Je viera z počutia, alebo zo zázrakov, emócií, pocitov, našich skutkov?

Tak teda viera z počutia a počutie skrze slovo Božie. Rim 10:17

Každý kresťan si prešiel dlhou cestou, pokiaľ mu bolo dané pochopiť skutočné evanjelium bez skutkov, skrze vieru v Ježiša Krista. A je mnoho kresťanov, ktorí sa nevedia pohnúť, hľadajú vo svojom kresťanstve chyby, kde zakopli, kde urobili chybu a tak sa zháňajú za novými a novými poznatkami, hľadajú nové a nové výklady. Ďalší sa dožadujú zázrakov, chcú aby k nim Ježiš prišiel a zhováral sa s nimi. Iní zase stavajú vieru na svojich pocitoch, emóciách, krásnych omšiach, peknom zborovom speve, v spevokole, v krásnom hraní na klavír, alebo orgán.

Ale toto všetko Boh veriacemu musí nutne vziať, aby konečne podišiel pod kríž a už nevidel nič z týchto na prvý pohľad krásnych a náboženských vecí, ale len Krista, toho ukrižovaného! Tak aj Pavol sa dostal na samotné dno, pretože už ako apoštol si ešte zakladal na sebe, na múdrosti slova. V Aténach však zlyhal, keď chcel evanjelium vyložiť jazykom filozofie, až napokon kapituloval keď prehlásil:

Lebo som nebol usúdil vedieť niečo iné medzi vami krome Ježiša Krista, a toho ukrižovaného. 1Kor 2:2

Tu nastáva otázka pre mnohých kresťanov. Ako si uveril v Krista a v Jeho sväté evanjelium? Uveril si preto, lebo sa ti páčilo kresťanstvo, pekné bohoslužby, akési ticho či pokoj v srdci? Neuveril si podľa písiem!

Uveril si tak, že si videl konať kresťanov zázraky, čítal si o zázrakoch, zjaveniach Ježiša, či nejakého svätého, alebo jeho Mamy? Neuveril si podľa písiem!

Alebo si uveril preto, lebo si počul Božie slovo o svojej hriešnosti, keď si sa preľakol, pretože si si dovtedy myslel, že si dobrý a morálny človek? Ak si sa preľakol nad svojou zlobou a sebeckosťou, hľadal si východisko? Čo bolo tým východiskom?

Mnohí ľudia si uvedomia svoje hriechy, ich východiskom sa stane cirkev alebo zbor. Chodím do zboru, snažím sa žiť dobrým životom, snažím sa dodržať desatoro. To je málo. Nenašiel si východisko a tým východiskom je osoba Boha v ľudskom tele – Ježiš Kristus.

Iní uvidia svoje hriechy a začnú nad sebou plakať a začnú konať mnoho skutkov pre Ježiša pretože započuli, že On ich môže hriechov zbaviť. Dokonca mnohí vyznávajú, že na kríži ich aj hriechov zbavil, ale neveria tomu v srdci. Stále v sebe chovajú svoju sebeckosť, že vlastné skutky môžu obmäkčiť Boha, aby sa nad nimi zmiloval.

Potom je tu celý rad klamstiev – musíš hovoriť v jazykoch, musíš si dať nechať rukopoloženie od veriacich či pastora, najlepšie ak prídeš dopredu pred zbor a verejne sa vyznáš z hriechov. Musíš konať také či onaké skutky, chodiť na modlitebné stretnutia, stíšenia, pobožnosti, krížové cesty, drmoliť ružence, modliť sa predpísané modlitby, žaltár, konať správne úkony pri bohuslužbe, evanjelizovať v uliciach.

Ak sa na toto všetko pozrieme nezaujatým okom tak zistíme, že všetky tieto veci sú iba egoizmom človeka, keď je všetko zamerané na neho a nie na Krista.

Spevokoly, podujatia, kresťanské stretnutia, výlety, víkendovky, konferencie, biblické hodiny, evanjelizovanie na ulici – to všetko sú skutky človeka, ktoré nemajú nič spoločné so spásou. Sú zamerané na človeka a jeho veľkosť.

A možno práve ty, drahý čitateľ, si kdesi v týchto fázach a pýtaš sa, prečo je tvoj kresťanský život mizerný, prečo si sa kdesi zastavil, či zasekol a nevieš ako ďalej?!

Všetko je o Ježišovi a nie o tebe! O tebe nie je nič! Celé evanjelium je o Kristovi a Jeho diele na kríži. Preto sa musíš vrátiť naspäť, úplne na začiatok a opýtať sa – ako som vlastne uveril v Ježiša?

A tu si musíš dať odpoveď – ak som uveril v Ježiša skrze hore spomenuté balasty a nánosy – vieru som vzal za zlý koniec. Musím uveriť v Ježiša podľa písma! Celá viera nie je o zázrakoch, divoch, emóciách či zjaveniach! Celá viera je o dôvere v Boha a Jeho slovo!

Keď Tomáš uvidel zázrak nad zázraky, kde sa mu Ježiš zjavil a on sa ho mohol dotknúť, čo mu pán Ježiš povedal?

Tomášu, uveril si, že si ma videl. Blahoslavení sú, ktorí nevideli a uverili. Jn 20:29

Tu Pán Ježiš odsúva zázraky bokom. Nie je dôležité uveriť na nejaký zázrak a človek ani nevie, v akom mene sa daný zázrak vykonal. Ale dôležité je uveriť na základe Slova. Blahoslavenejší sú tí, ktorí nevideli žiadne zázraky a uverili.

Keď ženy plačú nad Ježišom, keď sa emocionálne vylievajú pre lásku k nemu, čo im Pán hovorí?

Dcéry Jeruzalema, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi: Lk 23:28

Vari Ježiš potrebuje náš plač nad Ním? Vari potrebuje našu mizernú ľudskú vypočítavú lásku – ja ťa budem milovať, ak mi dáš nebeské kráľovstvo? Vari Ježiš niečo od človeka potrebuje, keď je dokonalý v Trojici a nič mu nechýba? Ale sme to my, ktorí potrebujú Jeho spasenie a preto je správne plakať nad sebou a nie nad Ním.

Vari Ježiš potrebuje naše drmolenie modlitieb? Vari Boh potrebuje presne predpísané pózy nášho tela pri modlitbe? Alebo potrebuje náš každodenný žaltár, či iné predpísané modlitby? Potrebuje naše liturgie a presné úkony pri bohoslužbe, alebo naše skutkárčenie, ktorým sa vo svojom srdci sami sebou chválime, pritom sa nazdávame, že tým slúžime Bohu?

O čom je teda spása a viera? Len o Kristovi.

Žiaden človek na svete, nemôže dosiahnuť sám zo seba spásu, ale len večné zavrhnutie, zahynutie a vymazanie spomienky nášho odporného mena, ktoré nič iného nekonalo na tomto svete len to, že sa chválilo samo sebou. Bez rozdielu či sme kresťanmi alebo ateistami. Jadrom všetkého hriechu je naša sebeckosť, zameranie na seba. Vrátane kresťanstva.

Veď čo iné je učenie kalvinizmu, arminiaznizmu, a ďalších nespočet ciest ak nie to – že JA – VEĽKÉ EGO som spasený. JA SOM SPASENÝ. Aj toto je egoizmus a hriech! Preto spása nestojí, ani nemôže stáť na nikom z nás. Všetci konáme zlo a preto naša smrť je vydýchnutie si neba, keď je ďalší sebecký zločinec odstránený z tohto sveta a už nemá možnosť konať ďalšie zlo.

Takže aká je chvála človeka na spáse? Žiadna! Nulová, ničotná, mizerná, biedna, klamná! Ani ten najväčší svätec aký kedy žil, vrátane Mojžiša, Abraháma, Dávida, Petra či Pavla, nemôže sa sám spasiť, pretože všetko toto boli zločinci a banditi! Čo potom my, ktorí sme ešte horší ako títo svätci?

Preto spása nie je z nás, z našich skutkov, z našich emócií, našich výkonov a zaliečaní sa Bohu. Celá spása je položená na Kristovi. Ako? Počutím evanjelia. Akého?

Že Ježiš zomrel pre naše hriechy. Tie hriechy vzal z nás a dal ich k odsúdeniu pod spravodlivý Boží hnev. To my sme mali stáť pod Božím hnevom, to my sme mali byť ukrižovaní na Golgote, kde mali na nás ľudia pľuvať, vysmievať sa z nás, potriasať hlavami – ale hlavne – na nás mal spadnúť Boží hnev, na našu hlavu! Ale Boží hnev spadol na hlavu Krista, pretože On niesol naše hriechy na odsúdenie, na Golgotskom kríži.

Kristus sám vyniesol naše hriechy na svojom tele na drevo… 1Pt 2:24

Kde je teraz naše chválenie, kde je naše falošné evanjelium, že konáme niečo pre Boha a on z protekcie nám zabezpečí nebo? Nemáme v ruke nič, okrem svojej špiny smilstva, lakomstva, sebectva, zlosti, závisti, nenávisti, ohovárania, lakomstva, sebeckosti.

Kde je to dobré, mäkké, teplé ľudské srdce, o ktorom blúznia liberáli a moderní kresťanskí nadšenci? Tí, ktorí veria, že človek prechádza evolúciou a je zo storočia na storočie lepším. Výsledok?

Dve svetové vojny, ktoré pochovali viac ľudí, ako všetky vojny za posledných 2000 rokov. Od druhej svetovej vojny, sa neprestajne niekde na svete bojuje a od tejto poslednej vojny padlo viac ľudí za obeť, ako v samotnej druhej svetovej vojne. Tu je liberalizmus, tu je pravá tvár evolúcie, ktorá nejestvuje. Ale Pán Ježiš hovorí o našom srdci toto:

Lebo z vnútra z ľudského srdca vychádzajú zlé myšlienky,  cudzoložstvá, smilstvá, vraždy, krádeže, lakomstvá, nešľachetnosti, lesť, nestudatosť, zlé oko, rúhania, pýcha, bláznovstvo.  Všetky tieto zlé veci vychádzajú z vnútra a poškvrňujú človeka. Mk 7:21-23

Toto je rontgen nášho srdca, toto je jeho skutočná tvár. Denno-denne produkuje ľudské srdce túto špinu, ktorú Pán Ježiš popisuje. Je jedno či navonok, alebo vo vnútri srdca. Denno-denne každý človek hreší, hreší a hreší. Čo by mal od neho Boh prijať za túto urážku Jeho majestátu, keď každý jeden človek je viac podobný démonom ako Bohu a jeho obrazu ktorý do nás vtlačil?

Preto je spása postavená na Kristovi a len na ňom, bez našej účasti. A keď to konečne ľudia pochopia, že nie je nič, čím by sme si spásu zaslúžili – a pokiaľ to pochopia tí, ktorí sa nazdávajú, že po obrátení dostali nové srdce ktoré hriech obmedzuje, čo je generálna lož – ako môžem byť ja, zločinec spasený?

Že budem veriť v zázraky, veriť že Ježiš žil, že bol veľký učiteľ? Veriť, že svojimi slzami, emóciami, zásluhami, spevom Bohu, ako to robil Dávid – si zaslúžim spásu? Nie, nie a stokrát nie! Len z viery, že Ježiš pre mňa zomrel na kríži, že pre mňa vylial svoju krv – len z tejto viery môžem byť živý pre večnosť.

Len ak dám sebe na spáse podiel nula percent a Kristovi sto percent. Keď zahodím všetky nezmysly, ktoré sa v cirkvách vynašli a spoľahnem sa len na Krista a Jeho kríž. Len v kríži mám nádej – nikde inde!

A toto všetko je zapísané v písme. Najjasnejším veršom k tejto veci je tento:

Lebo ste milosťou spasení skrze vieru, a to nie zo seba, je to dar Boží, nie zo skutkov, aby sa niekto nechválil. Ef 2:8-9

Ak sa nikto nemôže chváliť spásou, potom spása nie je v moci človeka, v jeho skutkoch.

Takto si drahý čitateľ uveril v Krista? Že celá spása stojí len na ňom a nie na tebe? Pretože zbory a cirkvi ti budú hovoriť, čo máš konať, ako sa správať, aké ovocie prinášať a keď neprinášaš, tvoja viera je údajne špatná a zlá, musíš ju prehodnotiť. Ver mi drahý človiečik, že tí, ktorí ťa kontrolujú ako sa chováš, sú rovnakými zločincami ako ty sám, i keď si na seba natiahli falošnú masku pokrytectva.

Pavol hlásal len Krista, len Krista, len Krista, ako jedinú možnosť spásy. Ale v Galatskom zbore začali učiť, že viera nestačí, že je potrebné pridať nejaké ľudské skutky. Začali s obriezkou a ak by ich nechal Pavol tak, skončili by v zákonníctve. Napokon celá cirkev do takéhoto zákonníctva aj upadla, bez ohľadu či išlo o západnú alebo východnú. Ale čo sa pýta Pavol Galaťanov ohľadom spasenia?

Lebo to by som chcel zvedieť od vás, či zo skutkov zákona ste dostali Ducha či z počutia viery? Gal 3:2

Ako si ty drahý človek získal Ducha? Tak, že si začal bľabotať v jazykoch? Alebo tak, že si plakal nad ukrižovaným Kristom? Tak, že si cítil lásku k Spasiteľovi? Tak, že si vstúpil do cirkvi, keď si sa aktívne zapojil do jej činnosti? Pozri sa na svoje kresťanstvo a odpovedz si – ako si získal Ducha? Pretože Duch sa dá získať len uverením, že Ježiš zomrel pre tvoje hriechy, bol ukrižovaný a vstal zmŕtvych. Ak si uveril na akékoľvek inú zvesť, nikdy si nepočul evanjelium.

Ak by si počul, že Ježiš je veľký človek, že ťa môže zbaviť hriechov, že dokonca za tvoje hriechy zomrel, ale ty v toto v srdci neveríš – neprijal si evanjelium o tebe, bez teba. Pretože evanjelium o tomto je. Ak sa pozrieš na všetky hore uvedené činnosti, od hovorenia v jazykoch až po pobožnosti – toto sú skutky, ktorými by si sa chcel chváliť a skutky sú evanjeliu odporujúce, ako sme si ukázali v hornom verši. Preto sa ťa Pavol pýta:

Lebo to by som chcel zvedieť od vás, či zo skutkov zákona ste dostali Ducha či z počutia viery? Gal 3:2

Počul si o viere, ktorá má ako jediná moc spasiť? Viere v Krista a v Jeho dielo pre teba, bez teba, bez tvojich zásluh? Uveril si, že bez tvojej účasti si spasený, jediná vec je tvoja viera? Tak je ti daný Duch a tak spasený aj budeš. Ale ak si ku Kristovmu dielu pridávaš skutky, zásluhy, svoju veľkosť, svoju kazateľskú výrečnosť, pisateľskú silu, dlhé modlitby a pobožnosti – spásu si chceš zaslúžiť – si pod skutkami zákona!

Vráť sa naspäť, na úplný začiatok a vyznaj.

Nemám nič, čím by som si spásu zaslúžil a nikdy ani v budúcnosti nič nebudem mať, aby som si spásu udržal. Žiadne moje skutky, byť aj tie najlepšie, sú iba otrhaným rúchom. Odhadzujem všetko čo je moje a vyznávam, že Kristus a len On je moja spása. Len Jeho osoba, len Jeho dielo. Celá spása je o mne, bezo mňa a môjho pokrytectva, že som lepší človek ako sú iní ľudia, že som po obrátení nová duša, ktorá koná vôľu Boha. Všetko je to len jedna veľká lož!

Akonáhle hľadíš na seba, strácaš kríž a s ním pokoj a istotu. Si len prach a na prach sa obrátiš. Preto celú spásu musíš vložiť na Krista a dúfať len v Jeho dielo. Len z viery v Krista si spravodlivý, len z viery v Krista si spasený. Pridanie jedného percenta sebe, ohľadom spásy, strácaš všetko!

Lebo spravedlivosť Božia sa v ňom (v Kristovi) zjavuje z viery vo vieru, jako je napísané: Ale spravedlivý bude žiť z viery. Rim 1:17

Amen…

Ak sa ti článok páčil, klikni na odber nových článkov