Kristovo narodenie I. – prišiel v presný čas, narodil sa zo ženy

V prvom rade si musíme ujasniť, že Pán Ježiš sa nenarodil v zime. Pastieri v Izraeli nepásli v zime ovce. I keď teploty v Izraeli sú podstatne vyššie v zime, v decembrových teplotách od 5-10 stupňov, by len sotva pastieri pásli ovce. Za nimi prišli anjeli, aby im zvestovali narodenie Spasiteľa. V zime to ale nebolo. Napriek tomu, christmas (narodenie Krista), je kresťanským sviatkom, ktorý sa snaží dnešný satanský svet zničiť.

Ak prechádzame dejiny tohto sviatku, kresťania mali po prenasledovaní a novej slobode hlavu v smútku. Rimania prijali kresťanstvo, ale iba na oko. Rímska ríša oslavovala sviatky – saturnálie – ktoré boli plné okultizmu, temnoty, perverznosti, opilstva, obžerstva a užívania si. Podľa toho dobrého sloganu – dnes si užime, možno zajtra zomrieme.

Kresťania sa rozhodli tieto sviatky nejako prekryť. Aj keď dobre vedeli, že sa Kristus nenarodil v decembri, ustanovili narodenie Krista do tých najtemnejších a najpohanskejších dní. Tieto dni sú skutočne dni temné, najkratšie v roku, kedy už o tretej hodine popoludní začína byť šero.

Saturnálie boli zničené. Kresťania sa nezľakli temnoty a okultizmu týchto sviatkov a zvíťazili. Počas saturnálií sa stínali hlavy väzňom a zajatcom, ktoré sa vešali na stromy. Dnes miesto hláv na stromčekoch visia gule. Išlo o najtemnejšie dni v roku, kedy tma zakryje všetko – vianoce ale priniesli do temnoty týchto dní svetlo, v narodení Krista.

Saturnálie boli sprevádzané obžerstvom a opilstvom. Kresťania miesto toho zaviedli 40 dňový pôst pred vianocami. Miesto okultizmu, vešania čriev zvierat na ploty, ohadzovaním sa zvieracích lebiek, si kresťania dávali darčeky, napodobňujúc Krista, ktorý im dal DAR SPÁSY.

Preto sa vyvarujme názorom jehovisticko-adventistických smerom, ktoré dnes stoja v jednom rade so svetom, ktorý chce vianoce zničiť. Tlak na zrušenie vianoc je enormný. Saturnálie dnes začínajú čím ďalej tým viac ľudí oslavovať a opovrhovať narodením Krista. Temnota týchto tmavých dní, sa má v blízkej dobe vrátiť späť. Nebuďme na jednej lodi s tými, ktorí nenávidia Boha a Jeho Syna, pripomínajúc si Jeho narodenie na tejto hriešnej zemi. Vianoce vypovedajú o Trojici a vtelení Boha na zemi. Nie je divu že všetci tí, ktorí opovrhujú Ježišom ako Bohom, opovrhujú aj vianocami, ktoré na toto vtelenie ukazujú.

Aj mnohé reformované a takzvané biblické spolky, si neželajú pekné vianoce, ale až nový rok. Bol som v takom spolku, kde vianocami opovrhovali a ani ich nespomínali. Ale vianoce sú skvelým časom k evanjelizácii. V tento deň, môžeme viac ako kedykoľvek povedať svetu, aký Spasiteľ sa to vlastne narodil. Toto bude krátka séria zamyslení nad narodením Krista…

Uvažujme o identite dieťaťa v jasliach. Je to dieťa sväté, alebo iba obyčajné? Keď rozjímame o tejto otázke, musíme sa zamerať na oznámenie, ktoré zaznelo v Matúšovom a Lukášovom evanjeliu. No aby sme sa neobracali neustále len na tieto dve najznámejšie evanjeliá, dnes sa pozrime na úvahu apoštola Pavla, ktorý hovorí v Galaťanoch toto:

Ga 4:4-5: “Ale keď prišla plnosť času, poslal Boh Syna svojho, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo sú pod zákonom, aby sme prijali synovstvo.”

Apoštol Pavol nám tu hovorí o šiestich mimoriadnych veciach. Po prvé si všimnime, že podľa Pavla je Ježiš dieťa, na ktoré sa čakalo dlhý čas, pokiaľ príde na svet. Preto nás vyzýva, aby sme sa zamysleli nad presným načasovaním Kristovho zjavenia vo svete a to v slovách – keď prišla plnosť času. Tým nám je povedané, že čas, v ktorom sa Ježiš narodil, je čas najvyšší, je časom priaznivým preto, aby prišiel Boží Syn na svet.

Pavol po nás chce, aby sme si uvedomili načasovanie, ktoré sa v histórii odohralo, čo nebolo nič iného, iba prepodivná a nášmu zmýšľaniu nepochopiteľná zmluva medzi Bohom Otcom a Jeho Synom a to od večnosti. Dátum Kristovho narodenia, proroci starostlivo skúmali, bolo im to predpovedané a zjavené predom, ako to zaznamenáva Peter vo svojom liste:

1Pt 1:10-12: “Po tomto spasení túžili a pátrali proroci, ktorí prorokovali o milosti vám pripravenej. Pátrali totiž, na ktorý a na aký čas Duch Kristov, ktorý prebýval v nich, oznamoval utrpenia pre Krista a slávu po nich. A bolo im zjavené, že nie sebe, ale vám poslúžili tým, čo teraz vaši zvestovatelia evanjelia oznamujú vám v moci Ducha Svätého, poslaného z neba, na čo túžia hľadieť anjeli.”

Ak sa teda Kristus narodil v plnosti času, čo to znamená? Svet sa dostal z hrubého pohanstva, kde platili zákony mocných, do oblastí ducha. v Grécku sa vysoko cení hudba, divadlo, filozofia, debaty o svete, prírode, živote i smrti. Hrubé pohanstvo, ktoré bolo zamerané len na silu bojovníkov, ktorí vo vojnách drancovali iné krajiny sa v civilizovaných krajinách končí.

Rímska ríša prechádza obnovou a vydáva novú koncepciu – Pax Romana – mierový Rím, kde nie hrubou silou Rimania dobývajú krajiny, lež politicky, ako to bolo aj s Izraelom. Svet začína zakresľovať hranice, prichádza doba sčítania ľudu: L 2:1: “V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta popísať celý svet.”

Táto doba počíta s ekonomikou. Rimania budujú cesty do hlavných provincií svojej ríše, počíta sa v tomto kroku z obchodovaním. Kultúra v krajinách rastie, opisujú sa spisy veľkých filozofov a mysliteľov, je vhodná doba na privedenie evanjelia do sveta, ktorý začína pátrať po pravde a svojej osobnej existencii.

V tomto čase je človek hladný po duchovnej potrave, pohanstvo zlyháva, vymieňa sa jeden pohanský systém za iný, ale i židia zlyhali v oblasti viery, pretože si vytvorili ľudské náboženstvo, ktoré bolo vzdialené na hony od Hospodina Boha, za čo od Ježiša dostávajú tvrdé karhania.

Veľké národy majú svoje písmo, svoju reč, zákonodarnú moc, súdnictvo. Prišiel vhodný čas, aby Spasiteľ prišiel do sveta, ktorý o niečo málo pokročil, ktorý miesto misky šošovice, si vyberie lýru, miesto uctievania hromov a bleskov, pátra po príčine týchto javov. Pavol tu hovorí o plnosti času, kde je ľudstvo, ekonomicky, kultúrne, politicky i nábožensky, pripravené prijať moc pravdy, prijať jediného všemocného Boha a Jeho Syna – Spasiteľa sveta.

A Boh spája vo svojej nádhernej zvrchovanosti svety do Izraela, ktorý je križovatkou Ázie, Európy a Afriky, dokonca ukazuje svoju moc nielen svojmu ľudu, ale aj Rimanom, ktorý Izrael v tom čase okupujú. Rovnako tak i Grékom, ktorí často toto miesto navštevujú, alebo ním prechádzajú. Je to naozaj úžasné sledovať, ako Boh dovolil okupáciu Izraela Rimanmi a to len preto, aby ukázal aj pohanom svoju moc a evanjelium, ktoré sa rozšíri do celého sveta.

Kristus sa narodil v pravý čas, podľa presného plánu, na sekundu presne, bez meškania, alebo predstihu. Aké je to teda dieťa, ktoré leží v jasliach? Je to dieťa očakávané a zasľúbené!

Druhou vecou, veľmi zázračnou, je veta, ktorú Pavol vyslovuje a to – dieťa je narodené zo ženy! Dnes by sme sa nad týmto nejako pozastavovať nemali, veď predsa každé dieťa je narodené zo ženy. Čo je na tomto kúsku verša tak divného? Izrael keď robil rodokmene, nespomína v nich primárne ženy, iba mužov. Poznáme dobre začiatok Matúšovho evanjelia:

Mt 1:2: “Abrahám splodil Izáka, Izák splodil Jákoba, Jákob splodil Júdu a jeho bratov;” atď, atď.

Ale Pavol tu hovorí, že sa Ježiš nenarodil z muža, nespomenul mužského predka, lež hovorí o žene. Iba o žene! Zvláštne v tých časoch. Čo to ale znamená? Je to potvrdenie evanjelií ktoré hovoria, že Ježiš nebol počatý mužom, lež z Ducha Svätého.

No toto zasľúbenie, že sa Mesiáš narodí zo ženy, nie je nejakým novým Pavlovým učením, lež je predpovedané dávno predtým, už v knihe Genesis:

Iz 7:14: “Preto vám sám Pán dá znamenie: Ajhľa, panna počne, porodí syna a dá mu meno Immanuel.”

Tu vidíme zvláštnosti. Mesiáš sa nenarodí z muža, ale len zo ženy! Ako to vieme? Narodí sa zázračne, pretože sa narodí z Panny, ako píše hore Izaiáš! Kto by tomu mohol veriť? A predsa Pavol potvrdzuje tieto proroctvá keď píše, že Ježiš bol narodený zo ženy.

Pavol vedel oveľa viac ako my dnes. Pavol určite diskutoval o veciach s učeníkmi, ktoré sa stali dávno, už pri narodení Ježiša. Azda sa sám zhováral s Ježišovou mamou o týchto veciach, ktorá mu zaiste podrobne vylíčila, ako prebehol zázrak vtelenia.

Tieto pasáže Pavla nám naznačujú, že Ježiš bol plne človekom, pretože sa narodil z krvi človeka – ženy, zároveň bol Bohom, ktorý sa vtelil. Toto bol veľký spor v cirkvi, ktorá musela brániť Trojicu, kde heretici až v 70% ovládli mienku kresťanov, že Kristus bol len obyčajným človekom.

Kristus bol Boh v našom tele, znášal tie isté ťažkosti ako my, bolesti, únavu, chorobu, hlad, smäd a predsa bol Bohom, ktorý videl do ľudských sŕdc, ktorý odpúšťal hriechy, lebo len Boh môže odpúšťať hriechy, ako si v srdci správne hovoril zákonník, ktorý Ježiša pozval do domu:

Mk 2:7: “Čo tento hovorí? Rúha sa! Ktože môže odpúšťať hriechy, ak len nie Jeden, Boh?”

Narodený zo ženy neznamená, že sa narodil v žene a vyšiel superman. V písme nestojí – narodený v žene. Tam stojí – narodený zo ženy! To je veľký rozdiel, pretože si na seba berie plnú ľudskú prirodzenosť, krv Márie je Jeho krvou, jeho telo je zčasti z jej tela, to znamená, že sa stal plne účastným človečenstva! Pavol tu naráža na vtelenie v konečnom dôsledku, na ktorom sa sekty potkli a spadli.

Plnosť času prišla. Boh vo svojej vševedúcnosti usporiadal tak dokonalé okolnosti, aby sa staré proroctvá presne naplnili, v presne ustanovenom čase.

Pokračovanie…

Ak sa ti článok páčil, prihlás sa do odberu e-mailov, alebo ho zdieľaj s ľuďmi na sociálnych sieťach