže uveriť čomukoľvek. Môže uveriť tomu, že sa človek neprestajne rodí v samsáre – v kruhu narodenia a smrti, alebo že modlitba obrátená päť krát k Mekke, môže spasiť človeka.

Viera nezávisle na našej hriešnosti si môže vytvoriť psychologický profil človeka, ktorý je dobrý, spravodlivý, láskavý, morálny, napriek tomu, že z písma vieme, aký je to omyl.

A tu Pán Ježiš odhaľuje evanjelium keď hovorí, že dobrým skutkom pre Boha je uveriť v Syna, uveriť v Mesiáša.

Pavol keď odkrýva v liste Rimanom túto vec píše, že ľudské skutky, ktoré sú ustanovené v písme (zo zákona), neprinášajú spásu, ale odhaľujú ľudskú neschopnosť sa skutkami spasiť:

Zo skutkov zákona nebude ospravedlnené pred ním niktoré telo, lebo skrze zákon poznanie hriechu. Rim 3:20

Ďalej Pavol píše, že zo skutkov kto by sa chcel spasiť, vypadáva z milosti. Spása je skrze milosť – bez skutkov – alebo – človek koná skutky pre svoju spásu, čím stráca milosť. Ak stráca milosť, míňa sa so spásou:

Ale ak milosťou, vtedy už nie zo skutkov, pretože milosť by už nebola milosťou. A jestli zo skutkov, nie je to už milosť, pretože skutok už nie je skutkom. Rim 11:6

Ale teraz pozor, pretože sa teraz pozrieme na iné skutky a to ľudské. Pavol nás nabáda, aby sme konali dobré skutky, ako sa na kresťanov patrí. Je prirodzené, že ak patríme Bohu, ktorý je svätý, mali by sme konať ako koná On. Ibaže náš problém so skutkami a zákonom zostáva naďalej problémom. My totiž nedokážeme neprestajne konať dobré skutky, nedokážeme nehrešiť. Pavol napríklad píše:

Jako vodne choďme slušne, nie v obžerstvách a pijanstvách, nie v smilstvách a prostopašiach, nie v zvade a závisti. Rim 13:13

Toto sú skutky, ktoré nemajú čo so spásou nič spoločného. Sú to skutky, ktoré sa máme snažiť ako kresťania konať. Napriek tomu že nový zákon hovorí v 90% o konaní dobrých skutkov, pravda je taká, že sa tieto dobré skutky kresťanom nedaria konať. Spomeňme si na Pavlovo vyznanie, že v jeho tele neprestajne sídli hriech a páchanie zla.

Pozrime sa na Galatský zbor, kde odpadávali od evanjelia k náboženstvu. Pozrime sa na Korintský zbor, kde žili kresťania horšie ako pohania, pretože syn spával so ženou svojho otca. Pozrime sa na opilstvá a obžerstvá počas večere Pána. Darilo sa konať kresťanom neprestajne dobré skutky, aby boli svetlom a soľou zeme? Absolútne nie!

Tak ako dnešní kresťania zlyhávajú, tak zlyhávali aj kresťania v tom čase. Pavol tlačí na pílu, neprestajne karhá zbory za ich zlé skutky, ale ako sa zdá, príliš to nepomáha. Pretože tieto karhania a napomínania nevychádzajú z toho, že kresťania žijú krásne životy lež naopak – oni vychádzajú z toho, že kresťania žijú mizerné životy, často horšie ako pohania. Inak by Pavol neprestajne nemusel kresťanov karhať.

Keď premýšľajú apoštoli nad pohanmi, či sa majú dať obrezať, ustanovia to, že obriezka nie je potrebné. Dajú im pre istotu len dva príkazy, aby aspoň tieto dve veci dodržali, pretože vidia pohanské zvyky a náruživosti, a to tieto:

Zdržovať sa od obetovaného modlám, od krvi, od zaduseného a od smilstva, čoho keď sa budete veľmi vystríhať, budete dobre robiť. Buďte zdraví! Sk 15:29

Tu vidíme, že pohania dostali dva príkazy. Aby nežili v smilstve – aby mali jednu manželku a nevyhľadávali sexuálne orgie, čo v pohanstve bolo bežné – a aby neobetovali modlám. Ale aj toto im apoštoli porúčali len preto, aby aspoň trochu boli odlíšení od pohanov ktorí neuverili, aby aspoň trochu konali nejaké iné činy.

Predstava, že ranná cirkev bola svätá a dobrá je jeden veľký omyl. Každý jeden kresťan vrátane apoštolov, mali s hriechom problémy a ich životy nezodpovedali hodnosti – Božie dieťa.

Dnes je rovnaká situácia, človek sa nemení čo do hriešnosti ani po celé stáročia. Existuje veľké množstvo kresťanov, ktorí sa chvália skutkami, čo pre Pána konajú a aké sväté životy vedú, ale ak sa na to pozrieme pod lupou tak zistíme, že ide o farizejstvo, kde sú síce dobré skutky na oko vidno, ale skrytých hriechov je nespočet.

Čo je ale katastrofou pre kresťanstvo, že doporučené skutky o ktorých píšu listy, dávajú na úroveň spasenia. Všeobecne sa učí a verí, že množstvo dobrých skutkov, zaváži na poslednom súde. Ale my vieme, že len jeden dobrý skutok zaváži na súde, ktorý je v súlade s celým evanjeliom – viera v Ježiša Krista.

Človek nie je ospravedlnený zo skutkov zákona a zo svojho života. Dobré skutky má konať, ale prax a dejiny nám odhaľujú, že človek je len veľmi málo schopný vydržať v dobrých skutkov, že nie je schopný byť aspoň na pár momentov bezhriešnym. Pavol to krásne definuje v známom verši u Galaťanov:

Ale vediac, že sa človek neospravedlňuje zo skutkov zákona, ale skrze vieru Ježiša Krista, aj my sme uverili v Krista Ježiša, aby sme boli ospravedlnení z viery Kristovej a nie zo skutkov zákona pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnené niktoré telo. Gal 2:16

Čo sú skutky zákona? Sú to skutky predpísané zákonom. Sú to skutky počnúc desatorom, až k vyše 600 príkazom od Mojžiša.

Kúsok ďalej Pavol na prvý pohľad šokuje keď píše:

A zjavné sú skutky tela, ktoré sú: cudzoložstvo, smilstvo, nečistota a nestudatosť, modloslužba, čarodejstvo, nepriateľstvá, zvady, žiarlenia, hnevy, dráždenia, rôznice, sekty, závisť, vraždy, opilstvá, hodovania a tomu podobné, čo vám predpovedám, ako som už aj prv povedal, že tí ktorí robia také veci, nebudú dediť Božieho kráľovstva. Gal 5:19-21

Tieto skutky sú skutkami podľa tela. To znamená, že tu sa vylučujú veriaci. Bežný človek koná tieto skutky úplne prirodzene, pretože on žije len podľa tela. Veriaci sa snaží týchto skutkov varovať, pretože dostal Ducha, ale často v nich i tak padá.

Ak by spása bola postavená na skutkoch, potom by ako neveriaci, tak aj veriaci neboli jednotne spasení. Ktorý kresťan sa nenahnevá, nesmilní minimálne na úrovni srdca, neháda sa o teológiu – čím sa tvoria sváry, keď je sviatok, tak si dopraje a hoduje, ako aj v deň svadby?!

Preto nemôžeme týmito skutkami merať spásu človeka, ktorý uveril v Krista. Skúsme to napísať inak – príkazom:

Nekonajte skutky tela, ktoré sú: cudzoložstvo, smilstvo, nečistota a nestudatosť, modloslužba, čarodejstvo, nepriateľstvá, zvady, žiarlenia, hnevy, dráždenia, rôznice, sekty, závisť, vraždy, opilstvá, hodovania a tomu podobné, čo vám predpovedám, ako som už aj prv povedal, že ak budete konať takéto veci, nebudete dediť Božieho kráľovstva.

Div sa svete, drvivá väčšina kresťanov tieto verše vidí v takomto svetle a aj sa takto vykladajú. Ale ak by sme dodržali všetky tieto skutky, nejde o skutky spasiteľné, ale morálne. Pokiaľ pohan bude súdený z týchto skutkov, kresťan bude súdený na základe skutku viery.

Ak by bol aj kresťan ako nekresťan súdený na základe týchto skutkov, potom prehral svoju spásu, pretože sa nenašiel a nikdy nenájde žiaden človek, ktorý by tieto skutky nekonal a nepoznal.

Ani sám Pavol by nebol spasený z týchto skutkov. No kresťan je spasený na základe skutku viery a preto už z týchto prízemných skutkov nemôže byť odsúdený. Na to je zase celý balík veršov, kde kresťan je spravodlivý v Kristovi atď. Základ je samozrejme viera.

Pavol v liste Timoteovi dáva takýto príkaz:

Aby dobre činili, bohatli v dobrých skutkoch a boli štedrí, sdielni… 1Tim 6:18

Ide o spásonosný príkaz, podľa ktorého človek bude spasený? Absolútne nie! Človek bude spasený len z viery bez skutkov. Pavol tu dáva morálny príkaz, aby kresťania bohatli v dobrých skutkoch.

  • Otázka? Koľko dobrých skutkov má kresťan vykonať?
  • Odpoveď – koľko len vládze.
  • Otázka – koľko vládze? Niekto viac, niekto menej a niekto veľmi málo.
  • Otázka: je tento príkaz o skutkoch na úrovni skutkov spasenia z viery?
  • Absolútne nie!

Peter tiež kresťanov nabáda, aby kresťania boli vzormi a svetlom pre pohanov:

Svoje obcovanie medzi pohanmi majúci dobré, aby vo veci, v ktorej vás ohovárajú ako takých, ktorí robia zle, vidiac vaše dobré skutky oslavovali Boha v deň navštívenia. 1Pt 2:12

Ale ak Korinťania mali byť svetlom a vzorom pre pohanov, je lepšie sa kresťanstvu vyhnúť, keď ich Pavol karhá:

Docela počuť, že je medzi vami smilstvo, a to také smilstvo, o jakom ani medzi pohanmi neslýchať, aby mal ktosi ženu svojho otca. 1Kor 5:1

Petrov príkaz je o formovaní kresťana, aby konal dobré skutky, aby bol svetlom a soľou. Do akej miery sa to komu podarí, záleží od veľa faktorov. Pevná vôľa, presvedčenie, strach z ľudí (napríklad v zbore), strach z Boha, talenty od Boha atď. No naše hriešne telo má hneď naporúdzi opačné zbrane – lenivosť, malátnosť, slabosť, obžerstvo, hodovanie, povolenie telu atď.

No nikdy nesmieme zabúdať na skutok vedúci ku spáse. Nie je to morálny skutok, ale skutok uverenia. Ten je vždy, za každých podmienok najvyššie a nie je ho možné zosadiť nijako z trónu. Len vierou je človek spasený – bez ohľadu na skutky.

Mnohí kresťania falošne učia, že dostali nového Ducha a nové telo, ktoré prestalo hrešiť. Ide o bluf. Isté známky zapálenie u nich vidíme, zvlášť v počiatočnej fáze. Ale v pravde zostávajú naďalej leniví, slabí, malátni, plní nečistoty, hnevu, závisti, nenávisti, lakomstva, sebectva, bezohľadnosti, nelásky, svetskosti atď.

Je zaujímavé, že svet sa vzdáva kresťanstva práve pre toto farizejstvo, keď sa kresťania pretvarujú, že sú inými ako okolitý svet, čo nie je pravda. Sú rovnako špatní ako každý iný človek. A svet to spozoroval a preto kresťanstvo odmieta. Ghándhí povedal, že ideály kresťanstva sú veľké, ale nenašiel jediného kresťana, ktorý by žil podľa učenia Ježiša. Ak by takého našiel, stal by sa kresťanom.

Je to pravda. Kresťan a nekresťan čo do skutkov si môžu podať ruky. Žiaden rozdiel medzi nimi nenájdeme, ak nerátame farizejstvo kresťanov, ktorí sa zo svojej sily snažia na povrchu vyzerať lepšími ako sú. To sme videli už u zákoníkov a farizejov Ježišovej doby.

Ale je tu jeden zásadný rozdiel, prečo je kresťan spasený a nekresťan nie je. V osobe Ježiša Krista. Ak človek verí, bude spasený, ak neverí, bude odsúdený.

Nemiešajme si preto odporúčajúce skutky pre náš život, so skutkom viery v Krista, ktorý nám vydobyl spasenie na dreve kríža. Túto pravdu sme vierou – ako našim jediným právoplatným spasiteľným skutkom – prijali.

Pavol ide ešte ďalej keď píše, že kto by sa chcel spasiť skrze skutky, je pod zlorečenstvom Boha. Nespoliehajme sa na svoje skutky, ktoré sa nám neprestajne vymykajú z rúk, ale sa spoľahnime na jediný skutok – viery v Božie dokončené dielo:

Lebo všetci, koľko ich len je zo skutkov zákona, sú pod zlorečenstvom. Lebo je napísané, že zlorečený je každý, kto nezotrváva vo všetkom, čo je napísané v knihe zákona, aby to činil. Gal 3:10

Amen…

Ak sa ti článok páčil, registruj sa, komentuj a budeš v odberoch. Ak chceš iba odbery, zadaj odbery bez registrácie

Be the first to comment

Leave a Reply