Bol by Abrahám spasený, keby nešiel obetoval Izáka?

Toto je tá správna otázka ohľadom listu Jakuba. Aby sme mohli vyložiť list Jakuba správne, musíme si uvedomiť, že Jakub vo svojom liste chybuje – totálne prestrelil. Dokážeme to biblicky. Luther si bol toho tiež vedomý, veľmi podrobne tento list v rannej reformácii vyložil, ale sa zľakol – čo povedia ľudia? Veď sám vymyslel formulku – Sola Scriptura – jedine písmo, i keď nikto nepredefinoval, čo je a čo nie je Božie slovo, ktoré sa uzákonilo na koncile koncom 4. storočia.

Ale o akom písme hovorí Pavol alebo Pán Ježiš? Nie náhodou len o písme starej zmluvy? Vari by si bol niekedy Pavol pomyslel, že jeho listy, v ktorých sa sám dopustil niektorých omylov – čo neskôr po sebe opravil – budú raz kanonizované ako Božie slovo?

A čo samotný list Jakuba? Vieme že nejde o brata Ježiša – Jakuba, ale o neznámeho autora. Týmto listom sa musíme viac zaoberať, pretože kresťanov oberá o spásu a čisté evanjelium len z viery bez skutkov, bez zásluh, pretože zo skutkov NEBUDE ospravedlnený NIKTO!

Aby sme boli ospravedlnení z viery Kristovej a nie zo skutkov zákona pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnené niktoré telo. Gal 2:16b

Pozrime sa nato, čo nám chce Jakub vo svojom liste nahovoriť. Svoj špatný výklad v druhej kapitole uvádza takto:

Čo to prospeje, moji bratia, keď niekto hovorí, že má vieru, a nemá skutkov? Či ho azda tá viera môže spasiť? Jak 2:14

Toto je prosím pekne jediný verš v celej novej zmluve, ktorý hovorí o spasení – viera plus skutky, alebo viera potvrdená skutkami, alebo viera zmiešaná so skutkami. Jakub je rafinovaný, pretože pokladá toto ako rečnícku otázku a nie ako doktrínu. Ide však o nebezpečnú otázku, ktorá zasiahne Pavlovu milosť, kríž, spásu. Je nepochopiteľné, že táto otázka bez odpovede, ktorú Jakub pochopiteľne nemohol vysloviť, zničila spásu.

Tento verš zabil evanjelium milosti, Kristov kríž je príliš slabý nato, aby človeka dokázal spasiť. Kristov kríž je vlastne iba pomocník ku spáse. Dáva človeku silu, aby konal dobré skutky. Je to tak? Katolíci tomu veria, rovnako tak pravoslávni, ako aj veľká časť protestantov. Ale čo hovorí ešte raz Pavol?

Aby sme boli ospravedlnení z viery Kristovej a nie zo skutkov zákona pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnené niktoré telo. Gal 2:16b

A tak usudzujeme, že sa človek ospravedlňuje vierou bez skutkov zákona. Rim 3:28

Zo skutkov zákona nebude ospravedlnené pred ním (Bohom) niktoré telo, lebo skrze zákon poznanie hriechu. Rim 3:20

Ale tomu, kto nerobí skutkov, ale verí na toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, počíta sa jeho viera za spravedlivosť. Rim 4:5

Na čom Jakub zakladá svoju chybnú teológiu? Jakub nás chce presvedčiť, že Abrahám bol ospravedlnený z toho, že obetoval svojho syna Izáka. Preto dáva druhú falošne postavenú otázku:

Či nebol Abrahám, náš otec, ospravedlnený zo skutkov donesúc obeťou svojho syna Izáka na oltár? Jak 2:21

A my musíme jasne a razantne povedať – NEBOL! Milý Jakub, Abrahám NEBOL ospravedlnený z toho, že priniesol Izáka ako obetu na oltár! Ako to vieme? Z písma, ktoré si milý Jakub prekrútil! Pozri čo hovorí Pavol naproti tomu:

Lebo ak bol Abrahám ospravedlnený zo skutkov, má sa čím chváliť, ale nie u Boha. Rim 4:2

Prečo sa Abrahám nemôže chváliť spásou zo svojich skutkov? Prečo sa nemôže chváliť spásou, že skrze vieru obetoval Izáka? Pretože bol rovnako ako každý človek špatný, hriešny, nezaslúžil by si nebo. Musel by byť bez jediného hriechu, musel by byť ako Kristus. To je vstupenka do neba! Ale pozrime čo Pavol píše ďalej:

Lebo veď čo hovorí Písmo? A Abrahám uveril Bohu, a bolo mu to počítané za spravedlivosť. Rim 4:3

Abrahám uveril Bohu a to mu bolo počítané za spravodlivosť, nie to čo pre Boha vykonal. Odkiaľ má Pavol túto informáciu? Zo starej zmluvy a to presne citovanú – pozrieme si dôkaz. Boh Abrahámovi ukazoval hviezdy a sľuboval mu, že jeho VERIACEHO potomstva bude ako hviezd na oblohe.

A Hospodin ho vyviedol von a riekol: Nože pozri hore na nebo a spočítaj hviezdy, ak ich budeš môcť spočítať. A potom mu riekol: Tak bude tvoje semä. Gn 15:5

Boh Abrahámovi predtým hovorí v jednotnom čísle, že sa to stane skrze jedného dediča. My by sme si mohli myslieť, že skrze Izáka, ale Pavol nás vyvádza z omylu, pretože tým dedičom bude Kristus:

A učiním to, že bude tvojho semena (jednotné číslo) jako prachu zeme, takže, ak by niekto mohol spočítať prach zeme, spočíta sa i tvoje semeno. Gn 13:16

Overme si to u Pavla:

A zasľúbenia boly povedané Abrahámovi a jeho semenu. Nehovorí: I semenám, ako keby ich bolo mnoho, ale hovorí jako o JEDNOM: I tvojmu semenu, ktorým je Kristus. Gal 3:16

Abrahám uveril. V čo uveril? Že skrze jeho potomstvo príde spása a to nie skrze pokrvné potomstvo, ale skrze potomstvo v dedičovi – Mesiášovi. Abrahám uveril. Uveril v Krista! A keď uveril v Krista – dediča, ktorý vyjde z jeho potomstva – toto mu bolo počítané za spravodlivosť. Písmo starej zmluvy, na ktoré sa odvoláva Pán Ježiš a Pavol hovorí:

A (Abrahám) uveril Hospodinovi, a on mu to počítal za spravedlivosť. Gn 15:6

Porovnajme si to s veršom Pavla, ktorý presne toto miesto pozná a cituje ho:

Lebo veď čo hovorí Písmo? A Abrahám uveril Bohu, a bolo mu to počítané za spravedlivosť. Rim 4:3

Presná zhoda. A teraz porovnajme Jakuba a jeho omyl:

Či nebol Abrahám, náš otec, ospravedlnený zo skutkov donesúc obeťou svojho syna Izáka na oltár? Jak 2:21

Je pravdou, že bol Abrahám ospravedlnený z viery vo svoje potomstvo skrze Krista, alebo preto, lebo obetoval Izáka? Na aký verš sa Jakub odvoláva? Pavol sa presne odvoláva na Písmo, ale Jakub? Neodvoláva sa na žiadny verš! Takýto verš, ktorý tu Jakub spomína – neexistuje! To je vykonštruovaná teológia, ktorá verí v skutky, ako súčasť spásy.

Abrahám nebol spasený z toho, že išiel obetovať Izáka! Ak by aj Izáka obetovať nešiel, bol by spasený pretože uveril. Boh ale vedel čo Abrahám urobí, On je mimo čas a preto príbeh s Izákom je predobrazom Krista a Jeho obety miesto nás, v Izákovi.

Pozrime sa na to ešte časovo. Kedy Abrahám uveril? Ešte predtým, keď porodila Hagar Izmaela. Tento verš je z tohto obdobia:

A (Abrahám) uveril Hospodinovi, a on mu to počítal za spravedlivosť. Gn 15:6

Ale Jakubov verš, je z obdobia o niekoľko desiatok rokov neskôr, kedy bol Izmael už mužom, vyobcovaným od Abraháma, Izák dospievajúcim chlapcom. Teda Jakub si vymyslel spasenie zo skutku – obete Izáka – ktoré nemá v písme nikde oporu.

Abrahám bol ospravedlnený v momente uverenia, že z jeho bedier vyjde potomstvo, ktoré skrze JEDNÉHO potomka – Mesiáša – bude potomstvom veriacich, v množstve ako hviezd na nebeskej klenbe.

Keby Luther nebol na seba uplietol byč, s jeho Sola Scriptura, keby vedel rozlíšiť, čo je a čo nie je slovo Božie a na aké slovo sa odvolávajú učeníci so samotným Pánom Ježišom – spolu s mnohými rannými kresťanmi, by musel Jakubov list zavrhnúť, pretože ten list zavrhnutý bol!

Prvou generáciou ,,slobodných veriacich”, keď skončilo prenasledovanie list Jakuba neprešiel. Nebol zaradený do kanónu! Ale prešiel o 70 rokov neskôr, kedy sa cirkev stala Rímskym náboženstvom, keď kresťania, ktorí zažili prenasledovanie vymreli, keď v Ríme skutky hrali dôležitú rolu.

Ako sme spomínali v predošlom článku – ľudia sú stádovité zoskupenie, ktoré radšej poprie nos medzi očami, ako by sa malo zo stáda vyčleniť a hájiť pravdu.

Jakub jednoducho prestrelil, jeho slovo sa na rozdiel od Pavla, neopiera o Božie slovo.

Skúste dať tento problém právnikovi, ktorý nemá o biblii ani potuchy. Tu ide o právne formulácie. Každý právnik vám povie, že Jakub zavádza. Pokiaľ Pavol ukazuje len na Krista a to tým, že likviduje všetko ľudské ohľadom spasenia, pretože spasenie sa udialo bez nás, je hotové, dokončené, prijíma sa skrze vieru v Krista – Jakub jednoznačne a očividne proti takémuto spaseniu stojí, keď tvrdí, že spásu si človek musí zaslúžiť a odpracovať.

Alebo pre modernejšie výklady – vieru človek musí potvrdiť skutkami. V tom prípade existujú len dve možnosti – buď sa mýli Pavol, alebo sa mýli Jakub. Buď je spasenie z toho, čo Boh urobil pre človeka, alebo sa človek za pomoci Boha a svojej sily, môže sám spasiť, dokazovaním viery svojim životom. Potom teda klame Pavol keď píše:

Ale tomu, kto nerobí skutkov, ale verí na toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, počíta sa jeho viera za spravedlivosť. Rim 4:5

Žiaľ, omyl Jakuba zasiahol cirkev tak silne a hlboko, že sa prestala spoliehať len na Krista, miesto toho sa spolieha na seba a to je cesta do zatratenia, cesta široká. To je náboženstvo. Nie je divu, že kresťanstvo sa stalo náboženstvom, keď spása stojí zo značnej časti na človeku. Ale Ježiš nepriniesol nové náboženstvo, On sám jediný je cestou, spásou a životom.

A Ježiš mu povedal: Ja som cesta i pravda i život; nikto neprijde k Otcovi, len skrze mňa. Jn 14:6

Podľa Jakuba viera v Krista nestačí – viera musí byť preukázateľná skutkami. Potom tento verš je neplatný. Hovorí o spasení LEN skrze Krista, čo je jadrom evanjelia. Podľa Jakuba, v tomto verši chýba podmienka – a čo človek a jeho výkon? Ak je spása pod podmienkou, keď vieru je potrebné dokázať, potom ako ľudstvo sme svoju spásu prehrali. Ani Abrahámova obeta Izáka, totiž nedokáže Abraháma spasiť.

Amen…

Ak sa ti článok páčil, klikni na odber nových článkov

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.