Strach z ľudí, miesto bázne pred Bohom

Strach pred ľuďmi kladie osídlo; ale ten, kto sa nadeje na Hospodina, bude povýšený. Prís 29:25

Na koho sa nádejá dnešný kresťan? V bežnom svete na svojich priateľov, známych, inštitúcie, súdy, právo, politikov. V duchovnom svete sa odvoláva na veľkých ľudí, akými boli: Púštni otcovia, cirkevní otcovia, Augustín, Zlatoústy, Bazil Veľký, Kalvín, Luther, Spurgeon – až po dnešných – ,,overených” – kazateľov, akými sú – Washer, MacArthur, či Piper. A všetci hovoria – takto je to správne, my prechádzame tými istými koľajami, akými išli títo veľkí muži histórie. Ale ak sa na to pozrieme nezaujatým pohľadom, musíme v tom vidieť strach pred ľudmi.

Strach, že by som vystúpil proti Lutherovi, Kalvínovi, Spurgeonovi? To radšej popriem strach tým, že budem s nimi súhlasiť, aby som nebol na posmech pred ďalšími a ďalšími kresťanmi. Pozrime sa na nejaké príklady:

Keď sa vynašla doktrína – len písmo – nikoho nezaujímalo a podnes nezaujíma, že Jakub vo svojom liste stojí proti Pavlovi v otázke spásy. Ľudia vynašli zvolanie – Sola Scriptura, ako keď sa zvolá – Hej Rup.

Kto by napadol túto ľudskú doktrínu? Jakub sa prehliada, vznikajú výklady, kde Jakubov list musí zapadnúť do písma, čím sa na jednom pochybnom liste vytvorili celé zväzky rovnako mylných teológií, ako spojiť spasenie len z viery, so skutkami. V Jakubovom liste je chyba, omyl, error – ale kto by si to dovolil napísať, keď ľudia vynašli doktrínu neomylnosti – Sola Scriptura – len písmo.

Uznávame písmo, ale čo písmo hovorí samo o sebe? Že celé ukazuje na Krista!

Veď zpytuj(e)te písma, lebo vy sa domnievate, že v nich máte večný život, a ony sú to, ktoré svedčia o mne. Jn 5:39

Celé písmo je napísané nato, aby sme uvideli Krista a pochopili jeho prácu spásy pre nás. Ak prídeme ku krížu, k čomu nám je potom písmo? Och – aké trúfalé reči tu tento pisateľ tohto webu vedie. Ale písmo je len šípkou ktorá ukazuje na Krista a len na Neho. Ak sme skrze šípku prišli ku Kristovi, k čomu nám je dobrá šípka?

Ale môžeme si toto takto až rúhavo povedať? Čo by povedali ostatní ľudia, čo by povedali tí mnohí kresťania, čo by povedali tie staré dobré teológie, ktoré vyrobili ľudské mozgy? Kresťania sa boja kresťanov a ich názorov. Pýtajú sa – čo o tomto mieniš? Ak nemajú podporu, boja sa vyrukovať s problémom, pretože strach z ľudí je väčší, ako strach z Boha.

Boli doby, keď svet razil cestu evolúcie. Aj veľkí kazatelia boli ticho a nevyjadrovali sa, čo by si o nich pomyslel svet, keby zastávali – zastaralý – kresťanský pohľad na stvorenie človeka skrze raj, jablko, Adama, rebro atď. Všetko bolo zosmiešnené a kresťania sa krčili. Napokon prijali kompromis, kde Adam a Eva boli prvými ľuďmi, ktorí sa evolučne vyvinuli.

Dnes sa kresťania osmelili a sú ochotní zastávať biblický model stvorenia, pretože ich je podstatne veľa a neboja sa zosmiešnenia. Ale opýtajme sa týchto istých kresťanov, čo hovoria o modeli guľatej zeme, ktorá sa točí v závratných rýchlostiach, v obrovskom vesmíre?

Budú sa biť a bojovať proti takým, ktorí proti tomuto nezmyselnému modelu stoja a to nijako inak, ako pohľadom na svet a potom aj na iných kresťanov a iné zbory – čo o tom hovoria? Čo na tom, že Luther či Kalvín hovorili o diabolskom vynáleze heliocentrizmu. Napriek tomu, že týchto velikánov uznávajú a citujú, Luther s Kalvínom nemali podľa nich toľko poznatkov, ako máme my dnes. Alebo – nemali toľko dezinformácií a viac sa držali písiem.

Napriek tomu biblický model rovného povrchu zeme u kresťanov rastie a príde čas, že podobne ako evolúcia, sa začne v zboroch učiť o tom, ako zem vyzerá, respektíve ako určite nevyzerá a to podľa písma. Kedy sa tak stane? Keď bude veľké stádovité množstvo kresťanov, ktorí to budú zastávať. Človek je tvor spoločenský, prispôsobuje sa svetu. A je jedno či tomu materiálnemu, alebo duchovnému. V oboch svetoch sú autority – ľudia, ďaleko vyššie stojaci, ako Boh a Jeho slovo.

Autority vo 4. storočí vynašli peklo, vynašli očistec. Katolicizmus zastáva obe tieto veci ako posvätné. Protestantizmus má za posvätné len peklo. Čo na tom, že peklo bude na konci sveta vhodené do ohnivého jazera, bude navždy zničené, príde nová doba, v ktorej už nebude nič z toho čo je dnes – hriech, zlo, závisť, nenávisť, pomsta?!

A smrť a peklo boly uvrhnuté do toho ohnivého jazera. Toto ohnivé jazero je tá druhá smrť. Zjv 20:14

Títo kresťania si podnes uchovávajú predstavu, že Boh napriek zasľúbeniam, že totálne vytrie zlo z pamäte sveta, si uchovávajú peklo ako miesto, kde kus starého sveta (zlo) predsa len bude existovať, kde sa duše budú škvariť na večné veky, ako večná pomsta milujúceho Boha.

Ak sa ich opýtate, na akom základe stavajú svoju teológiu, dostanete odpoveď, že na ľudskej – neomylnej – teológii, ktorá už vo 4. storočí zastávala tento pohľad. Napriek tomu že hovoria, ako slobodne študujú písma, ich viera stojí nie na Bohu a Jeho slove, ale na doktrínach a ľudských názoroch.

Ak prídete do nejakého zboru alebo cirkvi, prvé čo do vás začnú tlačiť, budú ich predpisy, pravidlá, ľudské výklady a teológie. Vy si musíte osvojiť ich pohľady a zmýšľanie, inak vám je beda. Tento systém nie je ničím iným, iba ako – mind control – ovládaním vašej mysle, ktorá musí myslieť tak, ako myslí celá cirkev či zbor.

A divme sa svete, v drvivej väčšine týchto zborov a cirkví, nenájdete učenie z milosti a len spásu z milosti – nenájdete tam evanjelium. Nemajú evanjelium, ale majú náboženstvo. Ukazujú na katolíkov, ale sú na tej istej lodi. Iba majú iný kabát a inak ušité vrecká.

Veľa hovoria o skutkoch a dobrom živote, ale ich život je rovnako špatný, často špatnejší, ako život nekresťanov. Ale stoja na dobrom základe – na overených učeniach celej cirkvi, ktorá primiešala do spásy toľko ľudského učenia a chybných výkladov, že sa už ani o skutočnej Kristovej cirkvi nedá hovoriť. Zabudli na svoju prvú lásku:

Ale mám proti tebe to, že si opustil svoju prvú lásku. Zjv 2:4

Kresťania sa boja dnes vybočiť a slobodne hlásať spásu a vieru. Sú zviazaní svojimi teológia a názormi, ktoré sa naučili z druhej ruky, od iných ľudí. Ale keďže sa boja iných ľudí, pretože by vypadli zo stádovistosti, presvedčia samých seba, že doktríny či konfesie vyznávajú preto, lebo sú totálne pravdivé a bezchybné.

Pozrime sa na Ježiša. Prišiel do sveta, kde existovala rovnaká stádovitosť v židovskom svete. Pohľad na spásu, skutky, zásluhy, dobrý život, to všetko bolo zahrnuté v myslení žida, ktorý bol v tom vyučený od útleho detstva. Celý ten systém bol postavený na človeku. To Božské kdesi vypadlo a nastúpilo učenie ľudské.

Prečo prestupujú tvoji učeníci podané ustanovenie starších? Lebo si neumývajú rúk, keď majú jesť chlieb. A on odpovedal a riekol im: Prečo aj vy prestupujete prikázanie Božie pre svoje podané ustanovenie? Mt 15:2-3

V ďalších dieloch si budeme tento strach z ľudí postupne odhaľovať, aby sme pochopili, ako pracuje naše myslenie ohľadom spásy. Na internete sa ľudia bijú o svoje doktríny a názory, čo nie je nič iného, že postavili proti sebe ľudské učenia ako bojujúce hradby. Ale Božie slovo nás chce voviesť do úplnej nahoty, kedy nebudeme už ničím obalení, okrem nahoty, ktorú dokáže zahaliť len kríž Kristov a Jeho spasenie.

Pokiaľ sa neprestajne pozeráme, čo ľudia od nás očakávajú, ako máme myslieť, ako máme vykladať evanjelium, ako sa máme pozerať na písmo, potom nekonáme nič iné, iba sa klaniame modlám – ľuďom – ktorí zastávali svojský názor, keď my sme tento názor od nich prebrali. A z toho plynie strach. Strach, že nebudeme dobrí pre zbor, cirkev, že zlyháme, upadneme do hriechu.

My nemáme radi svoju nahotu a bránime sa ju odhaliť. Adama a Eva boli nahí, ale si to neuvedomovali, pretože ich to vôbec nezaujímalo. Boli nahí – odhalení – pred Bohom a bolo im dobre. Ale po páde do hriechu, ľudia chcú svoju nahotu zakryť. Figovým listom, či peknou kožušinou. Alebo svojou múdrosťou, svojimi skutkami na spásu, výkonmi, životom, námahou.

Boh nás chce vyzliecť, dať do stavu v akom bol Adam pred pádom, do nahoty pred Bohom, do otvorenosti voči Stvoriteľovi, ale my sa bránime vyzliecť a máme opačný problém – neprestajne na seba niečo nabaľujeme.

Skrátka sa bojíme. Bojíme sa vyjsť z davu, zo zaužívaného zmýšľania. Lebo ak sa tak stane, môžu na nás ukázať prstom v zbore, v cirkvi a povedať – čiň pokánie, pretože tvoje názory a pohľady sú falošné, veď ideš proti veľkému množstvu ľudí. Nejdeš s nami ako jedna ruka, nejdeš s nami ako jedno stádo. Aby sme pochopili v hĺbke tento strach pred ľuďmi a nie pred Bohom, postavme si dnes prvý príklad toho, ako zmýšľal kráľ Saul.

On sa rozhodol obetovať, i keď nebol kňazom. Myslel si že ako kráľ to môže. A týmto činom si medzi ľuďmi skutočne vyslúžil obdiv. Ale nie u Boha. Samuel za ním prichádza a veľmi prísne ho karhá. Hovorí mu dokonca o odobratí kráľovstva. Saul sa bráni a uznáva svoj hriech:

Vtedy povedal Saul Samuelovi: Zhrešil som, že som prestúpil rozkaz Hospodinov i tvoje slová… 1Sam 15:24

Ale prečo zhrešil, prečo prestúpil Boží príkaz? Pretože sa bál ľudí, bál sa ich názoru čo si o ňom pomyslia. Veď na neho hľadeli všetky oči a Samuel nebol nikde. Saul teda vzal do rúk niečo, čo mu nepatrilo. Ten verš totiž končí takto:

…lebo som sa bál ľudu a poslúchol som na ich hlas. 1Sam 15:24

Ľudia, zbory, cirkvi, ich učenia, teológie, názory, doktríny, sú dôležitejšie ako Kristus a Jeho spása. Ľudské skutky, snaženia, výkony, životy, majú údajne dokazovať vieru, ako keby viera bola závislá na týchto skutkoch.

Kresťania sa boja vyznávať vieru a to vieru len v Toho Ukrižovaného. Hľadajú spôsoby, stratégie a ľudské cesty, ako zvestovať evanjelium a či takéto zvestovanie je v súlade s ich zborovými doktrínami, ktoré si sami vymysleli, alebo ich prebrali.

V tomto duchu sa budú niesť ďalšie články o strachu z ľudí a budeme si rozoberať mnohé verše a situácie v písmach o tomto probléme. Na to, aby sme vybočili z davu a stádovitosti, je potrebná odvaha a odtrhnutie sa od ľudských doktrín a pohľadov. Takú odvahu mali všetci proroci a sám Pán Ježiš. Dali pravdu nad akékoľvek ľudské vynálezy a zmýšľania…

Amen…

Ak sa ti článok páčil, registruj sa, komentuj a budeš v odberoch. Ak chceš iba odbery, zadaj odbery bez registrácie

Be the first to comment

Leave a Reply