Spasiteľná viera podľa kalvinizmu

Pre kalvinistu existujú dva druhy viery v Ježiša – pravá a falošná. Evanjelium hovorí o jednoduchej viere a to – uveriť v Ježiša, ktorý zomrel pre naše hriechy, očistil nás svojou krvou a vstal zmŕtvych na naše ospravedlnenie. Toto je jediná biblická viera, veľmi jednoduchá a jasná. Ale kalvinizmus učí, že človek nemôže sám od seba prijať Krista vierou, pretože aj tá podľahla skazenosti pádom Adama. O tom sme písali starší text tu. (klikni)

Falošný kresťan nie je ten, ktorý nikdy neuveril z Kristov kríž, alebo nikdy nepočul o zástupnosti Krista a preto od kresťanstva odišiel – lež ten – kto nestojí vo viere dokázanej skutkami.

Podľa kalvinizmu uverí človek nie preto, lebo má potenciál uveriť lež preto, lebo Boh mu implantoval vieru v Krista. To má veľmi vážny problém. Ak totiž niekto uverí v Ježiša, ale Boh mu nedal vieru, jeho viera je potom ničotná a ľudská. Tak neplatí jednoduché evanjelium – kto uverí, bude spasený. Vieru je potrebné riadne zaťažiť.

To však hovorí proti samotnému kalvinizmu, pretože ani jeden kalvinista si tým pádom nemôže byť istý svojim spasením. Musí sa neprestajne preverovať, či stojí alebo nestojí v spasiteľnej viere, či je, alebo nie je vyvoleným. Pozrime sa, čo všetko musí kalvinista konať a skúmať sa?!

Jeho život musí vykazovať šťavnaté ovocie, musí mať dobré skutky, milovať bratstvo, byť poslušným Božiemu slovu. Ale život ukazuje týmto ľuďom fakt, že šťavnaté ovocie nemajú, dobré skutky sú prevalcované sebeckosťou, svetskosťou, skutkami pre seba a svojim pohodlím. V bratstvách sú zvady, hádky, často o jedno banálne slovíčko, rozdelenia a štiepenia zborov. O poslušnosti Bohu radšej pomlčme, pretože výrazne prevyšuje neposlušnosť nad poslúchaním.

Tým sa nemyslí, že by títo ľudia nemali snahu, že by nemali dobré dni, kedy sa im darí posväcovať svoje životy viac ako kedykoľvek. Ale skutky sú meradlom ich viery či je od Boha, alebo od nich. Boh totiž dáva ovocie Ducha a ak ich život nevykazuje ovocie Ducha, je dosť pravdepodobné, že taká viera je falošná. Potom musia prehodnotiť svoju vieru, ísť na začiatok, hľadať miesto kde urobili chybu. Ale to im je v konečnom dôsledku neprospešné, pretože ak ich Boh nevybral, namáhajú sa darmo.

Ak hrešia naďalej a nedarí sa im v hriechoch víťaziť, začnú upadať na mysli, pretože si uvedomujú, že nekonajú podľa písma, čím nemusia byť vyvolenými nádobami Boha. Dostanú strach, že to môže byť pravda!

Potom príde za nimi ,,dobrý” pastor a povie im o kráľovi Saulovi, ktorý bol tiež vyvoleným človekom, veď Boh si ho vyvolil za kráľa, ale urobil jednu chybu a skončil.

Tak aj kresťan môže skončiť na jednom zakopnutí a už viac mu nebude odpustené. Jeho námaha a kresťanstvo zo svojej vlastnej sily je slabé a nespasiteľné. Boh ho zanechal, Boh ho opustil. Tak ako opustil kráľa Saula, ktorý sa rozhodol obetovať i keď nebol kňaz:

A Samuel riekol Saulovi: Bláznovstvo si vykonal, neostríhal si prikázania Hospodina, svojho Boha, ktoré ti prikázal, lebo teraz by bol Hospodin pevne postavil tvoje kráľovstvo nad Izraelom, takže by bolo trvalo až na veky. Ale teraz neostojí tvoje kráľovstvo. Hospodin si už vyhľadal muža podľa svojho srdca, a Hospodin mu prikáže, aby bol vojvodcom nad jeho ľudom, lebo si neostríhal toho, čo ti prikázal Hospodin. 1Sam 13:13-14

Saul sa mohol snažiť koľko len chcel, už bolo všetko rozhodnuté. Boh mal iného kráľa. Saul už len postupne upadal a prepadal sa v hriechoch na dno, až do dňa svojej smrti. Tak aj človek ktorý hreší alebo zhrešil neodpustiteľným hriechom, začne vo viere upadať, až do dňa svojho odsúdenia, odpadnutia od viery, alebo k viere vlažnej, ktorej koncom je peklo.

Tak. Toto je kalvinizmus v praxi. Aj keď sa kalvinisti utešujú zapečatením Ducha na deň vykúpenia, odpadnutie je pre nich viac ako strašidlom a démonom. Veď odpadnúť môže z nich každý, kto sa v čase neoverí skutkovou vierou a na to musia čakať až do smrti aby to zistili. Môže sa im totiž stať, že budú 10 rokov pracovať pre Pána ako hodinky, ale príde na nich slabá chvíľa a pokúšania, ktorému podľahnú.

Našli si inú ženu, i keď majú doma manželku. A je po spáse! Tá viera nebola z Boha a preto odpadli. Celé tie roky pracovali nadarmo, len zo svojej sily. Boh si ich dielo prirodzene použil, ale nepoužil si ich samotných. Nemal ich v pláne. Votreli sa do cirkvi, kde nemali čo pohľadávať.

V podstate musíme týchto ľudí poľutovať. Ich viera je neistá, plná strachu, plná obáv, či konajú pre Boha dostatočne.

Veď podobenstvo o štvorakej pôde o nich jasne hovorí. Môže ísť o nespasené semeno, ktoré padlo do plytkej pôdy. Veľmi rýchlo vzrástlo. Človek sa stal kazateľom, bol horlivý a preskočil ostatných dlhoročných veriacich v aktivite – ale prejde nejaký čas a je jedno či krátky alebo dlhý – a on od viera odchádza, vädne, slabne, stáva sa vlažným. A byť vlažným znamená, že ho Ježiš vypľuje zo svojich úst:

Znám tvoje skutky, že nie si ani studený ani horúci. Bárs by si bol studený alebo horúci! Takto, že si vlažný, ani studený ani horúci, vypľujem ťa zo svojich úst. Zjv 3:15-16

Ale čo podobenstvo o tejto istej pôde v treťom zamyslení Pána?! Ide o pôdu, ktorá nesie na svojom chrbte burinu a bodliaky. Do takejto pôdy je zasadený človek. ktorý sa snaží, drie na svojej spáse, koná čo mu sily stačia, ale burina ho dusí a on neprináša ovocie. Ide o ľudí, ktorí sa zaujímajú o svet, TV, koníčky, autá, politiku, šport, hry, facebooky, twittery a vôbec elektronické veci, ktoré im kradnú čas určený pre svoju spásu:

A zase to, ktoré padlo do tŕnia, to sú takí, ktorí počuli, ale idúc bývajú udusení starosťami, bohatstvom a rozkošmi života a nedonášajú užitku. Lk 8:14

Kalvinista taký byť nemôže v žiadnom prípade. Spasený kalvinista je len ten, ktorý sa všetkého zriekol, ktorý žije svätý, oddelený život pre Boha, len pre Boha a všetkým ostatným opovrhuje a to do konca života. Len taký človek prináša ovocie, len on má skutočnú vieru, len on bude spasený, len toho si Boh vyvolil:

A zase iné padli do dobrej zeme; vzišli, rástli a vydali úrodu; niektoré vydali tridsaťnásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú. Mk 4:8

Takže kalvinista musí prejsť celým sitom, či stojí vo viere. Ale to nie je všetko. Musí predať všetko čo má a kúpiť perlu ktorú našiel na poli. To znamená, že sa má totálne vzdať sveta, má všetko predať a konať len na slávu Boha, nasledovať Krista bez vybočenia, a potknutia.

Ako napomenutie mu je Izraelský ľud, ktorý bol vyvedený na púšť len s Bohom a ten ľud nebol spokojný so situáciou v ktorej sa ocitol. Boh väčšinu toho ľudu zmaril, do zasľúbenej zeme sa dostali zväčša potomkovia rodičov a len pár jedincov, medzi inými aj Jozue. Ani Mojžiš sa nedostal do zasľúbenej zeme, iba ju uvidel.

Kalvinista si musí aj týmto príbehom preveriť vieru, či žije ako na púšti, kde je len on a Boh a či nereptá na túto chudobnú situáciu. Lebo ak reptá, alebo ak sa zaoberá svetom, stavia si tým zlaté teľa ktorému sa klania a v takom človeku nemá Boh záľubu. Jeho viera je atrapa. Síce hovorí, že verí v Boha, že ho miluje, ale nie je možné milovať svet aj Boha, pretože jedného bude nenávidieť a druhého milovať a Boh nebude ten, ktorého milovať bude.

Nikto nemôže slúžiť dvom pánom, lebo buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, buď jedného sa bude pridŕžať a druhým pohŕdať – nemôžete slúžiť Bohu i mamonu. Mt 6:24

Všetky tieto biblické doktríny sú previerkami viery kalvinistu. Mnohí z nich tvrdia, že sú spasení, ale vpravde ak sa pozrú na všetky poučenia a príkazy, ktoré preverujú ich vieru, spása sa stráca kdesi v hmle. Ale poďme ďalej.

Kalvinista má ako výstrahu nielen Sodomu a Gomoru, dve hriešne mestá, ale aj Lótovú ženu, ktorá iba skrze jedno obrátenie k svojmu rodnému mestu, sa stala soľným stĺpom. To je výstraha za obzeraním sa za svetom a hriechom. Kalvinista sa nesmie obzerať za svetom, nesmie sa obzerať za hriechom. Tieto veci ignoruje rovnako, ako ignoroval zničenie Sodomy Lót, ktorý hľadel hore, na mesto záchrany.

Kalvinista nielenže nesmie milovať svoju ženu či deti viac ako Boha, dokonca musí svojich nenávidieť, ak si chce preveriť či stojí vo viere:

Ak ide niekto ku mne a nemá v nenávisti svojho otca i matere, ženy i detí, bratov i sestier, ba ešte len aj svojej vlastnej duše, nemôže byť mojím učeníkom. Lk 14:26

Ak všetko toto nekoná, ak sa zapodieva svetom, ak hreší – aj keď môže ísť o hriechy dobre skryté pred svetom – ak neopustil svet a neslúži výhradne Bohu – jeho viera je neistá. Nezodpovedá Božím normám a preto je pravdepodobné, že nie je vyvoleným Božím.

Ale ani to nie je všetko, veď Pavol v liste Rimanom píše, aké sú znaky tých, ktorí v Boha neveria. Ak sa kalvinista uvidí čo i len v jednom z týchto hriechov, jeho kresťanstvo sa musí nutne otriasť v základoch, pretože ak by mal vieru danú od Boha, toto by nemohol poznať:

Naplnení všetkou neprávosťou [smilstvom], zlosťou, lakomstvom, zlobou, plní závisti, vraždy, sváru, ľsti, zlomyseľnosti; utŕhači, ohovárači, nenávistníci Boha, pyšní, spupní, chvastaví, výmyselníci zla, neposlušní rodičom, nerozumní, vierolomní, neláskaví, nemilosrdní. Rim 1:29-31

A inde písmo hovorí, kto nezdedí nebeské kráľovstvo. Ľudia telesní! Telesnosť je opakom Ducha, protikladom, odporcom Ducha, proti ktorému telo neprestajne bojuje. Ak človek stojí na strane telesnosti, stojí proti Duchu, ne nepriateľom Božím. Preto nezdedí nebeské kráľovstvo:

A zjavné sú skutky tela ako: [cudzoložstvo], smilstvo, nečistota, zmyselnosť, modloslužba, čarodejníctvo, nepriateľstvá, svár, nenávisť, hnevy, zvady, rozbroje, roztržky, závisti, [vraždy], opilstvá, hodovania a im podobné. O týchto vám vopred hovorím, ako som už skôr povedal, že tí, čo robia také veci, nebudú dedičmi kráľovstva Božieho. Gal 5:19-21

Všetkými týmito nástrahami a prekážkami musia kalvinisti prejsť. Síce môže tvrdiť, že nie je pod zákonom, ale je na neho uvalený ťažší zákon, ako ten Mojžišov. A div sa svete, v zboroch sa navzájom títo ľudia skúmajú, či stoja vo viere, ktorá je podopretá všetkými týmito skutkami, ktoré by vpravde nikto nedokázal niesť, ak len nie Kristus…

Spasiteľná viera je preto pre kalvinistu vierou veľmi ťažkou. Ide vpravde o iný druh katolicizmu, kde je spása podkutá skutkami, absolútnym opustením sveta, zapretím seba samého, konania všetkého len a výhradne na slávu Boha.

Ak toto človek nenapĺňa, jeho viera nie je spasiteľná, nie je daná od Boha. Ak by bola daná od Boha, všetko toto by človek dokázal robiť s ľahkosťou pierka. Ale keďže človek si vieru prisvojil ako čosi čo nie je určené jemu, táto viera je pre neho ťažká. Preto kalvinizmus pozná učenie o odpadnutí a to o takom, keď odpadne len nevyvolený človek.

Spasiteľná viera naopak vedie kresťana do totálneho zničenia tela, ktorému všetko odoprie. V podstate kalvinisti by nemali byť ľudia s väčším, či veľkým bruchom, pretože to ukazuje na ich falošnú vieru. Veď písmo hovorí o obžerstve, ktoré je pre kresťana neprijateľné:

A vystríhajte sa, aby snáď vaše srdcia neboly obťažené obžerstvom a opilstvom a starosťami o tento život, a náhle by prišiel na vás ten deň. Lk 21:34

Takže ak chcete byť spasenými podľa kalvinizmu, musíte dodržiavať nie starozákonných 613 predpisov, ale 550 novozákonných predpisov. Ak ich nedodržiavate, vaša viera je gýč. Pretože len vyvolení všetko dodržia, len oni dokážu všetko naplniť, samozrejme s malými pádmi a podknutiami, ktoré vyznajú Bohu. Kalvinista ktorý je vyvoleným, jednoducho už nehreší lebo je z Boha:

Vieme, že nikto, kto sa narodil z Boha, nehreší. Ale ten, kto sa narodil z Boha, chráni sa, a ten zlý sa ho nedotýka. 1Jn 5:18

Čo s nami úbohými hriešnikmi, ktorí vedia aký je zákon ťažký, ktorí vieme aké je ťažké všetko dodržiavať do bodky, ako je ťažké žiť vo svete a nebyť zo sveta? Zostala nám len jedna nádej – všetko sme vložili na vieru v Krista, ktorý zákon naplnil miesto nás, kde On je koniec zákona.

Lebo koniec zákona je Kristus na spravedlivosť každému veriacemu. Rim 10:4

Zdá sa, akoby v písme boli dve evanjeliá. Jedno plné skutkov, ktoré dokazujú vieru a druhé z milosti bez skutkov, dané zdarma, bez zásluh. My ne-kalvinisti sa držíme tohto druhého, že celá spása je postavená na Bohu a Jeho synovi, bez skutkov, bez zásluh, bez preverovanie viery skrze skutky.

Lebo ste milosťou spasení skrze vieru, a to nie zo seba, je to dar Boží, nie zo skutkov, aby sa niekto nechválil. Ef 2:8-9

Evanjelium milosti a len takéto evanjelium dokáže utíšiť ľudské ustráchané srdce a hriešnosť človeka, ktorá sa nezmenila ani po obrátení. Ideál kresťana, ktorý sa posväcoval po celý život v stúpajúcej krivke, keď bol na konci života takmer dokonalým je ilúzia.

Mnohí kalvinisti netušia, do akého osídla skutkov sa vlastne dostali a zamotali. Na prvý pohľad ich evanjelium vyzerá dokonale. Skutočne vedia hovoriť o spasení LEN z milosti ako z veľkej knihy. Ale len potiaľ, pokiaľ sa človek nestane kresťanom a nezačnú ho mučiť, či jeho viera je pravá. Tak ako to hovoril náš Pán:

Beda vám zákonníci a farizeovia, pokrytci, pretože obchádzate more i suchú zem, aby ste učinili jedného novoverca, a keď sa ním niekto stane, činíte z neho syna pekla, dva razy horšieho ako ste sami. Mt 23:15

Tento systém je počiatkom likvidácie viery len v milosť. Kalvinisti strácajú spásu skrze milosť, bez skutkov a zásluh.

Boh si podľa ich učenia vyvolil ľudí predom, pritom všetkých nadarmo volá, aby uverili, aby sa obrátili. Tak z Boha robia schizofrenika. Veď On hovorí:

Či mám azda záľubu v smrti bezbožného, hovorí Pán Hospodin, či azda nie v tom, aby sa odvrátil od svojich ciest a žil? Ez 18:23

Lebo nemám záľuby v smrti zomierajúceho, hovorí Pán Hospodin. Obráťte sa tedy a žite! Ez 18:32

Podľa kalvinizmu Boh nechce, aby zomrel bezbožník ale aby žil. Na druhej strane ak bezbožník uverí – ale nebol vyvoleným – Boh mu dá pocítiť, že jeho viera je zbytočná, pretože nevykazuje nadľudské skutky a výkony, ako sme ich v tomto článku opísali.

Ak hlbšie skúmame toto učenie, zistíme zhodu s učením farizejov a zákonníkov. Dbajú na maličkosti, ako odviesť desiatok, ako stáť vytrvalo na prechode pre chodcov na červenej, aj keď sa zasekol semafor, ako v detailoch dodržiavať zákon, ale podstata im ušla. Spása v Kristovi.

Nie je totiž možné sa potešiť krížom, keď musím preskúmať skutkovo svoju vieru. Skutkovo totiž každý zlyhá. Zlyhanie je vždy za každých okolností na našej strane, ale nie na Božej.

Boh preveruje vieru svojho ľudu inak. A to tým, či za každých okolností stoja za Kristom a Jeho krížom. Akoby aj protiverše mali byť previerkou kresťanovej viery, či sa spolieha na seba, alebo na Krista. Lebo iba v Kristovi je spása a nie v nás. 100% Kristus a 0% človek. Nič nadto!

Kresťan sa preto neskúma či stojí v skutkoch, ale či neprestajne stojí vo viere len a len v spasení skrze Krista, mimo seba. To je jediné skúmanie ktoré písmo požaduje…

Amen…

Ak sa ti článok páčil, klikni na odber nových článkov