Existuje niečo ako rast vo viere?

Kresťanský svet zaplavuje už dlhé roky pojem – rast viery. Človek údajne uverí, potom musí jeho viera narastať. Samozrejme s rastom viery rastú aj skutky, so skutkami posvätenie. Tento rast viery, však môže začať aj stagnovať, dokonca sa zmenšovať, až sa stane, že kresťan od viery napokon odpadne. Toto učenie vychádza z reformovanej teológie a stojí na jednom verši:

Podlžní sme ďakovať vždycky Bohu za vás, bratia, ako je slušné, pretože veľmi rastie vaša viera, a množí sa láska jedného každého všetkých vás naproti jeden druhému… 2Sol 1:3

Samotný preklad slova – rast má jeden problém. V skutočnosti ide o slovo – hyperauksanó – čo znamená slovo – silnieť. Prekladatelia nevyužívajú slovo – silnieť – ale rásť. Ide akoby prirovnanie ku stromu, ktorý keď rastie, tak prirodzene silnie. V čom je problém?

Problém je s falošným evanjeliom ktoré hovorí, že viera musí rásť tak, ako rastie posväcovanie, dobré skutky a život kresťana. Ide o nesprávnu predstavu, že viera je semienko, z ktorého rastie nový strom.

Slovo – hyperauksanó – silnieť vo viere je správne. Viera silnie s poznaním. Čím viac čítame Božie slovo a študujeme ho, tým lepšie spoznávame Boha, Jeho prácu vo svete, Jeho spásu. To ale nemá nič spoločné so základným poznaním spasenia, ktoré je v Kristovi a Jeho kríži.

Viera – že Ježiš zomrel pre moje hriechy, vstal zmŕtvych pre moje ospravedlnenie – je základnou spasiteľnou vierou, ak sa plne na Ježiša spolieham, ako na svoju jedinú možnú záchranu.

Rast viery, alebo jej silnenie, je len v lepšom a obšírnejšom poznaní Ježiša, Boha Otca a Ducha Svätého. To súhlasí s veršom Kolosanom, ktorý hovorí:

Žeby ste chodili hodne Pána, aby ste sa mu vo všetkom ľúbili nesúc ovocie v každom skutku dobrom a RASTÚC V ZNÁMOSŤ BOHA… Kol 1:10

V podobnom duchu píše aj Peter vo svojom liste:

Ale rastite v milosti a ZNÁMOSTI nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista… 2Pt 3:18

Ak chceme poznať nejakého človeka, je dobré o ňom vedieť čo najviac. Prečítame si jeho životopis, kam chodil do školy, čo vyštudoval, akú prácu mal, čo robil vo svojom osobnom voľne, akým koníčkom sa venoval. Toto všetko je rast poznania človeka. Tak spoznávame aj Boha v Trojici, keď o Ňom čítame v písme. Čím viac o Bohu vieme, tým máme o Ňom lepšiu predstavu, obšírnejší obraz.

Ale to nemá nič čo so spasením! Na spasenie stačí tá najjednoduchšia viera – viera v Ježiša, čoby nášho záchrancu. Aj keby kresťan nič viac nevedel, okrem Kristovho kríža, je spasený rovnako, ako bol spasený Lotor po Ježišovej pravici, ktorý nemal ŽIADNE poznatky o Bohu a Jeho Synovi.

Ranná cirkev práve v tom bola silná, že jej stačila jedna informácia, na ktorú vsádzala a tou jedinou informáciou bola záchrana v Ježišovi. Ranní kresťania nepotrebovali hrubé knihy o spáse, o jej dokazovaní. Bolo im povedané jednoduché evanjelium, že budú večne živí, vstúpia do Božieho kráľovstva, skrze vieru v Ježiša, ktorý je záchrancom sveta. A oni uverili, dali sa pokrstiť a boli spasení. Nemali pochybnosti o svojej spáse, pretože tou spásou bol Ježiš a nič viac.

Rast vo viere, je nebezpečná dvojsečná zbraň. Pre Pavla bolo spoznávanie Boha dobrodružstvom, keď začal chápať posolstvo starej zmluvy, v zmluve novej a toto posolstvo aj rád v listoch vykladal. No nikdy nezabudol na základ, ktorým je Ježiš a spása len v Ňom.

Neskôr sa v cirkvi objavuje iná vec. Spása je vraj obsiahnutá v raste viery, v neprestajnom spoznávaní Boha. Čím viac Boha človek údajne pozná, tým má väčšiu vieru, skutky a posväcovanie. Toto je ale iné evanjelium! Spása nestojí na neprestajnom spoznávaní, neprestajnom hľadaní, neprestajnom raste – ale v kríži Ježiša a to prostredníctvom tej najjednoduchšej – až detskej viery.

Kresťanstvo odpadlo od tohto jednoduchého evanjelia k evanjeliu skutkov, kde človek musí spoznávať, spoznávať, objavovať, dokazovať, narastať vo viere a tým si budovať aj spasenie. Toto evanjelium nie je! Evanjelium je v jednoduchosti:

UVER v Pána Ježiša Krista a budeš spasený ty aj tvoj dom. Sk 16:31

Nová teológia, ktorá začína kdesi po prenasledovaní, skrze nových kresťanov, ktorí začali meniť vieru. Počnúc Augustínom, prechádzajúc Lutherom, Kalvínom, Spurgeonom a mnohými novými kazateľmi, hovorí nové učenie o tom, že so spásou to nie je také jednoduché ako to vyzerá. Spása síce stojí na viere, ale tá viera musí rásť a s vierou prirodzene rastú aj skutky, posväcovanie a kresťanský život. A toto nie je biblické učenie!

Aj Pavol mal pokušenie začať vykladať spásu skrze veľké poznania, ktoré sa mu dostali. On začal objavovať výklad starej zmluvy v detailoch, keď videl predobrazy Ježiša a Jeho diela na Golgote, hneď od prvej stránky biblie. Mal pohnútky začať vykladať evanjelium obšírne, v dokazovaní, ako to vidíme v hádkach so židmi. Ale dostal osteň do tela, aby nespyšnel a zostal do konca života stáť na jednoduchom evanjeliu ktoré aj často hlásal:

Lebo som nebol usúdil vedieť niečo iné medzi vami krome Ježiša Krista, a toho ukrižovaného. 1Kor 2:2

Toto je jediná spasiteľná viera a Pavol napriek obrovským informáciám o Bohu a Jeho spáse, chápe že evanjelium je položené na detinskej jednoduchosti. Pavlov záver života to krásne dokazuje. Kresťanský boj bojoval a bojoval ho dobre – ale čo je ďaleko dôležitejšie – že jednoduchú vieru o spasiteľnom Kristovom kríži zachoval:

Bojoval som dobrý boj, beh som dokonal, vieru som zachoval. 2Tim 4:7

Pavol celý život hlásal Krista a jeho kríž až do posledného výdychu. Nič nadto. Tie všetky listy o lepšom živote kresťanov, ich posväcovaní sú poučné, ale na tom spása nesála, nestojí a nebude stáť.

Žiaľ, túto jednoduchú vieru prestala cirkev čím ďalej tým viac zachovávať a odišla ku skutkom a odišla k zložitej teológii. Tak vynašla rast viery. S tým sa spája rast života kresťana, jeho posväcovanie – ale aj kresťanská vlažnosť, až odpadnutie. Kresťanstvo sa tak dostalo na hojdačku. Dnes som plný sily pracovať pre Krista, som spasený – ale zajtra som slabý, lenivý, malátny – ktovie či spásu dosiahnem?

Neexistuje pojem v biblii – rast vo viere – a s tým spojený rast v skutkoch a posväcovaní, alebo opačne v strate spásy. Ide len o teologické slovičkárenie. Je dobré ak sa kresťan posilňuje vo viere, ak rastie v poznaní Boha v Trojici, skrze čítanie a štúdium písma. Ale nikdy nesmie zabudnúť, že spása je v jednoduchej viere – uver v Ježiša. S týmto musí pristúpiť aj v evanjelizácii a v neprestajnom opakovaní si tohto základu.

Mnohí kresťania najprv aj kážu túto jednoduchú vieru, ale neskôr začnú na spolubratov a spolusestry priväzovať mlynský kameň, ktorý ich zničí. Tým kameňom nie je nič iné, ako hlásanie falošného evanjelia. Hovoria – ,,keď si teraz uveril, musíš rásť a vykazovať skutky z viery, inak je dosť možné, že tvoja viera je falošná!”

Z jednoduchej viery tak prešli k inému evanjeliu a ku skutkom, ktoré spasiť nedokážu.

Možno aj ty si súčasťou zboru či cirkvi, ktorá od teba požaduje výkony. Nedaj sa zapriahnuť do jarma otroctva, alebo jarma zákoníctva. Spása je hotová, je dokončená, je úplná, stačí ju prijať na svoje ospravedlnenie.

Spása nie je v tebe, v tvojom posväcovaní, v tvojich dobrých skutkoch, v tvojom spoznávaní Boha a v raste viery. Spása je v Kristovi. Vždy na toto mysli. Prestaň počúvať kazateľa v tom momente, ak začne miesto jednoduchej viery, na teba klásť jarmo skutkov, príkazov, nariadení, spoznávania a rastu.

Tieto veci prichádzajú prirodzene. Neboj sa, len ver!!!

Amen…

Ak sa ti článok páčil, klikni na odber nových článkov