Bohatý mládenec – novoročné evanjelium

Príbeh o bohatom mládencovi urobil v cirkvi veľa zmätku. Ľudia tento príbeh vzali ako normu kresťanského života a spasenia. Pritom Pán Ježiš hovorí a ukazuje na niečo úplne iného, čo v tomto príbehu väčšina kresťanstva vidí. Poďme to prebrať:

A hľa, istý človek pristúpil k nemu a povedal: Dobrý Učiteľu, čo dobrého mám činiť, aby som mal večný život? Mt 19:16

Toto je otázka, ktorá sa dotýka každého človeka na tomto svete. Čo mám robiť, aby som žil večne? Aby som neskončil naveky zatratený? Táto otázka sa netýka len kresťanov, ale všetky náboženstvá sveta sa pýtajú na rovnaký problém – čo mám konať, aby som bol spasený?! Pán Ježiš odpovedá takto:

Jestli chceš vojsť do života, zachovaj prikázania. Mt 19:17

Ak chceš vôjsť do večného života, zachovávaj prikázania. Tu vzniká náboženstvo. Tu sa láme náboženstvo s vierou v Spasiteľa. Židia veľmi dobre vedeli, že zachovávaním prikázaní a zákona, budú spasení. Ale napokon Pavol zhrnul celý problém takto:

Lebo nieto rozdielu, lebo všetci zhrešili a postrádajú slávy Božej Rim 3:23

Všetci ľudia bez rozdielu zhrešili a preto zo zákona a prikázaní nemôžu byť spasení. Pán Ježiš na toto poukazuje pretože vie, že ani tento mládenec nedokázal zachovať zákon. Preto mu hovorí – zachovaj zákon, zachovaj prikázania a budeš spasený. Nejde o niečo nového, ale o starý zákon, kde sa spása zaslúži ľudskými skutkami, ktoré sa vyhýbajú hriechu. Mládenec je zvedavý, aké prikázania má zachovať a preto sa na ne pýta. Pán Ježiš mu odpovedá:

A Ježiš riekol: Nezabiješ, nezcudzoložíš, neukradneš, nepovieš falošného svedoctva, cti svojho otca i svoju mať a budeš milovať svojho blížneho jako samého seba. Mt 19:18-19

V podstate mu nepovedal nič nového. Akoby bol tento mládenec sklamaný, odpovedá:

To všetko som zachoval od svojej mladosti, čo mi ešte chýba? Mt 19:20

Tu je celý problém. Tento človek si o sebe myslel, že dokonale zachovával prikázania i keď ich vpravde nezachovával. Povrchne sa dá žiť v koži spravodlivého, keď človek navonok koná morálne skutky pred svetom, verejne sa neopíja, necudzoloží, neháda sa, neohovára, neklame atď. Ale čo srdce? Ježiš ukazuje na srdce človeka, že už tam sa rodí hriech. Ak niekto pozrie túžobne na ženu, už s ňou cudzoložil v srdci, ak sa niekto v srdci nahnevá, už zabil.

Ak by sme sa opýtali dnešných kresťanov, o čom je tento príbeh, drvivá väčšina by povedala, že je potrebné zachovávať desatoro, aby bol človek spasený. Veď sám Ježiš to hovorí, takže to je svätá vec. Ale On ukazuje na niečo úplne iného, ako sa na prvý pohľad zdá. On usvedčuje z hriechov tohto mladíka, rovnako ako usvedčuje aj nás z hriechov. Nedokážeme naplniť zákon, desatoro, žiadnym spôsobom, ani len na niekoľko percent. Pán Ježiš dáva trefnú otázku mladíkovi:

Ježiš mu povedal: Ak chceš byť dokonalý, iď, predaj svoj majetok a daj chudobným a budeš mať poklad v nebi a poď, nasleduj ma! Mt 19:21

Výklady na túto odpoveď sa nesú v tom, že kresťan sa má vzdať majetku, všetko má predať, nechať sa zatvoriť kdesi do kláštora ako chudobný mních a tak dosahovať spásu. Koľko kníh, kázní, životov, bolo obetovaných v tomto duchu – všetko som predal a žil som ako kresťan v chudobe. Pritom Ježiš ukazuje mladíkovi, že porušil to najdôležitejšie prikázanie – milovať budeš Boha svojho, celým srdcom, dušou, telom. On kládol nad Boha bohatstvo, ktorého sa nechcel vzdať. Tak porušil hneď prvé prikázanie.

Toto platí na každého. Pán Ježiš môže pristúpiť ku každému človeku, aj k tomu najlepšiemu kresťanovi aký kedy žil, aj k tomu najzbožnejšiemu človeku pod slnkom a usvedčí ho z nejakého hriechu, ktorý v sebe má a nedokáže sa ho vzdať. Niekomu by povedal o smilstve v srdci, inému o hneve, závisti, nenávisti, lenivosti, či lakomstve.

Tak ako je nemožné dodržať zákon, je nemožné verne nasledovať Ježiša! Pán Ježiš hovorí, aby Ho tento mladík po predaní majetku nasledoval. Nasledovať Ježiša znamená, nehrešiť, žiť sväto, žiť len pre Boha a pre ľudí, už nie pre seba – tak ako Ježiš. Aj keď ako vízia je to pekná a ľudskému srdcu sa to môže páčiť, rovnako ako je nemožné naplniť zákon, je nemožné dokonale nasledovať Ježiša. V podstate Pán Ježiš naložil na chrbát tohto mladíka ešte väčšie bremeno, ako to prvé – dodržať dokonale prikázania. Nie je divu, že mladík odišiel zlomený!

Mnohí ľudia sa nazdávajú, že majetok je problémom, kvôli ktorému mladík odišiel skľúčený. Pravda je však taká, že on zákon a prikázania nedokázal dodržať. Pán Ježiš mu predaním majetku ukázal, o čom je prvé prikázanie – milovať Boha. A on Boha nemiloval. Ak by Boha miloval, nebolo mu zaťažko všetko opustiť a vydať sa cestou Kristovou. Ale kto dokonale miluje Boha? Ani Pavol s Petrom takí neboli, i keby sme si mohli z písma o nich vytvoriť ilúziu, že sa blížili k akejsi dokonalosti.

Ako sme na tom my? Keby sa nás Pán Ježiš opýtal, či dodržiavame prikázania, čo by sme mu povedali? Mnohí kresťania, ktorí spoznali svoju hriešnosť by uznali, že to nedokážu. Ale dokážu všetko predať – všetkého sa zriecť, nič nevlastniť – a vydať sa cestou Krista a len Jeho?

Reformovaní učia, že podmienkou spasenia je nasledovanie Ježiša. Ale dokážu Ježiša skutočne nasledovať? To znamená – všetko zanechať – svoje záľuby, koníčky, obľúbené veci, jedlá, šport, politiku, knihy, TV, hudbu, rádio, PC, internet, časopisy, autá, ba dokonca aj vlastné rodiny? Pretože ak na tomto lipnú, musia nutne odísť od Ježiša smutní, rovnako ako tento mládenec, pretože svoje modly dávajú nad Boha a nie sú schopní verne nasledovať Krista! Pán Ježiš vidí hlboko do našich sŕdc a aj tomu najväčšiemu kresťanov povie – vzdaj sa toho a toho a nasleduj ma a on zostane smutný.

Či by to bol Pavol, Peter, Kliment, Augustín, Ján z Kríža, František, Luther, Kalvín, Spurgeon – dnes – MacArthur, Plat, Piper, a ďalší – všetci títo ľudia, na ktorých kresťania tak zbožne hľadia, ktorých knihy, komentáre a videá zaplavujú dnešný internet, sú v tom istom postavení, v akom bol Lotor na kríži. Sú nespôsobilí pre nebeské kráľovstvo, ich jedinou nádejou je v pokore prehlásiť – spomeň si na mňa Pane, keď budeš vo svojom kráľovstve…

Ani jeden z nich verne Ježiša nenasledoval, ani jeden starozákonný svätec, nechodil s Bohom tak, ako chodiť mal. Všetci ľudia zhrešili a všetci si zaslúžia večné prekliatie.

Učeníci sú v šoku, keď počujú od Ježiša, že bohatí ľudia ťažko budú spasení. A tým sa nemyslí bohatých ľudí výhradne z pohľadu materiálneho, ale aj bohatých na maličkosti, zážitky, veci, vedomosti, pôžitky, či svetské tituly. Kto pred Tebou obstojí? Pýta sa žalmista. Nikto sám zo seba. Učeníci sa divia, že kto napokon môže byť spasený? A tu prichádza odpoveď, ktorá je skutočným evanjeliom.

Nikto nebude spasený tým, že dodržiava zákon a prikázania. Nikto nebude spasený tým, že nasleduje verne Krista, pretože sa nenašiel v histórii nikto, kto by Ho skutočne verne bez zakopnutia nasledoval. Nikto nebude spasený skrze askézu, skrze dobročinnosť, morálny život, či dobré skutky. Všetky tieto veci totiž ukazujú na človeka a jeho veľkosť. My ale máme od seba odtrhnúť zrak a pozrieť na skutočný prameň spásy, ktorý je len a len v Ježišovi. Preto spása je človeku nemožná. Ježiš teda hovorí:

Keď to počuli jeho učeníci, náramne žasli a hovorili: Kto potom môže byť spasený?  Ale Ježiš pozrel na nich a povedal im: U ľudí je to nemožné, ale u Boha je všetko možné. Mt 19:25-26

U ľudí je spása nemožná, ale u Boha je všetko možné. Tu vidíme ten radikálne iný pohľad na túto stať písma, keď väčšina kresťanstva hovorí o ľudskej snahe získať spásu. Naopak Božie slovo hovorí o Bohu, ktorý dáva spásu ako dar.

Dodržiavanie desatora, zákona, prikázaní, nasledovanie Ježiša – to všetko ukazuje na ľudskú neschopnosť. Ako píše Pavol v liste Rimanom – zákon človeka usvedčuje z hriechu. Rovnako tak aj verné nasledovanie Ježiša, človek usvedčuje z hriechu, pretože je v pozícii mládenca z tohto podobenstva, ktorý nedokázal Ježiša nasledovať a zostal smutný.

Ani velikáni svojej doby, ani apoštoli, nedokázali verne Ježiša nasledovať. Pavol musel dostať do tela osteň, aby neušiel zo svojej misie. Peter podľa tradície utekal z Ríma, keď začalo prenasledovanie kresťanov. Ak kresťania niečo dobrého vykonali, bolo to len z vôle Boha:

Lebo sme jeho dielom, stvorení v Kristu Ježišovi nato, aby sme konali dobré skutky, ktoré Bôh vopred prihotovil, aby sme v nich chodili. Ef 2:10

Záver tejto kapitoly hovorí o odmenách pre tých, ktorí všetko opustia pre Kristovo meno. Nie preto, že by na tom stála ich spása, ktorá je výhradne postavená na Bohu v Ježišovi a Jeho kríži – ale pre odmeny ktoré dostanú v nebi tí, ktorí viac pracovali.

Spása je výhradne záležitosťou Boha, ktorý ju ponúka každému človeku zdarma a bez svojich zásluh či skutkov. Dodržiavanie zákona, desatora, príkazov, zákazov, nariadení, verné nasledovanie Krista, zbožnosť, modlitby, krst, chodenie do cirkvi, atď – to všetko sú skutky a z toho človek spasený nebude. Spasený bude len z viery, v dokonalé a dokončené dielo Krista na kríži:

Kto však nekoná skutky, ale verí v Toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera počíta za spravodlivosť. Rim 4:5

Toto je najvyšší zákon v písme, ktorý prevyšuje všetky zákony. Toto je zákon evanjelia, dobrej správy, kde sa Boh chopil iniciatívy a zachránil každého človeka, ktorý uveril v Jeho Syna.

Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Kristus, Syn Boží, a – veriac – aby ste mali život v Jeho mene. Jn 20:31

Amen…

Ak sa ti článok páčil, prihlás sa do odberu e-mailov, alebo ho zdieľaj s ľuďmi na sociálnych sieťach