Som spasený, zachránený, čo teraz?

Spása nekončí prijatím kríža, tým sa dobrodružstvo iba začína. Druhým krokom viery je uvedomenie si, čo všetko kresťan dostal ako dar z neba. Cirkvi a zbory vo svete kríž iba letmo prejdú, minimálne sa venujú druhému kroku viery a to postaveniu kresťana v Božích očiach. No majú veľké nároky na každého veriaceho a to až také, že kríž a postavenie kresťana sa zmenšuje. Dnes sa pozrime na postavenie kresťana, ktorý uveri v kríž a do nikoho, ničoho a už vôbec nie do seba, nevkladá spasenie, okrem Krista.

Kresťan je Božím dieťaťom. Rodič svoje dieťa nikdy nevyženie z domu, ak je teda rodič pri zdravých zmysloch. U Boha tomu nie je inak. Ak som raz dieťa, som dedič. Sú smiešne vyznania a teológie ktoré hovoria, že kresťan stráca synovstvo keď hreší, neposlúcha, nekoná vôľu Božiu. Stratený syn nikdy neprestal byť synom. Ak naše dieťa neposlúcha, vyhrešíme ho, dostane prútom na zadok, ale nevyhodíme ho z domu von, nech si ide kam chce. To by nám sotva svedomie dovolilo. O čo je Boh väčší rodič ako sme my?

Ale tým, čo Ho (Krista) prijali, dal moc stať sa deťmi Božími, tým, čo veria v Jeho meno, ktorí boli splodení nie z krvi, ani z telesnej žiadosti, ani z vôle muža, ale z Boha. Jn 1:12-13

Veriaci človek sa stáva súčasťou cirkvi, ktorá je posvätená a očistená. Veľké cirkvi si samé zo seba urobili svetské inštitúcie, ktoré sú údajne je cestou k spáse. Ale takto to v písme nestojí, pretože jedinou cestou k spáse je Kristus. Eunuch, ktorého Filip pokrstil, založil v Etiópii cirkev bez toho, že by mu niekto radil. Prečo? Pretože bol súčasťou Kristovej cirkvi, keď Kristus je hlavou a veriaci sú údmi. Kresťan ako súčasť cirkvi je posvätený, očistený a to skrze Božie slovo.

Mužovia, milujte si ženy, ako aj Kristus miloval cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil, očistiac ju kúpeľom vody skrze slovo… Ef 5:25-26

Pán Ježiš si nevytvoril cirkev podobne ako si buddha vytvoril sanghu, ako svetskú inštitúciu. Ježiš za svoju cirkev vylial svoju krv. No písmo ide ďalej keď ukazuje na jednotlivca – kresťana v cirkvi – ktorý nie je iba nejakým bezmenným človekom, ale je priateľom Krista. Každý kto prijme Ježiša, je zároveň Jeho priateľom, keď On za svojho priateľa obetoval život.

Nikto nemôže väčšmi milovať, ako keď život položí za svojich priateľov. Jn 15:13

Ďalším bodom nad ktorým musíme uvažovať je ten, že Boh si nás adoptoval za svojich synov v Kristovi. Ak si žid adoptoval cudzie dieťa, toto dieťa malo rovnaký podiel na dedičstve rodičov, ako deti vlastné. A Boh si adoptoval nás v Kristovi.

Keď nás z lásky podľa milostivej rady svojej vôle predurčil byť Mu synmi skrze Ježiša Krista Ef 1:5

Ale keď prišla plnosť času, poslal Boh Syna svojho, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo sú pod zákonom, aby sme prijali synovstvo. Gal 4:4-5

My ako kresťania máme právo a výsadu, volať Boha svojim Otcom. Židia sa v starej zmluve báli vysloviť nevysloviteľné meno Boha. Ak by niekto Boha nazýval Otcom, bol by rúhač. Pán Ježiš ako prvý nazýval Boha Otcom, za čo si vyslúžil zlosť a hnev židov. Ale my v Kristovi máme rovnakú výsadu, volať Boha svojim nebeským otcom. Slovo – Abba – je intímne oslovenie, ktoré znie ako – Otecko. Kresťan môže a smie volať Boha všemohúceho svojim Ockom:

Neprijali ste predsa ducha otroctva, aby ste sa zase báli, ale prijali ste ducha synovstva, ktorým voláme: Abba, Otče (Otecko)! Rim 8:15

Veriaci majú mať istotu, že sú deťmi Božími, ktoré Boh nikdy nepošle z domu preč a preto by sa ani len nemali zaoberať myšlienkou, že by mohli prísť o spasenie, alebo o večný život:

Toto som napísal vám, veriacim v meno Syna Božieho, aby ste vedeli, že máte večný život. 1Jn 5:13

Kresťan je svätým – oddeleným – pre Boha. Pokiaľ v cirkvách sa vyhlasujú svätí skrze svoje skutky a zásluhy, čo sa prieči evanjeliu, Božie slovo odhaľuje skutočnú podstatu svätosti skrze vieru v Krista. Každý veriaci je svätý:

Veď ešte pred stvorením sveta vyvolil si nás v Ňom (v Kristovi), aby sme boli svätí a bez úhony pred Ním. Ef 1:4

Ak pôjdeme v liste Efezanom ďalej, uvidíme čo je to milosť a odpustenie hriechov. Pokiaľ v cirkvách narážame neprestajne nato, že hriechov sa musíme zbaviť svojou silou, pomocou Ducha, pomocou cirkvi, svojimi výkonmi, nesprávne pochopeným pokáním, v Kristovi máme hriechy odpustené bez našej účasti:

V Ňom (v Kristovi) máme vykúpenie skrze Jeho krv, odpustenie hriechov podľa bohatstva Jeho milosti… Ef 1:7

Boh kresťanovi už nepočíta priestupky a hriechy, za ktoré bolo raz a navždy zaplatené Kristovou krvou na kríži. Veriaci si má uvedomiť, že za každý hriech ktorý koná, bola viac a hlbšie zasadená tŕňová koruna do hlavy Ježiša, za každý hriech znášal hlbšie a hlbšie rany bičom, mal prerazené nohy a ruky, musel z posledných síl doputovať na kalváriu s ťažkým krížom – ale ich hriechy sú týmto činom vymazané a Boh ich viac neráta:

Boh bol v Kristovi, zmieril svet so sebou, nepočítal ľuďom ich priestupky a ustanovil medzi nami zvestovanie zmierenia. 2Kor 5:19

Vedzte teda, mužovia, bratia, že sa vám skrze Neho zvestuje odpustenie hriechov a že od všetkých (hriechov), od ktorých vás ani zákon Mojžišov nemohol ospravedlniť, je každý veriaci ospravedlnený skrze Neho. Sk 13:38-39

Boh volá každého k zmierenie sa s Bohom skrze Krista, ktorý nezomrel za určitú skupinu ľudí, ako to učí kalvinizmus, ale zomrel za každého človeka – za celý svet bez podmienky. Každý človek má vypísaný bianko šek v banke na večný život. Jeho jedinou úlohou je si tento šek vybrať. Ak si ho nevyberie, Boží hnev zostáva na ňom a sám bez Obhajcu príde na Boží súd kde pohorí. Ale to neznamená, že Ježiš za neho nezomrel. On zomrel za všetky hriechy, aké sa kedy udiali – je potrebné si vybrať tento šek skrze vieru v Ježiša:

On (Ježiš) je obeťou zmierenia za naše hriechy, a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta. 1Jn 2:2

Boh kresťanovi neodpustil iba priestupky do určitého času, ako sa to neskôr zle začalo vykladať. Boh odpustil všetky hriechy človeka – od prvého, až po posledný, pred smrťou. Okrem toho nás oživil z duchovnej smrti skrze Krista a vieru, hriechy boli jedným šmahom ruky vymazané a to nielen minulé, ale a prítomné a budúce:

Aj vás, ktorí ste boli mŕtvi v priestupkoch a neobriezke svojho tela, oživil spolu s Ním, keď nám odpustil všetky priestupky Kol 2:13

Náš celý dlh, dlh našich hriechov, bol vynesený na kríž, tam pribitý a odsúdený na Kristovom tele.

A dlžobný úpis, ktorý s predpismi (zákona) proti nám bol a nám prekážal, vymazal a odstránil, pribijúc ho na kríž. Kol 2:14

Ak by neboli všetky hriechy odpustené jedným šmahom ruky, potom by Ježiš musel neprestajne na kríž vystupovať a pribíjať dlžobný úpis, za nové a nové hriechy, čo je zjavný nezmysel. Ale Pán Ježiš urobil jednu dokonalú obetu, ktorá veriacemu zmazala raz a navždy všetky hriechy. Preto je veriaci Božím synom, dcérou, dieťaťom, je v spoločenstve so Synom:

Verný je Boh, ktorý vás povolal do spoločenstva svojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána. 1Kor 1:9

Kresťania už nespadajú pod Boží hnev a Boží súd, ak sú v Kristovi Ježišovi.

A tak teraz už nieto nijakého odsúdenia tým, ktorí sú v Kristu Ježišovi, ktorí nechodia podľa tela, ale podľa Ducha. Rim 8:1

Citliví kresťania sa nepozrú na prvú časť tohto verša, ale na druhú. Je tam akoby podmienka – AK – nechodia podľa tela, ale podľa Ducha. No hneď za tým je vysvetlenie:

Lebo zákon Ducha života v Kristu Ježišovi ma oslobodil od zákona hriechu a smrti. Rim 8:2

Nechodiť podľa tela neznamená to, že konáme výkony a ničíme svoje telo a telesnosť, lež vierou sme boli oživení, sme teda duchovní, chápeme duchovným veciam, už pre nás nie sú bláznovstvom a preto sme oslobodení od zákona hriechu a smrti. Zákon nad nami nepanuje.

Ak veríme v Krista, v Boha Otca, ktorý Ježiša poslal za účelom spásy, máme večný život (prítomný čas) a neprídeme na súd v zmysle odsúdenia, ale už teraz prechádzame zo smrti zo života.

Ameň, ameň vám hovorím, že ten, kto čuje moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a neprijde na súd, ale prešiel zo smrti do života. Jn 5:24

Sme Božími synmi skrze Krista, len Krista a len Krista. Iná cesta, spása skrze iné viery a náboženstvá, je vylúčená. Jestvuje len jeden Boh a jedna cesta – Ježiš. Byž Božím dieťaťom nemožno skrze svoje skutky, zásluhy, náboženstvá, viery, vyznania, svoj život, ale len skrze vieru v Ježiša.

Lebo všetci sme synmi Božími skrze vieru v Kristu Ježišovi. Gal 3:26

Cirkev vynašla kňazov a náboženský systém, ale každý veriaci je kňazom Ježiša Krista:

Sami sa jako živé kamene buduj(e)te, duchovný dom, sväté kňazstvo, obetovať duchovné obeti, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista. 1Pt 2:5

Veriaci má pokoj, má vyriešenú otázku záchrany a smrti. Môže sa pokojne viac a viac približovať – túliť k svojmu nebeskému Otcovi – skrze Ježiša:

Ospravedlnení súc tedy z viery máme pokoj blížiť sa k Bohu skrze svojho Pána Ježiša Krista, Rim 5:1

Veriaci sa nemôžu a nemajú čím chváliť, ak ide o nich samotných. Sami zo seba nemajú nič, čím by si zaslúžili spásu. Pre veriacich je to úľava, že spása nestojí na nich a ich skutkoch. Naopak pre takých, ktorí milujú náboženstvo – teda svoje vlastné skutky pre záchranu – nemajú radi svoju nečinnosť a tým odmietajú evanjelium milosti, na svoju vlastnú škodu:

Lebo ste milosťou spasení skrze vieru, a to nie zo seba, je to dar Boží, nie zo skutkov, aby sa niekto nechválil. Ef 2:8-9

Viera kresťana je počítaná za spravodlivosť. Naša spravodlivosť nie je z nás, ale len z Boha. Žiaden svätec, žiaden prorok, žiaden Izraelita v starej i novej zmluve, nemal šancu byť spravodlivý sám zo seba. Ani praotec viery Abrahám nebol dobrý a spravodlivý. Ale spojenie s Bohom skrze vieru, činí človeka spravodlivým:

Lebo veď čo hovorí Písmo? A Abrahám uveril Bohu, a bolo mu to počítané za spravedlivosť. Rim 4:3

Kresťan bol premiestnený z krajiny temnoty, do krajiny svetla, z bludiska z ktorého nebolo uniku, na cestu spásy, z údolia smrti do nebeského kráľovstva:

Ktorý nás vytrhnul z moci temnosti a premiestnil do kráľovstva Syna svojej lásky… Kol 1:13

Ježiš je kresťanovou skalou a istotou. Bol takouto istotou v starej zmluve, ešte zahmlený, v novej zmluve jasný a žiariaci. On je istota spásy, kameň a skala:

Všetci pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej skaly, ktorá išla za nimi, a tou skalou bol Kristus. 1Kor 10:4

Pán Ježiš sa za kresťanov obetoval, modlí sa za nich, potešuje ich, pretože sú Božími Synmi a Dcérami…

Ja prosím za nich, neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji. Jn 17:9

V tejto viere sa musí kresťan povzbudzovať a v nej rásť. Nesmie sa dať oklamať, že niečo v ňom má silu sa spasiť, že jeho skutky a jeho činy rozhodujú, že jeho život má na záchranu nárok. Nič nie je z kresťana, všetko z Boha.

Jedinou vecou spásy, ktorá je spojením medzi Bohom a človekom je jeho viera. Viera, že Ježiš Kristus zomrel za neho, vzal jeho hriechy, boli raz a navždy odsúdené na kríži, pod prísnym Božím hnevom, že Ježiš vstal na tretí deň, čím dokonal definitívne spásu. Nie svoju, ale našu.

Dokonané je! Jn 19:30

Otázka článku – čom spasený, čo teraz – je vysoko aktuálna. Čo mám teraz robiť, keď som prijal Krista? Utvrdzovať sa vo viere Božím slovom až tak, že nebude existovať nič, čo by túto vieru mohlo podlomiť alebo oslabiť. Potvrdzovať si tieto pravdy o svojej spáse a postavení pred Bohom Otcom.

Amen…

Ak sa ti článok páčil, registruj sa, komentuj a budeš v odberoch. Ak chceš iba odbery, zadaj odbery bez registrácie

Be the first to comment

Leave a Reply