Kristov pokoj a nepokoj mnohých kresťanov

Izaiáš predpovedá Mesiáša takto: Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný, a kniežatstvo bude na jeho pleci, a nazovú jeho meno: Predivný, Radca, Silný Bôh, Udatný Hrdina, Otec Večnosti, Knieža Pokoja. Iz 9:6

Boh prináša ľuďom pokoj v spasení, ktoré sám vezme na svoje plecia a ako ho započne, tak ho i dokončí a to bez účasti človeka. My dostávame len jednu úlohu – uveriť Ježišovi, čo pre nás vykonal.

Tento pokoj je daný kresťanom. Im smerujú takéto slová od nášho Pána:

Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam; nie tak, ako dáva svet, ja vám dávam. Nech sa neľaká vaše srdce ani nestrachuje! Jn 14:27

Inde Pán hovorí, že v Ňom máme mať pokoj:  To som vám hovoril nato, aby ste mali vo mne pokoj. Na svete budete mať súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet. Jn 16:33

Ale ak sa pozrieme na dnešný kresťanský svet, veľa toho pokoja v ňom nenájdeme. Neprestajné hádky, trenice, neistota, hľadanie, námaha, slabosť, hriech, úpadok, mizerné kresťanstvo. Čo nám neprináša pokoj a čo pokoj naopak prináša? Ukážeme si tu na 6 vecí, ktoré pokoj neprinášajú, ani nemôžu. Sú to tieto:

  • Lordship Salvation
  • Spása záväzku
  • Dvojstranná zmluva
  • Kalvinizmus
  • Armianianizmus
  • Sociálne evanjelium

Možno ste niektoré tieto názvy nikdy nevideli a nepočuli, napriek tomu sa v nich ľahko spoznáte, alebo spoznáte tých, ktorí tieto učenia učia. Pozrime sa na v krátkosti o čo ide.

Lordship Salvation

Musíš žiť do bodky podľa šablóny, ktorú si dostal od Krista zapísanú v evanjeliu. On je tvojim Majstrom a ty sa Ho snažíš čo najviac napodobniť. Ale ak sa ti to zrovna nedarí, upadáš do depresie a pýtaš sa, prečo je tvoje kresťanstvo tak zlé?! Ježiš priniesol pokoj – ale toto učenie pokoj zaručene neprináša.

Spása záväzku

Toto učenie hovorí o odvrátení sa od hriechov, skrze akt pokánia. Pokánie je ale – akt iného zmýšľania – a nie odvrátenia sa od hriechov, i keď mnohé hriechy ako kresťan prestaneš konať. Ale takto evanjelium nikde nestojí.

Ak si sa človeče neodvrátil od hriechov, nepomodlil sa modlitbu spasenia, neprišiel dopredu ku kazateľovi aby sa nad tebou pomodlil, s tvojou spásou to môže byť otázne. Musíš odovzdať život Ježišovi, najlepšie si zapísať dátum a ešte lepšie na koniec tvojej biblie. Musíš hovoriť v rečiach, a vykonať ešte mnoho záväzkov ohľadom spasenia.

Ak všetko toto vykonáš, zaručene sa nájde niekto, kto sa ťa opýta na ďalšie záväzky – napríklad či si bol pokrstený ponorením – ale nestačí jeden krát – musíš tri krát. Ak aj toto urobíš a dáš sa znovu tri krát pokrstiť, nemusí to stačiť, pretože sa ťa niekto opýta, či denne prečítaš aspoň jednu kapitolu biblie a ak nie – musíš sa to zaviazať robiť.

Tých nových záväzkov na spásu bude pribúdať s tým, koľko rokov si kresťanom. Budú sa ťa pýtať, či sa modlíš žaltár, či tráviš na modlitbách v komôrke aspoň hodinu denne, či čítaš aj iné duchovné ,,odporúčané knihy”, či sa dostatočne a často postíš – atď, atď. Čím viac budeš kresťanom, tým viac na teba naložia. Ale spása je bez našich skutkov a preto toto učenie pokoj neprináša, lež zaťaženie a únavu.

Kalvinizmus

Ak náhodou nie si vyvolený, potom máš veľký problém. Tvoje kresťanstvo bude iba ľudská snaha bez podpory Boha a tvoja viera iba falošný pamflet. Toto učenie ti pokoj nemôže priniesť, pretože do konca života vlastne nebudeš vedieť, či si alebo nie si vyvoleným.

Vyvolenie podľa kalvinizmu prinášajú záslužné skutky a keď ich máš málo, alebo nebodaj takmer nič, je lepšie sa na kresťanstvo vykašľať, veď ak nie si vyvolený, načo sa namáhať byť kresťanom? Boh ti bude ako nevyvolenej nádobe, miesto podpory, hádzať klady dreva pod nohy, aby si nebodaj nedosiahol spasenia. Prináša takéto učenie pokoj? Sotva!

Arminianizmus

Ale čo opačná strana – takzvaný Arminianizmus – ktorý sa stal presným opakom kalvinizmu? Tu môžeš uveriť na základe svojej viery, ale nemôžeš vedieť o svojej spáse, pretože aj tu musíš hľadieť na svoje dobré skutky. Môžeš bez problémov odpadnúť od viery a znovu sa vrátiť, ale kto ti zaručí, že nezomrieš v stave, kedy si bol zrovna odpadlíkom? Do konca života sa budeš umárať tým, či si alebo nie si spasený. A to pokoj istotne neprináša.

Sociálne evanjelium

Konáš mnohé skutočne záslužné skutky. Chceš byť dobrým samaritánom. Pomáhaš kde sa len dá, pečieš koláče a varíš polievku pre bezdomovcov. Kupuješ si narcis na deň rakoviny, alebo inak prispievaš na nekresťanské nadácie. Pomáhaš ako sa len dá v núdzi a samého seba utešuješ, že toto je pravé evanjelium, že tvoja námaha bude odplatená.

Ale kdesi v kúte duše vieš, že toto nemusí stačiť, pretože ak vykonáš podľa písiem čo i len jeden hriech, všetko je preč. Matka Tereza konala veľké skutky pre iných, ale keď prezradil jej spovedník posledné spovede, jej viera bola preč – nevedela kto je Boh a či vôbec existuje.

Ako vysoko svet oceňuje hinduistu Ghándího, ako otca mieru a dobroty. Ale len málo sa hovorí o tom, ako tento ,,svätec”, ktorý hlásal celibát, žil s mnohými ženami vrátane maloletých dievčat. Súčasníci o ňom hovorili ako o sexuálnom deviantovi.

Svet nás môže oklamať vonkajšími prejavmi, ale Božie slovo strháva masku falše, ktorá sa schováva za svätosť, ako keď Pán hovoril na oko zbožným farizejom, že sú pekní zvonka, ale vnútri sú plní hniloby a zápachu.

Vlastné skutky a námahy sú zaiste dobré, ale kolísať si nimi svedomie, že takto sa spasíš, je viac ako samovražda. Pavol v liste Rimanom hovorí o ľuďoch, ktorí cestu pokoja nepoznali a takých ľudí je naozaj veľa:

…a cesty pokoja nepoznali. Rim 3:17

Nielenže tu Pavol hovorí o hriešnych sklonoch, ale aj o nepoznaní evanjelia a tým pádom o nepokoji v duši. Pozrime sa okolo seba, na dnešné vianočné dni, koľko toho pokoja vo svete existuje, zvlášť medzi kresťanmi, ktorí si pripomínajú narodenie Krista? Veľa toho nie je.

Po týždňoch hľadania darčekov, míňaní peňazí, plných obchodoch, nervozity v nákupných centrách, preplnených cestách, ako aj nervozity na cestách, príde tá chvíľa, kedy si ľudia darčeky prevezmú a….. na ich tvári sklamanie, prekryté falošným úsmevom. Toľko námahy na jeden moment, toľko stresu, behania a výsledok – vrátený darček, odhodený darček, nepovšimnutý.

Pokiaľ kresťanské rodiny sa tešia z narodenia Krista, vytiahnu pri štedrom stole bibliu a prečítajú časť z Lukáša – povedzme druhej kapitoly – iní ľudia, tiež chodiaci do kostola, hádžu do rohov orechy pre šťastie, búchajú po dreve pre šťastie, čo je bývalý pohanský zvyk, búchania po strome, aby sa v ňom prebudil jeho duch.

Prekroja jablko či tam je hviezda a nie kríž, ako o tom spieva aj Karel Kryl, čo je opäť jedným z mnohých pohanských zlozvykov. Dajú pod obrus peniaze, aby sa na budúci rok rozmnožili, čo ukazuje na slabosť a bezvládnosť Boha, ktorý ako jediný má v ruke všetky peniaze sveta a všetky nadchádzajúce udalosti budúceho času pevne v rukách. A títo ľudia napriek takýmto pohanským zvykov, pokoj nepoznajú, sú plní obáv a strachu…

Ako môžeme mať teda pokoj, skutočný pokoj? Keď nepozeráme na svoje skutky a zásluhy, ktoré sú viac či menej porušené našou sebeckosťou, ale hľadíme na láskavý skutok Krista na kríži. Veď Pavol nás ubezpečuje o takom pokoji:

Ospravedlnení súc tedy z viery máme pokoj blížiť sa k Bohu skrze svojho Pána Ježiša Krista, Rim 5:1

Aha – ospravedlní z viery máme pokoj – Pavol nás ubezpečuje. Všimnime si horných šesť ciest spásy, či tam viera vôbec figuruje? Zaiste áno, ale len ako vedľajší produkt prekrytý skutkami, ktorý sa sotva opomenie. Ale my máme pokoj skrze vieru. Aké úžasné zasľúbenie. V Kristovi a len v Ňom máme pokoj. Nie vo svete, nie v ľudských výkladoch a smeroch kresťanských učení a tradícií, nie v nás, ale len v Kristovi:

A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, bude strážiť vaše srdcia a vaše mysle v Kristu Ježišovi. Flp 4:7

A on sám, Pán pokoja, nech vám ráči dať pokoj každého času každým spôsobom. Pán nech je so všetkými vami! 2Sol 3:16

Akýže je to pokoj, skrze akú vieru, pýtajú sa nekresťania?! My s Pavlom vyznávame, že celý pokoj je pokojom medzi nami a Bohom, skrze Kristovu obetu a Jeho kríž. Pavol to zhrnul takto:

Lebo medzi prvým som vám vydal, čo som aj prijal, že Kristus zomrel za naše hriechy podľa písem  a že bol pochovaný a že v tretí deň vstal z mŕtvych podľa písem 1Kor 15:3-4

On zomrel pre moje hriechy a vstal zmŕtvych pre moje ospravedlnenie. To je celý môj pokoj. Nepozerám na svoje skutky, námahy, nasledovania, ale hľadím na Krista a Jeho skutky. Lebo len v Ňom som spravodlivý:

V ktorom aj vy počujúc slovo pravdy, evanjelium svojho spasenia, v ktorom aj, uveriac, zapečatení ste Svätým Duchom zasľúbenia, ktorý je závdavkom nášho dedičstva na vykúpenie Božieho nadobudnutého vlastníctva, na chválu jeho slávy. Ef 1:13-14

Amen…

Ak sa ti článok páčil, prihlás sa do odberu e-mailov, alebo ho zdieľaj s ľuďmi na sociálnych sieťach